Dinosaury
Beatrix Gerke
Jedn se o interaktivn představen, veden formou přednšky, kter je koncipovna pro děti předškolnho věku a děti na zkladnch školch na tma život dinosaurů v druhohorch. Toto představen je doplněno replikami fosili ve skutečnch velikostech a animatronickmi dinosaury různch velikost od malch mlďtek až po 7-mi metrov exemplře. Naši dinosauři jsou ovldni 1 až 2 opertory a interaguj s obecenstvem. Děti tak zskvaj dojem, že se setkvaj se skutečnm živm tvorem. Dlka programu je cca 100 minut.
Dinosaury [jednotn čslo dinosaurus] (ak s klasifikovan ako rad tak aj: dinosaurotvar[1]; staršie veľjaštery [2][3]; lat. Dinosauria) s veľk taxn (konkrtne hodnoten napr. ako nadrad) plazov z taxnu Dinosauriformes/Dinosauromorpha. Boli to plazy rznej veľkosti, ktor mali pred 200 až 66 milinmi rokov (teda počas takmer celch druhohr) dominantn postavenie. Išlo včšinou o suchozemsk stavovce.
Z vvojovho hľadiska do dinosaurov patria aj vtky, ale v niektorch systmoch (vrtane hlavnho systmu použvanho na slovenskej wikipdii) s vtky - z čisto praktickch dvodov - z dinosaurov vyňat (lebo tvoria samostatn triedu blanovcov).
Napriek enormnej rznorodosti je nadrad charakterizovan naprklad tmito anatomickmi znakmi: absencia postfrontlnych kost, takmer alebo plne otvoren acetabulum a bedrov jamka s dutinou. Podľa niektorch odbornkov však mohli poniektor znaky vzniknť až druhotne ako prispsobenie dvojnohej chdzi. Medzi ďalšie znaky dinosaurov patria naprklad zuby, ktor sa im vymieňali po cel život (pokiaľ zuby druhotne nestratili).
Napriek skutočnosti, že dinosaury bvaj tradične ponman ako plazy, kam z vvojovho hľadiska aj patria, disponovali mnohmi pre plazy netypickmi znakmi. Ich nohy totiž netrčali do strn, ale boli umiestnen pod telom ako u dnešnch cicavcov a vtkov, čo je energeticky oveľa vhodnejšie. Všetky dostupn dkazy tiež svedčia o aktvnom a nezriedka vysoko organizovanom spsobe života. Plazie ponmanie dinosaurov naršaj aj stle ďalšie a ďalšie nlezy operench dinosaurov.
Vedci skmajci dinosaury sa dnes v podstate jednohlasne zhoduj, že všetky dinosaury žili aktvnym životom. Mnoh bylinožravce dokzateľne putovali v stdach (rohat dinosaury ako Centrosaurus, mnoh dlhokrk dinosaury alebo iguanodony a hadrosaury), poniektor dokzateľne migrovali tisce kilometrov (rohat Pachyrhinosaurus a in). Čriedy u niektorch migrujcich dinosaurov pritom dosahovali počty v hodnote viacerch tiscov (vtkopyskat rod Maiasaura), čo je pri niekoľko ton vžiacich živočchoch naozaj ctyhodn. Doložen s aj kilometrov hniezdne kolnie a starostlivosť o mlďat (najlepšie doložen u hadrosaurov).
Dinosaury ako skupina predstavovali najvčšie suchozemsk živočchy všetkch čias. Niektor zrejme mohli dosiahnuť dĺžku až okolo 50 metrov (teda o 20 metrov viac, než dosahuj najvčšie veľryby) a hmotnosť až cez 100 ton. Zatiaľ najvčšm relatvne dobre znmym dinosaurom je rod Argentinosaurus, u ktorho sa predpoklad hmotnosť 75 až 90 ton (vžil teda asi toľko, ako 15 dospelch slonov). Podobne veľk bol aj Puertasaurus, aj keď niektor izolovan obrovsk kosti naznačuj existenciu ešte včšch dinosaurov (naprklad druh Amphicoelias fragillimus u ktorho sa dĺžka odhaduje až 60 m!). Na druhej strane však existovali aj veľmi drobn dinosaury (napr. dromeosauridy rodu Microraptor alebo Epidendrosaurus), ktor dosahovali veľkosť len desiatok centimetrov a stoviek gramov.
