Hla Tajomstvo Viery
Allen Yerke
Zamyslime sa dnes nad skrytm, ale skutočnm tajomstvom viery. Nechajme sa vtiahnuť do žasu a bzne nad tm, na čom mte t česť sa zčastniť. Dovoľme, aby naša viera vo sviatosť Eucharistie rstla tm, že budeme otvoren prehlbovať tento dar viery prostrednctvom duchovnho vhľadu. Pozerajme na tento veľk dar Eucharistie očami viery a nechajme sa vtiahnuť do žasu a cty, ktor nm chce Boh darovať.
ZamysleniaExerccieSVD
Večn omšeNaša spoločnosťomšov spolokpovolaniaknihyHlasykontaktydarprovincilzakladateľmisieMisijn rodinaĽudov misie Našli ste na strnke chybu? Upozornite ns, aby sme ju čm skr odstrnili. Ďakujeme!
Žiaľ, povedľa tchto svetlch strnok nechbaj ani tiene. Jestvuj miesta, kde možno pozorovať takmer pln zanechanie eucharistickej cty a adorcie. K tomu sa v jednom či druhom cirkevnom kontexte pripjaj formy nesprvnej cty, ktor ešte viac prispievaj k zastretiu pravej viery a katolckej nuky o tejto obdivuhodnej sviatosti. Občas sa objavuje značne reduktvne chpanie eucharistickho tajomstva. Ak strat svoju obetn hodnotu, pozer sa naň ako na niečo, čo nepresahuje vznam a hodnotu bratskho stretnutia a stolovania. Okrem toho sa niekedy zastiera nevyhnutnosť služobnho kňazstva, ktor sa opiera o apoštolsk postupnosť, a sviatostnosť Eucharistie sa zužuje na samotn činnosť ohlasovania. Stadiaľto pochdzaj aj niektor ekumenick praktiky, ktor napriek veľkodušnm myslom a v protiklade s disciplnou, ktorou Cirkev vyjadruje svoju vieru, opšťaj eucharistick prax. Ako nevyjadriť pre všetky tieto dvody hlbok bolesť? Eucharistia je priveľk dar, než aby mohla znšať nejasnosti a zužovanie jej vznamu.
Mlad ľudia viac ako ktokoľvek in pociťuj tto potrebu vymaniť sa z banality každodennho života, uniknť, a vymysleli si vlastn spsoby, ako tto potrebu uspokojiť. Vedci zaoberajci sa psycholgiou ms si všimli, že mlad ľudia, ktor kedysi navštvili slvne rockov koncerty, ako naprklad koncerty Beatles, Elvisa Presleyho alebo festival Woodstock v roku 1969, boli vytrhnut zo svojho každodennho sveta a premiestnen do dimenzie, ktor v nich
S to však mimoriadne udalosti, na ktorch sa nie každ a nie vždy mže zčastniť. Typickou a najčastejšou prležitosťou na prežvanie posvtna v Cirkvi je liturgia. Katolcka liturgia [latinskho obradu] sa za veľmi krtky čas zmenila z udalosti, ktor mala siln sakrlny a kňazsk rz na udalosť s viac komunitnejšm a participatvnejšm charakterom, na ktorej sa podieľa cel Bož ľud, každ so svojou vlastnou službou.
Rd by som sa poksil povedať, ako tto zmenu vnmam a ako si ju sm vysvetľujem. V žiadnom prpade to nie je preto, aby som sa staval do lohy sudcu minulosti, ale aby som lepšie pochopil sčasnosť. Sčasnosť v Cirkvi nikdy nie je popretm minulosti, ale jej obohatenm; alebo, ako v tomto prpade, prekonanm nedvnej minulosti s cieľom obnoviť dvnejšiu a pvodnejšiu minulosť.
Je tu zrejm nvrat k tomu, čo sa dialo v starozkonnej bohoslužbe, keď veľkňaz s kadidlom a krvou obet vstupoval do Svtyne svtch a ľud stl vonku a chvel sa, ohromen pocitom Božej velebnosti a nedostupnosti.
