Výzva
Juraj Oravec,Mgr
Výzvy
Výzva k finančnej podpore vedeckého diela o pôvode slovenského národa
- VýzvyNapísal: MILAN SABOL
Vážení rodáci,
v snahe zabrániť strate závažného vedeckého diela o prvopočiatkoch slovenskej histórie a pričiniť sa o jeho urýchlené vydanie, hľadám deväťdesiatdeväť rodoľubov doma, či vo svete, ktorých príspevky by umožnili vydanie knihy historika Dr. C. Hromníka: Sloveni a Slovensko: Velebníci Vlasatého Boha na Horizonte Histórie (cca. 3200 pred Kr. – 907 po Kr.).
Prvopis tejto knihy čaká na vydanie v Matici Slovenskej už niekoľko rokov, žiaľ, tá po poslednej „normalizácii“, či radšej „globalizácii“ predošlého ministra kultúry, pána Kňažka, nemá peniaze. Negatívny postoj Historického ústavu SAV k prácam slovenských historikov tvoriacich v zahraničí je dobre známy a preto dielo, ktoré má veľký potenciál raz a navždy ukončiť cudzími vnútenú a žiaľbohu vlastnými prijatú koncepciu tzv. „plebejských dejín“ Slovákov, má len veľmi malú nádej, žeby pričinením tejto inštitúcie voľakedy vôbec uzrelo svetlo sveta.
Autor, Dr. Cyril Hromník pochádza z Hrabušíc pri Spišskej Novej Vsi, odkiaľ po maturite odišiel študovať do Prahy, kde v roku 1967 dokončil fakultu filozofie, katedru orientalistiky a afrických štúdii Karlovej Univerzity v Prahe, odbor história Afriky a portugalčina. Študoval históriu Afriky, Pyrenejského polostrova a Latinskej Ameriky, portugalčinu, španielčinu, swahilčinu, hauštinu a okrem toho angličtinu, ruštinu a latinčinu. Po okupácii v 68-mom odišiel do Spojených štátov, kde pokračoval v štúdiách na Syracuse University, v Syracuse, New York (1968 – 1977) v oboroch histórie Afriky, južnej Ázie a Latinskej Ameriky a tiež hindčiny, a kde v roku 1977 získal titul PhDr. Vďaka päťročnému grantu a ďalšej podpory predsedu najväčšej juhoafrickej firmy Harryho Openheimera (The Chairman’s Fund Educational Trust of Anglo American and De Beers), Dr. Hromník začal s výskumom rannej histórie Afriky, ktorá nevyhnutne viedla k histórii Indie, Indonézie, Etiópie, Arábie, a k zámorskej expanzii Portugalska.
Dr. Hromník skúmal pôvod Quenov (Quena = Otentottu alias Hottentot) a bantusky hovoriacich Afričanov, ako aj pôvod ich jazykov a náboženských systémov. Prevádzal rozsiahly terénny výskum v kamenných štruktúrach/zrúcaninách južnej, strednej a východnej Afriky. Skúmal pôvod a účel megalitiov a iných ranno-historických kamenných štruktúr v Afrike, Indii, Británii a priľahlých ostrovoch, Írsku a Francúzsku. Za študijným účelom navštívil a žil v mnohých krajinách, včítane Indie (niekoľkokrát), Indonézie (Java, Borneo, Sulawezi), Etiópie, Srí Lanky, Thajska, Singapuru, Hongkongu, Kenye, Mozambiku, Angoly, Libérie, Sierra Leony, Swazilandu, Botswany, Izraelu, Portugalska, Španielska, Francúzska, Veľkej Británie (včítane Šetlandských a Orknejských ostrovov), Írska, Brazílie, Spojených Štátov a Kanady.
Doposiaľ vydal 4 monografie a veľa vedeckých i populárnych článkov.
V súčasnej dobe ako nezávislý bádateľ je zameraný na dokončenie knihy založenej na rozsiahlom výskume zrúcanín kamenných chrámov objavených v zlatých oblastiach (nielen južnej) Afriky.
Dr. Hromník žije a tvorí v Kapskom Meste.