Gigantick rozmery boli typick tiež pre msožrav dinosaury. Najvčšia znma takmer kompletn kostra msožravho dinosaura je asi 12 metrov dlh a patr druhu Tyrannosaurus rex. Tyrannosaurus tak vďaka tomu po dlh dobu držal miesto najvčšieho znmeho msožravho dinosaura, ale v 90. rokoch minulho storočia ho predbehol objav argentnskeho Giganotosaura (14 m). Ani ten však zrejme nebol najvčš, o čom svedčia nedvne nlezy Spinosaura o dĺžke 16 až 18 m.
Je veľmi pravdepodobn, že dinosaury (najm bylinožrav) medzi sebou dokzali komunikovať akmsi vrčanm alebo revom, ktorm by odohnali blžiacich sa dravch dinosaurov. Včšina dinosaurov zrejme hlasivkami disponovala, aj keď sa vo foslich nezachovali. Na fosilizovanch lebkch niektorch dinosaurov, naprklad u rohatch dinosaurov je badateľn veľk dutina v nosovej kosti, ktor bola rozdelen kostnmi vrbkami a predpoklad sa, že jej funkciou bolo vyludzovanie tnov. Hadrosaury sa zase vyznačuj hrebeňmi, ktor možno označiť za aksi rezonančn rrky, pravdepodobne rovnako umožňujce vyludzovať tny. Kedysi sa myslelo, že tieto hrebene slžili pri plvan, tto hypotza sa však neskr ukzala ako myln, nakoľko tlakom vody by sa vzduch z pľc vytlačil a tm by zviera nemohlo dchať. Ak dinosaury predsa len nejak zvuky vydvali, menšie druhy (napr. Saltopus) tak len tenko ppali ako vtky a veľk dlhokrk dinosaury (sauropdy) zase vydvali hlbok zvuk, ktor by ľudsk ucho nezachytilo.
Vzhľadom na prtomnosť peria u mnohch druhov dinosaurov je predpoklad sfarbenia veľmi pravdepodobn. Začiatkom roku 2010 vedci oznmili, že boli objaven molekuly pigmentov (pvodnch farbv) v primitvnom per nelietavch teropdov rodu Sinosauropteryx, Anchiornis, Caudipteryx a snď aj niektorch ďalšch. Ide o historicky vbec prv prležitosť, kedy bola identifikovan farba nelietavho dinosaura.
Dinosaury sa podobne ako všetky dnešn plazy a vtky rozmnožovali vajcami. Početn objavy vajčok i celch hniezd alebo hniezdnych kolni boli od 20. rokov minulho storočia postupne nachdzan prakticky po celom svete (predovšetkm Mongolsko, USA, Čna a Argentna). Dinosaurie vajcia mali pevn škrupinu, často zdoben rznymi vystupujcimi tvarmi. Dnes poznme dinosaurie vajcia z viac než 200 lokalt po celom svete. Dodnes však neexistuje relevantn metda na určenie pohlavia u tchto vyhynutch tvorov. Iba v prpade niektorch skupn na toto rozlšenie ukazuj naprklad rzne imponujce tvary na lebkch (hadrosauridy, ceratopsy, pachycefalosauridy).
Už od 60. rokov 20. storočia je znme, že dinosaury mali rchly metabolizmus, podobn metabolizmu dnešnch vtkov, nie sčasnch plazov. Je tiež vysoko pravdepodobn, že minimlne niektor (pravdepodobne všetky teropdy) dinosaury boli teplokrvn a ich telesn teplota tak nebola zvisl na teplote okolitho prostredia (podobne ako u dnešnch vtkov a cicavcov). To zodpoved novšiemu poňatiu dinosaurov čoby rchlych a aktvnych tvorov, žijcich naprklad aj v polrnych oblastiach a migrujcich na veľk vzdialenosti. V roku 2014 sa však objavila štdia, že ktor v dinosauroch vid skr tzv. mezotermy.
