Pár poznámok ako presadiť zrušenie ypsilonu

[Slobodoslav]

Chcel by som vyjadriť pár myšlienok o tom, ako by bolo možné presadiť
zrušenie ypsilonu. Podľa môjho názoru je táto iniciatíva veľmi
potrebná, ale vzhľadom na politickú realitu Slovenska, to je myslím
skoro nemožné realizovať. Som teda skôr pesimista a dávam len veľmi
malú šancu na to, aby sa takéto niečo nejako rýchlo ujalo.

Aj keď je podľa mňa iba mala nádej na úspech, bola by škoda nevyužiť
ju. Myslím si, že každý pokus o túto vec, aj keď by bol neúspešný, je
dôležitý z nasledovných dôvodov:

Ako čítam diskusie na Slovensku, je veľa ľudí, ktorí majú s týmto
problém a veľa z nich by mali záujem túto otázku riešiť. Určite je aj
dosť ľudí, ktorí by sa k takejto iniciatíve radi pridali, ak by niekto
s takouto iniciatívou prišiel. Bolo by škoda nevyužiť ich potenciál a
nechať opäť celú generáciu ľudí snívať nesplnený sen o kráse
slovenčiny podľa štúrovského hesla píš ako počuješ a mučiť ďalšiu
generáciu detí nezmyselným ypsilonom.

Hlavný dôvod nevidím v tom, že by to bolo také ťažké sa naučiť, ale
to, že to mnohým slovenčinu úplne znechutí. Veď ako by im ju ypsilon
nemal neznechutiť, keď sa musia bifľovať nezmyselne pravidlá, ktoré sú
úplne iracionálne. Nehovoriac o tom, že ich pri vyjadrovaní ich
myšlienok hocikto môže neustále napomínať a zhadzovať, nie kvôli
myšlienke samotnej, ale iba kvôli pravopisu.

Poznáte to asi všetci, že keď v diskusií niekomu dochádzajú argumenty,
tak začne hľadať pravopisné chyby, aby dokázal, že sa mýlite. Možno
20-30% internetových diskusií takto končí. Slovenčina s y-nom priamo
podporuje negatívne ľudské vlastnosti akými sú:

- komplexy (pre Slovákov typické). Pre väčšinu populácie je takmer
nemožnosť písomne vyjadriť svoj názor (bez strachu o to, že im budú
vyčítané pravopisné chyby), čo im určite nepridá na sebavedomí, ani na
láske k slovenčine.
- na druhej strane nadradenosť, elitárstvo tých, ktorí vedia kde sa
píše aké i a preto si myslia, že vo všetkom o čom píšu majú pravdu, už
len z toho dôvodu, že píšu bezchybne. Pritom je to práve tá skupina
ľudí, ktorá nie je schopná pochopiť bezvýznamnosť y v slovenčine a
povzniesť sa nad takou banalitou, akou je hrubka.
- hlúposť ktorá pramení zo školstva, ktoré žiakov neučí rozmýšľať, ale
bifľovať sa a teda brať to, čo im je povedané ako večnú a nemennú
pravdu. Bez rozmýšľania a kritického pohľadu to prebrať ako vlastný
názor a potom na ňom trvať a brániť každej zmene, alebo odchýlke od
takto zvestovanej pravdy. Toto je vôbec najhorší možný pokrytecký
názor, ktorý zabraňuje vývoju človeka, ľudstva, spoločnosti...
Degraduje človeka na stroj. Tupý stroj, schopný iba naučiť sa rôzne
činnosti a potom ich vykonávať presne tak, ako mu boli zadané bez
štipky invencie, náznaku vlastnej inteligencie, alebo vlastného
úsudku. Stroj, ktorý zároveň udržiava a bráni dané status quo ako
nemennú a neomylnú pravdu. Odporná, neľudská a zvrátená dogma, nasilu
vštepovaná celým generáciám, ktorej jediným účelom je udržanie moci a
ktorá do značnej miery určuje marazmus nielen súčasnej doby, ale aj
primitívnu logiku histórie ľudstva.
...

Preto zrušenie y je pre Slovensko veľmi dôležité a jeho zrušenie v
referende, kde by sa ľudia svojou vlastnou aktivitou, sami zbavili
tejto storočnej ťarchy a oslobodili sa spod nezmyselných pút pravidiel
pri písaní, by možno otvorilo mnohé nové možnosti a zbúralo zaužívané
choré stereotypy pri vývoji jazyka ako aj spoločnosti. Možno by to
mohlo byť začiatok revolúcie v sebauvedomení a sebaidentifikovaní sa
so slovenským národom a samým seba ako s plnohodnotným a rovnoprávnym
človekom schopným meniť realitu k lepšiemu.

