--
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "shabda-shAstram" group.
To unsubscribe from this group and stop receiving emails from it, send an email to shabda-shastr...@googlegroups.com.
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/shabda-shastram/02e69b5f-c5b7-49e7-99f3-eb53433c89e2n%40googlegroups.com.
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "Hindu-vidyA हिन्दुविद्या" group.
To unsubscribe from this group and stop receiving emails from it, send an email to hindu-vidya...@googlegroups.com.
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/hindu-vidya/CAFY6qgEKsiVPStuOYZRwsXvsXidnMdzdQFsZDw4H8R1uMRKF8A%40mail.gmail.com.
All this speculation may look good for a PhD thesis, but I'm not sure how well it will go down with those who side with the traditional commentators. I surmise that those who side with the tradition will say that it is still best to interpret the sūtra as Patañjali did — iṣṭa-vāci para-śabdaḥ, vipratiṣedhe paraṁ yad iṣṭaṁ tad bhavati (Mahābhāṣyam on 1.1.3).
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/shabda-shastram/CAFY6qgEkEX3ZjddKaMcB3CLQ5EuuwNgHPLFSXw%2BXoc9VQmTbMg%40mail.gmail.com.
नमस्ते
लेखकेन विप्रतिषेधे परं कार्यमित्यत्र परशब्दस्य उत्तरवर्ति (right side) इति व्याख्यायते । परं तु तथा स्वीकृते रामेभ्यः इत्येव साधनं कष्टाय । राम + भ्यस् इत्यत्र *बहुवचने झल्येत्, सुपि च * इत्यनयोः सूत्रयोः प्रसक्तिः । अत्र अत्र right side वर्तमानं कार्यं करणीयमिति नासम्भवम् । (विप्रतिषेधसूत्रेण कार्यमेव न भवतीति तदाशयः)
तेन यत् मन्त्रैः इति उदाहरणं (video) प्रदर्शितं तत्र तु निरवकाशत्वात् विभक्त्यादेशस्य प्राबल्यं स्वीक्रियते, अत्र विप्रतिषेधस्य प्रसक्तिरेव नास्ति ।
यतो हि परस्पराप्राप्तियोग्येऽन्यत्रान्यत्र चरितार्थयोरुभयोश्शास्त्रयोरेकत्र प्राप्तिः विप्रतिषेधः इति । अत एव कर्मण्यण्, आतोनुपसर्गे कः इत्यनयोर्नास्ति विप्रतिषेधः । अणः काप्राप्तियोग्ये चारितार्थ्येऽपि कस्य तथात्वाभावात् । अत एव वापवादता । विरोधस्त्वनयोरस्त्येव नासौ विप्रतिषेधः। तस्मात् न सर्वो विरोधः विप्रतिषेधशास्त्रोपयोगी ।
अयम् आशयः लेखकेनापि रामेभ्यः इत्यस्य रूपसिद्धौ आदृतः । (page – 72) यः एतस्य मतानुरोधेन अपाणिनीयः स्यात् ।
यतो हि अनेन विरोधे सति व्यवस्थापकमेकमेव विप्रतिषेधे परं कार्यमित्युच्यते ।
किञ्चात्र बहुधा उदाहरणानि विभक्तेः अङ्गस्य च कार्यसम्बन्धीनि । तत्रापि उदाहरणानि नपुंसकलिङ्गानि यत्र विभक्तेः लुग्भवति (लुकः प्राबल्यादेव इष्टसिद्धिः) । तत्र च सर्वत्रापि विप्रतिषेधः नासम्भवि । यत्रास्ति तत्र परशब्दस्य भाष्यकारोक्तदिशा इष्टवाचकत्वेन कार्यसिद्धिः । अतः एव विभक्तेः कार्यं सर्वापेक्षया प्रबलम् ।