Početn znmky zranen a chorb na kostiach niektorch dinosaurov svedčia aj o tom, že tieto pravek tvory trpeli početnmi chorobami vrtane ndorovch ochoren. Boli objaven foslne odtlačky tel parazitov, medzi ktorch hostiteľov najskr patrili pterosaury a operen dinosaury (napr. veľk blchy, vši a kliešte). Veľkmi parazitmi dinosaurov boli naprklad jursk a kriedov blchy rodu Pseudopulex, dosahujce dĺžku aj cez 2 cm (zhruba desaťnsobok veľkosti dnešnch bĺch).
Čo sa tka rchlosti pohybu, včšina veľkch štvornohch dinosaurov zrejme vysokch rchlost v behu nedosahovala. Niektor menšie a stredne veľk dinosaury však boli schopn dosiahnuť pozoruhodn rchlosť okolo 40 km/h, ako ukzali odtlačky srii ich stp. Vbec najrchlejšie boli zrejme tzv. pštrosie dinosaury (Ornithomimosauria), schopn v behu presiahnuť rchlosť 60 km/h.
Snď najviac uznvanou teriou vyhynutia dinosaurov je t o katastrofe spsobenej dopadom vesmrneho telesa na Zem. Tto teria vznikla v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, keď dvaja americk vedci, Luis a Walter Alvarezovci, poukzali na obrovsk množstvo irdia nachdzajceho sa v sedimentoch geologickej hranice Krieda-Tercir. Podľa ich terie dopadol na Zem zhruba pred 65 milinmi rokov gigantick asteroid s priemerom viac ako 10 km. Tto teria mala však jeden drobn "nedostatok". Keby na Zem dopadol asteroid (a spsobil tak katastrofu), niekde by predsa musel byť nejak krter alebo aspoň jeho pozostatky. Dkaz prišiel v devťdesiatych rokoch. Pri mexickom polostrove Yucatn objavili geolgovia pozostatky obrovskho krtera (Chicxulub), ktor zodpovedal aj približnm časom dopadu.
Vskumy z Dekanskej plošiny v Indii uviedli, že za vyhynutie dinosaurov nesie vinu masvna sopečn činnosť. Dekanska plošina, je geologick masv sopečnho pvodu vzniknut zrejme počas iba 30 000-ročnej sopečnej aktivity. Franczka Anne-Lise Chenet so svojimi kolegami skmala tento sopečn masv a dospela k zveru, že na konci kriedy sopka vychrlila veľk množstvo lvy a prachu, ktor vrazne prispelo k zniku dinosaurov. Niektor vedci podporujci tto hypotzu sa domnievali, že to spsobil asteroid. Respektve, že na konci kriedy sa na zem zrtilo viacero jeho lomkov, a jeden z nich, Šiva, dopadol na dekansku plošinu a odštartoval tak sopečn proces. Podľa ďalšch teri mohli sopečn činnosť mimo miesta dopadu spsobiť aj seizmick vlny.
Medzinrodn tm vedcov v roku 2020 publikoval vskum, ktor sa zameral na sopečn aktivitu v obdob vyhynutia. Vsledky naznačuj, že sopečn aktivita sce spsobila globlne otepľovanie, ale nemala priamy vplyv na vyhynutie a jedinou prčinou vyhynutia bol asteroid.[6]
Už dlho vedci špekuluj o možnom prežit dinosaurov do paleocnu (najstaršieho obdobia treťohr). Podľa štdii z roku 2007 (Fassett et al.), nevtčie dinosaury naozaj kritick geologick hranicu K-T prežili. Aspoň na zem dnešnho Novho Mexika a Colorada v USA, kde sa ich skameneliny veľmi pravdepodobne nachdzali ešte pred 64,4 milinmi rokov (a prežili tak minimlne 1,1 milina rokov po skončen druhohr). Podľa inch paleontolgov však tieto daje nie s sprvne a ide o kriedov foslie druhotne uložen už v treťohornom obdob.
Dlh čas sa predpokladalo, že žiadne dinosaury nedokzali hrabať nory a dlhodobo ich obvať, čo bolo pokladan za jedno z vysvetlen ich vyhynutia. V roku 2007 však bol objaven mal dinosaurus druhu Oryctodromeus cubicularis, ktor preukzateľne dokzal hrabať nory. Takchto druhov dinosaurov zrejme aj na konci kriedy mohlo byť viac, takže možnosť ich prežitia do staršch treťohr sa tak aspoň v teoretickej rovine zvšila.
c80f0f1006