(Skrátené z knihy: “Kdo byl kdo v české a slovenské orientalistice“
O svojej knihe Dr. Hromník píše:
„Môj výskum, či už prevádzaný v Prahe, Portugalsku, Spojených Štátoch, Indii, Etiópii, Británii, Francúzsku alebo na Sri Lanke, Borneu a Celebese v Indonézii, sa zameriaval na Afriku a jej historické kontakty s Indiou, z čoho vyšla moja kniha Indo-Africa: Towards a New Understanding of the History of Sub-Saharan Africa, a množstvo článkov. Tento transoceánsky výskum mi však dal možnosť nahliadnuť aj do sféry prastarých Indo-európskych vzťahov. A tu som postupne zistil, že to, čo je v Strednej Európe len hmlistým pojmom o našich indo-európskych jazykových koreňoch, má svoje dedukovateľné historické pozadie a svoju opravdivú historickú chronológiu. Že pôvod slovenských Turíc, slovenskej vatry alebo slovenskej Veľkonočnej kúpačky má svoje historické vysvetlenie a to nesiaha do nedávnej doby pohanskej pred príchodom Konštantína – Cyrila a Metoda, ale že ho nájdeme až v dobe bronzovej, teda až okolo 3000 rokov pred Kristom, bolo z počiatku pre mňa veľkým prekvapením, ale časom som zistil, že sa tu jedná o opravdivú historickú realitu. Že jeho záznam, u nás celkom stratený a nahradený agrárnymi bájkami a vymyslenými poverami, dodnes existuje a je rozlúštiteľný i keď je väčšinou spísaný v ťažko prístupnej Tamilčine, ktorou v dobe bronzovej hovorila celá India až po Mezopotámiu a ktorou sa dnes hovorí v Tamil Nadu v Južnej Indii. Áno, slovenským predkresťanským Turícam, predkresťanskej Veľkonočnej kúpačke a slovenskej pohanskej vatre sa dá porozumieť v kontexte kosmologického náboženstva tamilsky hovoriacich Dravidov. Z toho plynie, že korene Slovenov (Slovákov) neležia v nedávnom (5. storočí) ‘sťahovaní národov’, ako sa u nás bežne traduje a ‘vedecky’ argumentuje, ale vo vzdialenej dobe bronzovej, keď dravidskí prospektori a kovoliatci, v spolužití s vtedajšími karpatskými Horalmi, uhnietli prapôvodných Slovenov a dali im aj toto meno, ktoré dodnes prežíva na Slovensku.
Tento objav sa tak radikálne líši od bežného výkladu starej histórie Slovenska, že sa ním zatiaľ ani jedna univerzita na Slovensku nezaoberá. Ako dobrý príklad tohto stavu uvediem veľmi pekne vydané dielo Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, ktoré pod redakciou Prof. Richarda Marsinu vyšlo v roku 1998. Prvý zväzok tohto diela, pokrývajúci obdobie cca 8. st. pred Kristom až 5. st. po Kr., sa nazýva ‚Územie Slovenska pred príchodom Slovanov‘. To znamená, že pred 6. storočím AD Slovákov na Slovensku nebolo a teda aj nazývať toto územie Slovenskom je historicky nepravdivé. Je tomu naozaj tak?
Môj výskum, mieriaci na tie najstaršie korene Slovenov, je bezpochyby priekopnícky a teda nepredvídaný. Nestojí za ním ani Slovenská akadémia vied ani žiadna iná inštitúcia na Slovensku. Robím ho z vlastného záujmu a zatiaľ z vlastných zdrojov. Využívam k tomu vedomosti, ktoré mi medzi inými pomohol nazbierať Harry Openheimer. Výsledkom môjho mnohoročného výskumu je dosť objemný manuskript pod titulom Sloveni a Slovensko: Velebníci Vlasatého Boha na Horizonte Histórie (cca 3200 pr. Kr. – 907 po Kr.). V tejto knihe prichádzam k uzáveru, že scenár, podľa ktorého Sloveni a Slovania sa vynorili zo sotva diferencovanej slovanskej jednoty v predpokladanom slovanskom domove niekde medzi Vislou (Wisła) a Dniestrom (Dnister) len v polovici prvého tisícročia po Kristovi, je chronologicky nepravdepodobný, ak nie priam nemožný a historicky nezdôvodniteľný. O klasických Grékoch a Rimanoch sa hovorí, že oni v podstate si neboli vedomí ľudu, z ktorého nakoniec vyšli Sloveni (Slováci) a Slovania, ale tento názor nie je v súhlase s historickým záznamom. Menám Sloven, Slovák, Slovin, Slovan a Sláv sa zatiaľ nerozumie, a tam je príčina ich zdanlivej anonymnosti. V ich pochopení je skrytý kľúč k pôvodu národov, ktoré sa nimi popisujú. Táto kniha odhaľuje korene slovenského ľudu až do doby bronzovej, nejakých 3000 rokov pred Kristom; analyzuje vývoj ich zvykov a tradícii a vysvetľuje ich náboženské zmýšľanie, a to nakoniec vedie k dešifrovaniu ich mena a mien a je okienkom k ich identite. Tieto mená ponúkajú podstatné kľúče k ich ranej histórii. Histórii! Nie prehistórii! Ich prapôvodný domov je identifikovaný v Karpatskej kotline, ktorú odvodňuje Ister – Rieka Života. Hory nesúce tajomné mená Tatra, Matra a Fatra definujú nukleárnu oblasť stredoeurópskej bronzovej doby a reprezentujú kolísku prvorodených Slovenov. Ruky, ktoré túto kolísku hojdali, boli v podstate európske a indo-európske, ale bez počiatočného potlačenia rukou dravidských prospektorov a kovoliatcov by sa táto kolíska snáď nikdy nebola rozhojdala. Táto ruka bola zatiaľ prehliadnutá.