वारिणे इति रूपसिद्धौ वारि ङे इत्यत्र इकोचि विभक्तौ, घेर्ङिति इति सूत्रद्वयं प्राप्नोति । तत्र परः गुणः तस्मिन् सति रूपासिद्धिः । अतः पूर्वविप्रतिषेधः आदृतः वास्तविकतया । लेखकः अत्र परशब्दस्य right hand side इत्यर्थमादाय आदौ नुमं साधयति । परन्तु अत्र ङे प्रत्ययस्य कार्यं न वर्तते । सूत्राभ्यां वारीति अङ्गस्यैव कार्यं विशीयत इति इदं right hand side कार्यमेव नास्ति । (page no 59)
त्रि आम् इत्यत्र ह्रस्वनद्यापो नुट्, त्रेस्त्रयः इति सूत्रद्वयं प्राप्नोति । तत्र परः नुट् । यथाश्रुतार्थे स्वीकृते त्रयाणामिति रूपं न भवतीति, अस्य विषये समाधानं केनापि एतावता साम्प्रदायिकेन नोक्तम्, अतः पाणिनिकालात् पूर्वं त्रीणामित्येव रूपमासीत् । निजां त्रयाणां गुणः श्लौ इति पाणिनिप्रयोगस्य साधनाय अन्येन केनचित् त्रेस्त्रयः इति सूत्रम् अष्टाध्याय्यां योजितम् । अथवा पाणिनिना त्रीणामित्येवोक्तं परन्तु केनचित् तस्य त्रयणामिति विपरिणामः कृतः इति लेखकः (page – 83-84) । परन्तु अत्र विशेषविहितत्वेनापि आदौ त्रयादेशः शक्यः कर्तुम् । अथवा आदौ नुटि कृते यदागमपरिभाषया त्रयादेशः सिध्यत्येव ।
किञ्च लेखकेन मया नूतनः मार्गोन्विष्टः, वार्तिककारादिभिः सूत्रस्य सुष्ठु व्याख्यानं न विहितमित्यप्युक्तम् । तत्सर्वं नीरसम् । शब्दपरविप्रतिषेध इति पक्षः तु अचः परस्मिन् पूर्वविधौ सूत्रे भाष्ये एव अस्ति ।
पट्व्या मृद्व्या इत्यत्र पटु ई आ इति स्थिते कुत्र आदौ यणादेशः इति संशयमुद्भाव्य चर्चा विहिता । अतः शब्दपरविप्रतिषेधः इत्यंशोपि न नूतनः । वार्तिककारेण परशब्दस्य व्यवस्थावाचकत्वमादाय दोषपरिमार्जनाय पूर्वविप्रतिषेधवार्तिकानि आरब्धानि । तानि लक्ष्याणि भाष्यकारः परशब्दस्य इष्टवाचकत्वमादाय साधितवान् । अत्र बहुधा लेखकेन तादृशान्येवोदाहरणानि स्वीकृतानि यत्र पूर्वविप्रतिषेधोस्ति । सूत्रस्यास्य सम्पूर्णाष्टाध्यायीमभिव्याप्य प्रवृत्तिः इति लेखकप्रतिज्ञा (page 31)। तथा सति तु बहूपप्लवः ।
सिद्धस्यैव अंशस्य भाषान्तरेण वक्तुं तेन प्रयासः कृतः ।
क्वचिदन्यथापि । तत्रापि बहवो दोषाः वर्तन्त इति मम भाति ।
-कार्तिकभागवत्।
नमांसि
भवतां प्रतिस्पन्दम् अद्राक्षम् ।
मया तद्ग्रन्थगतदोषस्य अन्वेषणाय अयं यत्नः न कृतः, परं लेखकेन एव यः क्रमः नादृतः मन्त्रैः इत्यस्य सिद्धये सः कथं वा रामेभ्यः इत्यत्र आदृतः स्यात्।
किञ्च रामेभ्यः इत्यत्र उत्सर्गापवादभावः नास्तीति भावयामि ।
परस्परविरोधः एव विप्रतिषेधः न, किन्तु तुल्यबलविरोधः एव इति दर्शनाय मया विप्रतिषेधपदार्थः लेखकेन नावगतः इत्युच्यमानम् ।
किञ्च विप्रतिषेधो न केवलं रूपसिद्धिमात्रोपयोगी, किन्तु सूत्रार्थनिर्णय-सञ्ज्ञादिनिश्चायकः अपि ।
पुनरपि शोधं परिशीलयामि, न मम निन्दायाम् आग्रहः ।
--
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "Hindu-vidyA हिन्दुविद्या" group.
To unsubscribe from this group and stop receiving emails from it, send an email to hindu-vidya...@googlegroups.com.
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/hindu-vidya/a04409c1-f8bc-427c-88a5-d412b51d844cn%40googlegroups.com.
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/hindu-vidya/CAFY6qgFhQMPb%3D3TLsG4mdUUzz_QhR6W5tN2qVT9PfV9FN0O42g%40mail.gmail.com.