Reforma urobila, samozrejme, dobre, keď toto zvolanie presunula na koniec konsekrcie, ale nemali by sme stratiť pocit žasu, ktor je v ňom obsiahnut, a predovšetkm pochopiť, čo mus byť skutočnm dvodom nšho žasu. Mus byť rovnakho druhu ako ten, ktor čtame v očareniach Jahveho služobnka:
Ide len o to, aby sme tto prležitosť, ktor ponka obnoven liturgia, nepremrnili svojvoľnmi a bizarnmi improvizciami a zachovali si potrebn triezvosť a rozvahu, aj keď sa omša slvi v osobitnch situcich a prostrediach.
Teraz však musme dokončiť našu vahu o svtej omši. Nesklad sa len z knonu s konsekrciou; je tu aj liturgia slova a prijmanie. Mme k dispozcii niektor prostriedky, ktor v minulosti neexistovali, aby sme liturgiu slova obohatili a zroveň z nej urobili prležitosť na prežvanie posvtnho. Vďaka ceste, ktor Cirkev medzitm vykonala v mnohch oblastiach, mme nov, priamejš prstup k Božiemu slovu. Mže zaznieť s včšm bohatstvom a inteligenciou ako v minulosti.
Ak mi je ľto latinčiny, tak je to preto, že s jej nepoužvanm sa vytrcaj niektor hymny, ktor sa zrodili pre tieto chvle a ktor slžili genercim veriacich všetkch jazykov na vyjadrenie ich vrcnej oddanosti Ježišovi v Eucharistii: Adoro te devote, Ave verum, Panis angelicus. V sčasnosti tieto hymny prežvaj takmer len vďaka hudbe, ktor na tieto texty napsali slvni umelci.
Aj to bol smutn dsledok sporu medzi Vchodom a Zpadom. V minulosti to ns, katolkov latinskho obradu, viedlo k tomu, že sme lohu Ducha Svtho dvali do ztvorky, aby sme všetku činnosť pripsali slovm ustanovenia, a Grkov to viedlo k tomu, že slov ustanovenia dvali do ztvorky, aby všetku činnosť pripsali psobeniu Ducha Svtho. Akoby sa tajomstvo uskutočňovalo akousi chemickou reakciou, ktorej presn okamih psobenia možno určiť.
Tto formula vyjadruje zkladn pravdu, ktor svt Bazil sformuloval v prvom traktte napsanom o Duchu Svtom. Na rovni bytia, či vychdzania stvoren z Boha, pše, všetko sa začna u Otca, prechdza cez Syna a prichdza k nm v Duchu Svtom; v poriadku poznania, čiže nvratu stvoren k Bohu, sa všetko začna u Ducha Svtho, prechdza cez Syna Ježiša Krista a vracia sa k Otcovi[8]. Keďže liturgia je momentom par excellence nvratu stvoren k Bohu, všetko v nej mus začnať a mať svoj impulz od Ducha Svtho.
Mnoh sa usmievaj, keď je reč o duchovnch veciach. A predsa je pozoruhodn, že naša realistick doba, možno z hry protikladu, nachdza stle včšiu zľubu v mystickej reči. Okrem toho nemožno odtajiť určit duchovn hodnoty, ktor tvoria najhlbšiu a najvntornejšiu zkladňu ľudskej existencie a vždy sa nepodar uniknť, vymknť sa z nboženskej sksenosti vlastnho života. Konečne samotn umenie, veda, politika nadobdaj často sfarbenia viery. A viera je program i učenie. Nevedieť veriť je teda nebezpečn.
V svislosti s bohatm životom kubnskeho komunistickho šttnika sa objavuje aj otzka jeho formlneho vzťahu ku katolckej cirkvi. Nik nepochybuje, že revolcia, ktor kedysi viedol, si vyžiadala aj životy a zdravie mnohch Bohu zasvtench osb, a že vodca sa so svojou stranou otvorene prihlsil ku komunizmu. Časom sa však situcia pre katolkov vyvinula pomerne priaznivo, keď im nebolo odopret praktizovať svoju vieru, pričom sa aj stav cirkevnej hierarchie udržiaval (a naďalej udržiava) na vcelku uspokojivej rovni. V kontexte nvštevy Benedikta XVI. na Kube sa optovne objavili otzky svisiace s eventulnou exkomunikciou Fidela Castra.
