சம்ஸ்கிருதச் சொற்களில் சில தமிழில் தற்பவம் ஆகும்போது ஷகரம் டகரம் ஆகாமல், சகரமாக மாறுகின்றன. காட்டாக, பட்ட மகிசி (நூற்றுக்கணக்கான பண்டை ஆவணங்கள்), மூசிக வாகனன் (ஔவையார் பாடிய விநாயகர் அகவல்), ஐயப்பன் வதஞ்செய்த மகிசி என்னும் அரக்கி கதை, எருமையூர் பெயர்மாற்றம் ஆகி மகிஷூர் > மகிசூர் > மைசூர் (toponym), சண்முகன் (< ஷண்முகன் = முருகன்) நினைவுக்கு வருபவை. விருட்சம், லட்சுமி என்றும் ஷ > ச ஆகிறது (இவற்றில் ஷ ட ஆகாது). இன்னும் இருக்கலாம்.
அவ்வழியில், பொக்கிஷம் என்பது பொக்கிசம் என்றானதோ என ஆராய்ந்துபார்த்தால், இல்லை எனத் தெரிகிறது. பொக்கசம்/பொக்கிசம் என்னும் தமிழ்ச்சொல் பொக்கிஷம் என்றாகிறது எனத் துணியலாம். சென்னை என்பதை டெல்லி ஆகாசவாணியில் ஷென்னை என்ற ஒலிபரப்பலைப் பற்றி மகாகவி (ருத்ரமூர்த்தி) ஒரு லிமெரிக் (குறும்பா) இயற்றியிருந்தார். அதுபோல் பொக்கிசம் பொக்கிஷம் என்று உச்சரிப்பு மாற்றம். பொக்கிசம் (அ) பொக்கிஷம் என்று வடமொழிச் சொல்லும் இல்லை என்பதும் இது திராவிடமொழிப் பிறப்பியல் என உறுதிப்படுத்துகிறது. ஆங்கிலத்தில், hoarding or treasure trove என்பது போல, பை, பானை, பெட்டிகளில் வைத்து அறையிலோ மண்ணிலோ புதைத்துவைப்பது பொக்கிசம். இச்சொல்லின் தாதுவேரைப் பார்த்தால் ‘பொக்கை’ - பானை, பை, பெட்டியில் உள்ள துளை. பொக்கையில் வைக்கும் பொருள் எனப் பொருள்விரிந்து பொக்கசம்/பொக்கிசம் என்றாகி, பலுக்கும்போது பொக்கிஷம் என்கிறோம். அதனால்தான், பொக்கிஷம் தமிழில் பொக்கிடம் என ஆவணங்கள், இலக்கியங்களில் காணோம். பொக்கிசம் என்றே எழுதல் தமிழ்மரபு. பொக்கை -ச என்னும் பிரத்தியம் பெற்று பொக்கசம்/பொக்கிசம் ஆகிறது: கன்னடத்தில் bokkasa, தெலுங்கில் bokkasamu.
Summary: Like DEDR 4458 (pokkaṇam) derivable from DEDR 4452 (pokkai),
Ta. pokkacam/pokkicam. Telugu bokkasa & Kannada bokkasamu are also rooted in DEDR 4452.
Happy New Year!
N. Ganesan
பொக்கை:
4452 Ta. po (-pp-, -tt-)
DEDR 4452 Ta. po (-pp-, -tt-) to perforate, puncture, make a hole; poy (-v-, -t-) to be hollowed; n. tubularity, hole, hollow or recess in tree; poku (-pp-, -tt-) to make a hole, perforate; pokkaṇai hole in a tree, stone, or ground, cleft in rock; pokku hollow in a tree, defect, fault, blemish; pokkai little hole, crack, having a part deformed, blemish; potir (-pp-, -tt-) to pierce; potu (-v-, -nt-) to be perforated; (-pp-, -tt-) to bore, pierce; potumpu hole, hollow in a tree, pit, cave; pottu hole, rat-hole, hollow in a tree, rent or puncture, defect; pottal, pottai hole, orifice, defect; pottilam hole in a tree; pōttu, pontar, pontu hole, hollow; pōṉ cave. Ma. pottu hole in the ground, cavity, hollow hand; pōtu a hole as in worm-eaten wood. Ko. pok-va·yṇ man whose teeth are all gone (cf. Ta. pokku-vāy, pokkai-vāy toothless mouth). Ka. bokke any round, small hole made by rats, etc.; hodaru hollow of a tree, hole in the ground; bokka a toothless man; (Hav.) bokku toothless. Tu. boṅku hollow, void, empty; (B-K.) poguḷu a hole, usually in a mud dam across a watercourse; (B-K.) bokku, bokkubāyi mouth without teeth. Te. bokka hole, orifice, aperture, pit; (Telangana dial., K.) pokka hole; botta hole, leak; bonda hole, bore; bokki toothless. Kol. pokka ditch, grave; (Pat., p. 115) pokor hollow; bogga small hole, perforation. Nk. pokka hole, cave; bogga hole. Pa. botta id.; potpa, poppa a chisel. Ga. (P.) boŋga hole. Go. (Tr. W. Ph.) pohpī, (Ma.) poˀpi chisel (Voc. 2432); (D. G. Mu. Ma.) būka hole (Voc. 2585); (Ma.) bokka id. (Voc. 2614); (S.) boŋa id. (Voc. 2620); (Koya Su.) boḍga id. Konḍa (BB) pot- (-t-) to bore, perforate. Pe. pot- (-t-) id. Kui pospa (post-) to pierce, bore a hole, mortise; n. act of piercing, mortising; pondo hole; ? bojo wood dust resulting from dry rot. Kuwi (F.) pōthali to hollow out; (S.) poth'nai to hole; (Isr.) pot- (-h-) to make a hole (in wood, etc.). Kur. pattnā to pierce, perforate, tap with a chisel; pattā chisel to dig a hole in a piece of wood. Malt. pattre to pierce. / Cf. Skt. (lex.) bhūka- hole; also Turner, CDIAL, nos. 8391, *pōka- hollow; 9263(6), *bōkkha- toothless; 9624, *bhōkkha- hollow. DED(S, N) 3646, DEDS 724.
DEDR 4458 Ta. pokkaṇam beggar's bag, wallet, cloth used as a sack; mokkaṇi feed-bag, nose-bag; a kind of bridle for mules, etc. Ma. pokkaṇam beggar's bag, wallet. Ka. bokkaṇa pocket in a coat, betel pouch, beggar's bag, horse's gram-bag. Tu. bokkaṇa bag, pocket. Te. bokkaṇamu, boṅkaṇamu pouch, purse; bokkaniya gram-bag, nose-bag; bokkena id.; bucket for drawing water, leathern bag for baling water out of a boat, etc.; (B.) poṅkanamu purse, pouch; ? bokkasamu money bag; treasury. Kol. (SR.) bokāne bucket (Kamaleswaran). / Cf. Skt. (Śabdaratnākara 1478) bhukkāṇa- the food-bag tied round the head of a horse. DED(N) 3650.