Aj keď je pravda, že cesta k tomu bude ťažká. Určite by podľa mňa bolo
treba skresať nejaké požiadavky a sústrediť sa pre začiatok na to
ypsilon. Lebo napríklad tá počítačová klávesnica je síce dobrý nápad,
ale vôbec nesúvisí s písanou formou jazyka. Sú to dve úplné oddelené
vylepšenia. Navyše nie je podľa mňa logické robiť referendum o tom,
kto si nainštaluje aký softvér (klávesnicu). To si myslím, že by mal
zvážiť každý sám a teda nechal by som to na dobrovoľnosti a slobode
každého jednotlivca, pretože to, ako kto píše na klávesnici sa v
konečnom dôsledku nijak netýka nikoho iného. Ako odporúčanie, alebo
ako téma do diskusie je to však možno dobrý nápad.

Podľa môjho názoru za zrušenie y by teoreticky mohla byť nadpolovičná
väčšina, ale za podporu zavedenia novej klávesnice by sa vyslovilo
maximálne zopár percent ľudí, ak vôbec niekto, pretože koľko ľudí píše
na klávesnici desiatimi prstami a chce si ušetriť pár percent stlačení
kláves? Ak niekto spojí tieto dve veci do jedného referenda, tak tým
vytvorí súčin medzi týmito pravdepodobnosťami. Teda stane sa tým to,
že o takéto referendum bude mat záujem 50% krát povedzme 5% = 2.5%
ľudí. Teda tento krok by bol dne facto zmarením referenda o ypsilone.

Nielenže by sa odporcovia referenda tohto slabého miesta chytili, ale
zároveň malé odhady ľudí ochotných sa dostaviť na takéto zmiešané (a
teda komplikované) referendum by znamenali s takmer 100% istotou úplne
minimálnu účasť a neplatné referendum.

Preto pre toho, kto chce túto iniciatívu doviesť do úspešného konca je
dôležité sústrediť sa iba na podstatu, ktorou je podľa mňa zrušenie y
a s tým súvisiace zavedenie mäkčeňov. Ostatné veci možno prídu v
spoločenskej diskusii, v neskorších štádiách sami, ak sa otvorí
možnosť väčšej zmeny slovenského pravopisu. Sústrediť sa hneď o
začiatku na všetky tieto body a trvať na nich a myslieť si, že sa
prijme všetkých 77 slov v nepozmenenej forme je myslím si dosť
iluzórne.

Podľa môjho názoru ak má mať iniciatíva šancu, na jej začiatku musí
byť jedna jasná, všetkým zrozumiteľná myšlienka, za ktorou stoja
nepriestrelné argumenty a ktorá má potenciál osloviť väčšinu ľudí.

Ohľadne toho, či treba presvedčiť verejnosť, politikov, alebo média a
ktorých skôr mám takýto názor: V prvom rade si treba uvedomiť jednu
základnú vec, ktorú si mnohí neuvedomujú a to tú, že politikom ide iba
a výhradné o svoj vlastný prospech. Toto je hlavné a často jediné
kritérium ich rozhodovania. Nemožno teda očakávať ich podporu, ak by z
toho oni osobne nemali mať prospech.

Keď nebudú mať zo zrušenia ypsilonu žiadne politické body (potenciálne
hlasy občanov vo voľbách), ani peniaze, ani úplatky, alebo provízie,
nebude ich to vôbec zaujímať, pretože majú množstvo iných vecí v
agende, ktoré im tieto veci prinášajú. A nebodaj ak by im hrozila
strata preferencii, alebo nejaké ohrozenie (napríklad mediálny útok na
svoju nekompetentnosť, populizmus...), alebo politické faux pas, tak
od tejto témy budú bočiť, len aby sa do toho nejaký nenamočili...

Navyše každé spolitizovanie tejto otázky by s vysokou
pravdepodobnosťou vopred diskvalifikovalo celé referendum, pretože
ostatné strany by sa logicky vyjadrili presne opačne (teda za status
duo), aby z toho vytĺkli politický kapitál (sympatie voličov) v mene
ochrany "pôvodnej/originálnej" slovenčiny (a ich pohodlia, pretože
každá zmena so sebou nesie energiu potrebnú na jej vykonanie, v tomto
prípade od všetkých ľudí).