Niekoľko rokov predtm,1. jla 1949, teda za pontifiktu Pia XII., priama predchodkyňa dnešnej Kongregcie pre nuku viery, Posvtn ofcium, vydala dekrt (in Acta Apostolicae Sedis, 1949, s. 334), ktorm chpe akkoľvek komunistick stranu ako rozporn s kresťanstvom. Podľa tohto dokumentu každ, kto m časť na komunistickom učen a obraňuje ho alebo ho šri, automaticky upad do trestu exkomunikcie. Odpustenie tohto trestu bolo rezervovan len Apoštolskej stolici. Dekrt reflektoval situciu svojej doby, totiž status quo po 2. svetovej vojne, kedy sa na politickej mape sveta postupne rozrastali štty s prevldajcou komunistickou šttnou doktrnou. Medzi ne možno zaradiť aj Kubu po revolcii z r. 1959, vodcom ktorej bol Fidel Castro.
Okrem spomnanho dekrtu navyše v tom čase platili aj ustanovenia Kdexu knonickho prva z r. 1917 (konkrtne knon 3335), podľa ktorch sa prslušnosť k slobodomurrskej lži a inm proticirkevnm organizcim, ktorou možno rozumieť nepochybne aj komunistick stranu, považovala za delikt trestan automaticky exkomunikciou. Zdalo by sa, že všetko je jasn. Fidel Castro podľa vtedy platnch noriem na zklade svojho konania upadol do trestu exkomunikcie rezervovanej Apoštolskej stolici. V roku 1983 ale vstpil do platnosti nov Kdex knonickho prva (CIC). Zmenilo sa tm niečo vo vzťahu Fidela Castra a katolckej cirkvi? Alebo sa situcia ešte viac skomplikovala?
Keďže prv z nich sa vyhlasuje za agnostika, ktor chodil do kostola iba ako turista, a druh sa v mladosti bril proti svojej katolckej vchove a študoval terie marxizmu, bolo by možno celkom prirodzen, keby trochu provokovali. Keby opisovali mechanizmy presadzovania moci (aj tej nboženskej) a popritom medzi riadkami naznačovali, ak to bolo všetko necitliv. A predsa to neurobili. Postupovali takmer opačne a svoj film nakrtili s ambciou zachytiť, oživiť, nejako vyjadriť tajomstvo a silu viery.
Joff a Bolt prišli s prbehom z roku 1750 a samozrejme, že sa v ňom venuj aj tomu, v akej ekonomickej situcii vtedy juhoamerick krajiny boli, v akom spoločenskom a nboženskom napt žili. Najviac priestoru však venovali tomu, aby ukzali, že aj v takch podmienkach (alebo prve preto) mohli ľudia prežvať chvle hlbokej kontemplcie, ctiť dotyk s niečm transcendentlnym alebo po ňom aspoň tžiť.
Ak v tomto filme vyznieva viera oboch mužov tak presvedčivo, je to aj tm, do akho ohrozenia sa ich misia dostala. Cirkev aj svetsk predstavitelia koloniztorov mali svoje dohody, podľa nich sa mal zemie nad vodopdmi malo dostať spod vplyvu Španielska pod vplyv Portugalska. To by v praxi znamenalo, že Indini, ktor si užvali život v prosperujcej rovnostrskej komunite, by sa stali otrokmi. Rodrigo a Gabriel sa proti autoritm postavili, ale ich vyhliadky boli neist. Preto aj Misia nie je optimistickou bjkou s duchovnm posolstvom, ale skr smutnou drmou bez zrejmho rozhrešenia.
Do kn prišla Misia v roku 1986, v rovnakom čase ako Čata od Olivera Stona, ktor jej na Oscaroch spešne konkurovala. Zskala však Zlat palmu na festivale v Cannes a stala sa prkladom toho, ako možno umeleck ambcie spojiť s ambciami zapčiť sa širšiemu publiku. Na plagtoch ho predsa mohli lkať men skladateľa Ennia Morriconeho alebo Roberta de Nira a Jeremyho Ironsa, ktor v lohch Rodriga a Gabriela hraj tak, ako keby boli sami niečm osvieten.
c80f0f1006