"This type of research would be very unlikely in traditional India - since any such researcher would be stuck within tradition - forced to parrot the same old ancient misunderstandings of scholars (who're turned into "always-correct" sages by tradition)"Mr Vishvas has hit the nail on its head.Regards,Murthy
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/hindu-vidya/CADi6ZRjjydFU%3DNiG-A5k5QX0YFe2Cb12dYgiyPqernzRiviN6Q%40mail.gmail.com.
vaMshIkRShNa-ghanapAThI -
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/hindu-vidya/CAFY6qgHht6-k3nBbAdVFDT%2BTP3rRYTLZ3tsGO-o6c%3DRc0P_PeQ%40mail.gmail.com.
नमोनमःकेचन परम्परावादिनः पण्डितमन्यमानाः आचार्याः ऋषिराजं द्विषन्ति। सः परम्परायाः विरुद्धम् उक्तवान् इति कारणात्। तस्मात् ते अहर्निशं ऋषिराजस्य दोषान् अन्वेषितुं संलग्नाः सन्ति। विना तस्य लेखस्य महत्त्वं गृहीत्वा केवलं येन केन प्रकारेण तम् दूषितम् इच्छन्ति। धिक् तादृशानाम् आचार्याणाम् पाण्डित्यम्। वस्तुतः मूर्खाः एव ते न तु पण्डिताः इति ज्ञातव्यम् सुधीभिः।
Vishvas Mahodaya, नमस्ते भू + (शप्) अ + (तिप्) ति अत्र 6.1.77 इको यणचि सूत्रेण यण् सन्धि उत् 7.3.84 सार्वधातुकार्धधातुकयोः सूत्रेण गुणः करणीय इति प्रश्ने द्वे अपि कार्याः वामतः एव, प्रथमं कार्यम् वर्णकार्यम्, अपरं अङ्ग कार्यम्, अतः वार्णात् अङ्गम् बलीय इति परिभाषया साह्य्येन एव निर्णय कर्तुम् शक्नुमः । परिभाषेन्दुशेखरः इत्यत्र नागेशः भट्टः द्वितीयप्रकरणे - बाधबीजप्रकरणे एतादृशानां सर्वानां संशयानां समाधानार्थं परिभाषाः पाठयति, राजपोपटमहोदयस्य अध्ययन कृते । Thanks & Regards, Paresh
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/shabda-shastram/02e69b5f-c5b7-49e7...@googlegroups.com.
----
Vishvas /विश्वासः
----
Vishvas /विश्वासः
--
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "Hindu-vidyA हिन्दुविद्या" group.
To unsubscribe from this group and stop receiving emails from it, send an email to hindu-vidya...@googlegroups.com.
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/hindu-vidya/CAFY6qgEKsiVPStuOYZRwsXvs...@mail.gmail.com.
----
Vishvas /विश्वासः
--Automatically Inserted Signature: Dear receiver. In case I am not able to reply to your emails due to lack of time, kindly do not take it negatively. In the age of the internet and social media, it is almost impossible to respond to hundreds of individuals who are simultaneously communicating with us using these platforms. Although my attempt is to try and respond to every email, it is simply not possible sometimes due to work overload and time related constraints. Kindly understand my predicament and excuse me if I am sometimes unable to reply to your emails.
----
Vishvas /विश्वासः
----
Vishvas /विश्वासः
--
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "shabda-shAstram" group.
To unsubscribe from this group and stop receiving emails from it, send an email to shabda-shastr...@googlegroups.com.
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/shabda-shastram/CAFY6qgHht6-k3nBbAdVFDT+TP3rRYTLZ3tsGO-o6c=Rc0P...@mail.gmail.com.
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/hindu-vidya/CAFY6qgE-%3DDUyDn_oQa_RDxp-c3WbmFrNFkrrMpTN1cjh6s%3DSpQ%40mail.gmail.com.
इति+इदम् = इतीदम् इत्येव संहिता अकः सवर्णे दीर्घः (6-1-97) अनेनैव सूत्रेण भवितुमर्हति न तु इत्यिदम् इति इको यणचि (6-1-74) इत्यनेन पूर्वेण सूत्रेण |
कात्यायनमुनिना विप्रतिषेधे परं कार्यम् (1-4-2) इत्यस्य सूत्रस्य अर्थः समीचीनः एव प्रस्तुतः |
मुनेः प्रस्तुतौ राजगोपालाय समस्या का एतत्तु नैव स्पष्टीकृतम् ?