Teda každé vyjadrenie akéhokoľvek politika na túto tému, dokým nebude
o všetkom prakticky rozhodnuté, by bolo kontraproduktívne a výrazné
znižovalo šancu úspešného referenda, pretože politici bohužiaľ majú
vplyv na názor verejnosti, ale iba ich voličov a pre ostatných presne
opačný. Dokonca si myslím, že zámer o tom vykonať referendum, by mal
byť odsunutý na neskoršie štádium, aby sa do toho nebodaj
nezainteresovali nejakí politici z vlastnej iniciatívy.

Ďalej si treba uvedomiť, že média sú väčšinou rukách zahraničných
vlastníkov, nemeckých, amerických a maďarských. Nimi platení redaktori
majú často problematicky definovaný vzťah k Slovensku, Slovákom alebo
k slovenčine. Je ťažké predpokladať k čomu by sa pri prípadnom
referende priklonili. Z obidvoch možností (zrušiť/zachovať y) by s
najväčšou pravdepodobnosťou vybrali tú, ktorá by im viac vyhovovala z
pohľadu ich krátkodobých, alebo strategických (politických) cieľov.
Teda podľa môjho názoru, skôr by lobovali za status duo, pretože zmena
by pre nich znamenala zvýšenie nákladov za školenia novinárov a týkala
by sa aj samotných novinárov, ktorý by na túto zmenu museli vynaložiť
isté úsilie. Ak by tento zámer presadzovala nejaká politická strana
bez podpory médií, to by sme sa opäť mohli dočkať novín s prázdnymi
titulnými stranami a obrovskému odporu voči diktátorskému spôsobu
riadenia štátu...

To, že by bolo zrušenie ypsilonu pre Slovensko v dlhodobom horizonte
lepšie, je pre majiteľov týchto médií skôr ďalší argument proti.
(Osobne mám silné podozrenie, že rôzne vydavateľstva ako napr. Petit
press (vydáva SME, Új Szó...) sa riadia zásadou, že čím to bude na
Slovensku horšie, tým bude pre nich lepšie (skôr sledujú záujmy ich
privátnych vlastníkov a iných štátov, ktoré sa usilujú spraviť si zo
Slovenska sféru svojho vplyvu, čo je samozrejme tým jednoduchšie, čím
sme na tom ako Slováci horšie - po stránke ekonomickej/majetkovej,
vzdelanostnej, informovanostnej, akcieschopnej atď.).

Najhoršia situácia by podľa nastala, ak by sa o tejto myšlienke
presvedčil nejaký politik, ktorý by si ju zobral ako svoju agendu a
začal by to veľkohubo zvestovať národu ako nové zjavenie jeho prudkej
inteligencie, čo by hneď vyvolalo odpor u ostatných politikov z iných
strán, ako aj z médií a potopilo celú myšlienku. Ak by to teda nebol
politik, ktorý má silu presadiť to proti všetkým ostatným politickým
stranám a aj proti médiám (ktorí by spoločne nepochybne plne využili
svoje možnosti, ako ho pri presadzovaní tejto otázky zdiskreditovať a
získať tak časť jeho moci). Toto však tak, či onak nie je reálne, lebo
by to bola zrejmá politická sebevražda a tak silného politika, ktorý
by bol schopný sám toto politicky ustáť, alebo sa aspoň obetovať za
túto otázku na Slovensku jednoducho nemáme.

Teda jediná cesta k presadeniu zrušenia ypsilonu, je podľa mňa
presvedčiť tých, ktorých sa tento problém týka a ktorým najviac
prekáža a to sú paradoxne žiaci. Tí by mali byť cieľovou skupinou A.
Ich aktivizácia by sa mohla spraviť pomocou nejakých študentských
aktivít, časopisov, webov, internetových diskusií... Najlepší postup
je podľa mňa nájsť v každej škole spriaznenú dušu z radov učiteľov,
alebo žiakov, ktorá by mohla vylepiť plagáty po škole s odkazmi na web
stránku s diskusiou, kde by boli popísané argumenty pre zrušenie
ypsilonu, návody ako túto myšlienku propagovať, ako aj zoznam aktivít,
diskusií, letákov, prípadne flashových hier a pod, ktoré by mohli
robiť samotní podporovatelia - šikovní študenti/učitelia.

