"नरं चैव नरोत्तमम्"
नरं च एव नरोत्तमम्
नरम् = अर्जुनम् ,
नरोत्तमम् = नरेषु उत्तमम् श्रीकृष्णम्
Nara and Narottama indicate two persons Arjuna and Srikrishna.
Hi ramkrishna,
Conclusion you have made out of discussion is too early.
As mr. Hnbhat provided reference explanation which much details , please analyse it more.
Arjuna can't be narottam, cause same Arjun got hit by yadav kids in dwArika.
So if do favor to me , please send me translation of each word in plain English language , which helps me to clarify you well further.
Since I am preparing notes to provide you detail meaning of shloka, it take me 1 day to find reference to justify .
Also again requesting if you can in two lines word by word meaning of Shloka , which help me lot to clarify.
Thanks,
Glade
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msg/samskrita/-/iYKFTbdVdPoJ.
--
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "samskrita" group.
To post to this group, send email to sams...@googlegroups.com.
To unsubscribe from this group, send email to samskrita+...@googlegroups.com.
For more options, visit this group at http://groups.google.com/group/samskrita?hl=en.
आसीत् मया किञ्चित् उत्तरं प्रदत्तम् । तथापि प्रथमं विद्वज्जनानां उत्तरं ज्ञातुं इच्छामि ।
--
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "samskrita" group.
I tried my level best to provide detail explanation. Let me know anything wrong I have mentioned. and proivide your valuable feedback.
In one version vyasa is not mentioned. It is daiviim saraswatiim chaiva tathojayamudiirayet.
आम् महोदय ।
"नारायाणं नमस्कृत्य नरं चैव नरोत्तमम् ।
देवीं सरस्वतीं व्यासं ततो जयमुदरये । ।"
एतत् सूतमहर्षिणैव भगवन्तं गुरुं चैव प्रणम्य महाभारतं (जयम्) श्रावितवान् इति द्योतते ।
नारायणः परब्रह्म, नरः नरोत्तमौ च नर-नारायणौ पूर्वजन्मनि तयोः (अर्जुन-कृष्णयोः) ।
'उदीरये' इति एव सूतः उक्तवान् भवेत् । धन्यवादाः ।
भवदीयः
रामकृष्णः ।
On Sunday, 20 January 2013 10:44:05 UTC+5:30, SL Abhyankar wrote:नमस्ते रामकृष्णन्-महोदय !
मम विचारेण अयं श्लोकः सूतस्यास्ति । सूतः जनमेजयस्य यज्ञे उपस्थितः व्यासमुनेः आदेशात् वैशंपायेन श्रावितां महाभारत-कथां श्रुतवान् । तत्रतः सः शौनकमुनेः आश्रमं आगच्छत् । तत्र मुनीनां विनन्तिं अनुसृत्य तेभ्यः सर्वा कथा सूतेन श्राविता । यन्महाभारतं वयं पठामः तत् यथा सूतेन मुनीभ्यः श्रावितं तथैव । अतः युक्तं हि यत् सूतेन कथाश्रावणं एतेन श्लोकेन आरब्धम् ।
कथमिदम् ?
सम्यगेवास्ति। "विनन्तिं" इति तु कस्य शब्दस्य रूपमिति न ज्ञातम्। "मुनीभ्यः" इति ईकारान्तः मुनी-शब्दो न मया श्रुतपूर्वः। यदि एतेन श्लोकेन श्रावणमारब्धं ततश्च, स एव कर्ता श्रावणस्य इति, मुनयः श्रवणस्य कर्तारः इति भेदात्,
"ततो जयमुदीरये।" इत्येव ब्रूयात्, अहं जयं श्रावयामि युष्मभ्यः इति प्रसङ्गात्। एतस्य वाक्यस्य सूतवाक्यत्वे, अन्यस्य कर्तृत्वं श्रावणस्य न संभवतीति, श्रावयेत् इति अपपाठापत्तिश्च। परं व्याख्यातृभिरादृतः पाठः श्रावयेदिति।
--
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "samskrita" group.
To view this discussion on the web visit https://groups.google.com/d/msg/samskrita/-/OOOny01302UJ.