Obsah mojej knihy je z hľadiska Slovenov (Slovákov), Čechov i Slovanov všeobecne veľmi závažný. Česká história, ako to jasne naznačujú naše jazyky i písomné záznamy, je blízko spätá so slovenskou od tých najstarších dôb a zo slovenskej aj vyrástla. To, o čom môj referát hovorí, je z hľadiska oboch národov nevídané, ba priam revolučné a očakávam, že vyprovokuje veľmi živú debatu medzi slavistami. Po nej, debata o etnogenéze Slovenov a Slovanov už nikdy nebude ako bývala. K mojej téze som dospel dlhým štúdiom africkej a juhoázijskej histórie, štúdiom klasiky a doby bronzovej v Strednej Európe, vo Francúzsku, na Pyrenejskom polostrove i na Britských ostrovoch. Robil som to na vlastné náklady a hlavným ziskom z jej vydania by malo byť prebudenie sa nášho národa k jeho najstarším koreňom. Z takého prebudenia náš národ bezpochyby získa nielen dlhšiu históriu než obyčajne, ale aj hlbšie povedomie svojej zabudnutej etnogenézy. Navyše, získa sebavedomie v kontexte historickej Európy. A toto náš národ dnes veľmi potrebuje.
V intenzívnej debate Na Palisádach o rukopise mojej knihy Prof. Marsina, náš vedúci historik priznal, že moja kniha našla Slovenov (Slovákov) v dávnej histórii, ďaleko za horizontom jeho bádaní. Podobne je to aj s ostatnými slovenskými historikmi. Tu je treba, aby niekto na Slovensku urobil bodrý krok a vydaním mojej knihy otvoril horizonty bádania a poznania celému národu. Ja by som si veľmi prial, aby sa tak stalo na Slovensku, v slovenčine, a preto som tu knihu aj slovensky napísal. Ak by sa však jej vydanie stále odďaľovalo, budem musieť sa poobzerať po iných možnostiach jej vydania v cudzom svete. Tak sa stalo aj s dielom Pavla Jozefa Šafárika a môže sa stať aj s mojím. Neskorá ľútosť zostane Slovákom. Poliaci už prejavili určitý záujem o jej vydanie, aj Česi sa už na ňu vypytovali, ale ja som sa tým smerom zatiaľ nechcel dať. Čakal som, že Slovensko si predsa len uvedomí unikátnosť a národnú dôležitosť tohto diela a že ho vydá v dohľadnej dobe.
Moja kniha má potenciál urobiť zo Slovenska jeden zo stredobodov svetového historického bádania a to je predsa práve to, o čo by sa slovenská verejnosť zaiste mala usilovať. Moja kniha je priam pokladnicou prameňov, informácii, koncepcii a myšlienok, ktoré by nemali sedieť pod zámkom, zatiaľ čo si Sloveni (Slováci) sťažujú na nespravodlivosť a ublíženia, ktorých sa im ušlo neúrekom v rukách neinformovaných alebo aj zaujatých historikov.
Nájde sa snáď slovenský Harry Openheimer, ktorý by mal vidinu historického Slovenska podobnú vidine, ktorú mal skutočný Openheimer ohľadom Južnej Afriky v roku 1980, keď som bol na počiatkoch mojich výskumov vo velde, džungli, buši a savane Afriky?“
Verím, že sa tak stane a že medzi Slovákmi sa tých deväťdesiat deväť malých slovenských „openheimerikov“ nájde. Ja osobne si budem považovať za česť byť tým stým prispievateľom, ktorých pričinením bude umožnené vydať dielo Dr. Hromníka po slovensky.
Kniha Dr. Hromníka má mať okolo 500 strán a podľa hrubého odhadu staršieho dáta by jej vydanie s farebnými obrázkami stálo asi pol milióna korún, čo s malou rezervou a poštovným pre sto kníh k Dr. Hromníkovi na jeho osobné venovanie každému prispievateľovi a potom zaslanie k samotnému prispievateľovi, by podelené stomi vyšlo tak povedzme na 6 tisíc korún na prispievateľa.
Zatiaľ žiadne peniaze netreba posielať, iba záväzne prehlásenie tých, ktorí sú ochotní prispieť. Osobitný bankový účet pri Matici, alebo inej dôveryhodnej organizácii bude vytvorený hneď, keď sa tých deväťdesiat deväť záväzne prihlási na elektronickej adrese:
alebo
Pretože osobne mám len veľmi málo adries našich ľudí, prosím o rozšírenie tohto oznamu v čo najväčšom okruhu priateľov a známych. Tí, ktorí si to finančne nemôžu dovoliť, nech podporia dobrú vec tým, že pošlú tento oznam ďalším.
Za to Vám všetkým vopred ďakujem.
So srdečným pozdravom
Milan Sabol
bývalý predseda Slovenskej spoločnosti v Južnej Afrike
Kapské Mesto
Čo sa týka nezarábajúcich študentov, im odporúčame, aby svojou aktivitou upozornili ľudí, pre ktorých daný finančný príspevok by nebol takou záťažou.