आत्मश्लाघायुतमेतावन्निवेदनं गर्हणीयमित्येव् मे मतिः
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msgid/hindu-vidya/CAFY6qgE-%3DDUyDn_oQa_RDxp-c3WbmFrNFkrrMpTN1cjh6s%3DSpQ%40mail.gmail.com.
मूलतः कात्यायनैः वार्त्तिकानीति अधिकानि सूत्राणि प्रस्तुतानि न तु सूत्रे सूत्रे भाष्यम् | एवं सति किं नु तेषां नामोल्लेखः ?
> १.४.१ इत्य् "आकडाराद् एका संज्ञा"। कुतः ततः पूर्वम् एव "विप्रतिषेधे परं कार्यम्" इत्य् अवदिष्यद् यदि तस्माद् अधिकाराद् अपि बहिर् व्याप्तिम् ऐच्छत्।
इति केचित्। तत्रैवं प्रतिवादः -
- अज्ञातकारणत्वं बहुषु सूत्रस्थानेषु दृश्यत एव।
- संज्ञा काचित् क्वास्मिन् सूत्रे विहिता?
- सूत्रान्तराण्य् अपि व्यापकानि बहून्य् अस्मिन्न् एवाधिकारे प्रोक्तानि।
अस्याः प्रक्रियाया लक्ष्यव्यभिचारा एकत्र (यथा ऽत्र https://rebrand.ly/rishi-rajpopat-errors ) सङ्गृहीतुं सरलास् स्युः।
नूतनप्रक्रियावगतौ दोषाः पटु दर्शिता इति महतः प्रयोजनाय। युक्तं च शत-सहस्राधिक-शब्द-निष्पत्ति-परीक्षा-चोदनम्। तेन वन्दनीयो नीलेशमहोदयः।
अनेन प्रस्तुतप्रक्रियायां दोषा निवार्येरन्, पटुतरं परीक्ष्य प्रदर्श्येरन्न् इत्य् आशासे ।
एतच्च मुनिद्वयाभिप्रायस्य विरोधे (←अत्र नीलेशार्यमताद् भेदः) सम्मतौ वाप्य् ऋषिराजसदृशधीरैः क्रियात्। मङ्गलं च देवभाषाप्रतिष्ठाया भूयात्तराम्🙏
https://list.indology.info/pipermail/indology/attachments/20221223/197e8402/attachment.pdf इति Peter Scharf नामको विद्वान्।तत्र दर्शितः कश्चन "दोषः" -> First of all, consider the derivation of the form bhavya, gerundive of the verb ‘to
be’. While the form is derivable from the root bh ̄u, P ̄an. ini also derives it from
the root as. In the derivation from the latter, two rules are simultaneously appli-
cable: (1) A. 2.4.52 aster bh ̄uh. ( ̄ardhadh ̄atuke 35), and (2) A. 3.1.124 r ̊halor n. yat
(dh ̄atoh. 91). The former provides the replacement of the root as with the root bh ̄u
when an ̄ardhadh ̄atuka affix is to be provided. The term ̄ardhadh ̄atuke is a vis.aya-
saptam ̄ı making the rule a forward-looking condition so that the replacement can
take place before the particular affix is actually provided (Scharf 2011a: 67, 2016:
317–18). The latter provides the affix n. yat after a root that ends in a short or long
vowel r ̊ or in a consonant. Rajpopat’s procedure would provide the affix since it
is the right-hand operation resulting in the incorrect form * ̄asya.एतत् तु विचित्रम्। भूधातौ SOI भवत्य् अत्र। DOI-ग्रहणम् अनुचितं स्यात्।
तथा हि -
> Secondly, consider the derivation of the form bhavanti, third-person plural
present active indicative of the root bh ̄u. At the stage bh ̄u a anti two rules apply (1)
A. 7.3.84 s ̄arvadh ̄atuk ̄ardhadh ̄atukayoh. (gun. ah. 82) which provides replacement
of the final vowel ̄u of the stem bh ̄u before the stem-forming affix ́sap, and (2)
A. 6.1.97 ato gun. e (parar ̄upam 94). Rajpopat’s procedure would select the right-
hand operation A. 6.1.97 resulting in bh ̄u anti.एतद् अपि चित्रम् - SOI भवति खलु।