I.
Doteraz to bol začiatok, prechod. Celé životy si sa pripravoval a učil. Pusti to, čo sa v Tebe nahromadilo. Narodil sa nový život, nový svet, nový Bohočlovek. Len buď tým, kým si! Som, kto som!
Strážcovia
II.
Pražské Jezulátko, Tvoje srdce nech je mojím srdcom, slzy nech sú slzou, zmývacu žiaľ sveta, zalievacu kvet života, ktoré živí strom života! Nech rana tvojho srdca bije, preberá vibráciu Zeme, rytmus Univerza, spieva pieseň života! Nechaj svoj výkrik ďaleko letieť, zatras spáčmi, otvor oči, zatras základmi, nechaj staré padnúť! Srdce nech počuje jemnú melódiu tvojej blahoslavenej modlitby, počuje ju vietor, počuje ju všetko živé! Nech unaveného osvieži tvoja požehnaná ruka, nech pokračuje v práci, v tom, čo začal, o čom sníval a po čom jeho srdce túžilo celý život! Pošli svoj požehnaný pohľad ďaleko, na každého, každému do hĺbky! Rozširuj Lásku svojho požehnaného srdca do Univerza!
Si Svätý,
si Svätý! Požehnaný si, kto kráča cestou! Požehnaný si, kto nájdeš moje srdce! Požehnaný si, kto stojíš v mojom mene! Požehnaný si, kto ma v sebe nosíš! Požehnaný si, kto drží Svetlo! Požehnaný si, kto spasil svet! Si Svätý, si Svätý navždy! Svoje srdce obliekaj do mňa deň čo deň, aby som mohol žiariť z tvojho srdca, kým svet potrvá, a aj potom!