V tejto cieľovej skupine - žiakov, pravdepodobne nenarazí táto
aktivita na žiaden odpor, naopak sa dá počítať s všeobecnou väčšou,
alebo menšou podporou, ktorú táto aktivita bude bezpodmienečné v
ďalšom postupe potrebovať.

Cieľovou skupinou B sú logicky učitelia, ktorí by mohli byť tiež
motivovaní na zrušenie ypsilonu, pretože by už nemuseli svojich
študentov pri výučbe terorizovať takými hlúposťami ako y a mohli by sa
pri výučbe venovať radšej niečomu užitočnejšiemu a príjemnejšiemu pre
študentov aj učiteľov, ako napr. literatúre. To sa týka najmä mladých
učiteľov. V cieľovej skupine učiteľov však určite narazíme na prvý
odpor najmä u starších učiteľov, ktorí majú y už hlboko zakorenené v
podvedomí a ktorí žiadnu zmenu nechcú, už len z toho titulu, že by to
bolo vlastne popretím ich celoživotnej práce pri výučbe slovenčiny a
vybraných slov. Nehovoriac o spoločenskej "potupe", že sami počas
celého života neprišli na to, že písanie y je hlúposť a naopak nútili
ostatných takto písať. Presvedčiť väčšinu učiteľov je prvý veľký
oriešok, bez ktorého sa však tiež nepohneme ďalej, lebo podporu
učiteľov pri postupe "zdola" budeme jednoznačne potrebovať tiež.

Ak však budeme presviedčať učiteľov až po žiakoch, bude našou výhodou
to, že už v tom nebudeme sami. Na cieľovú skupinu B totiž môžu do
veľkej miery pôsobiť študenti, takže ak dostanú vhodné a nepriestrelné
argumenty do rúk, môžu rôznymi aktivitami docieliť, že väčšina
učiteľov, či už dobrovoľne, alebo čiastočne pod tlakom všeobecnej
študentskej mienky bude nakoniec podporovať zrušenie y (proste pôjdu
cestou menšieho odporu, ako bežní dospelí ľudia vychovaný štandardným
spôsobom - držať hubu a veslovať s prúdom).

Až v tomto momente, keď väčšina školstva bude za túto myšlienku a iba
malá menšina v školách bude proti, až potom podľa mňa treba začať
hovoriť o referende. Dovtedy je podľa mňa možné založiť maximálne
apolitické občianske združenie s vlastnou stránkou a čo najmenším
počtom jasných a dobre definovaných cieľov. Ideálne jedným, popísaným
jednou až tromi vetami s množstvom argumentov s prípadnými
apolitickými osobnosťami ako podporovateľmi.

Študenti, síce nemôžu voliť, ale môžu ľahko presvedčiť svojich rodičov
o svojej pravde, ak budú mať k tomu argumenty a motiváciu. Ak na túto
tému príde reč, môžu vytvoriť so svojimi rodičmi v spoločnosti
väčšinu, alebo aspoň dostatočne veľkú časť, ktorá bude naklonená k
tejto zmene. Až potom môže prísť na radu politika, teda buď žiadosť o
vypísanie referenda (zbieranie podpisov), alebo oslovenie politikov o
riešenie tejto otázky. Politici potom v záujme získania čo najväčšej
popularity sa budú predháňať, kto prvý príde do parlamentu s takýmto
návrhom a ktorá strana to mala v agende ako prvá.

A samozrejme začne sa aj špinavá hra médií o tom, koho v akom svetle
ukážu, aby poškodili tých, ktorých chcú poškodiť, alebo ukázali v
dobrom svetle tých, ktorý podporujú, lebo sú na ich lodi... Tento
proces je už bez vplyvu v politike/médiách asi nekontrolovateľný a je
len ťažké povedať, ako sa k tejto problematike médiá a politici
postavia, akú konšteláciu zaujmú. To bude závisieť od mnohých
faktorov, napríklad ktorí politici k tomu prvý vyjadria svoj
subjektívny postoj a aký bude. A to samozrejme nie je nemožné
predpokladať, lebo to často závisí na ich aktuálnej nálade, alebo kto
a ako im danú informáciu podal. To či, čo a ako sa nakoniec príjme a
kodifikuje je teda úplne vo hviezdach, vzhľadom na proces schvaľovania
v parlamente. Je však zrejmé že postoje politikov a médií opäť nebudú
v nijakom vzťahu k problematike samotnej, teda k zrušeniu, alebo
ponechaniu ypsilonu v slovenčine, ale tieto otázky sa budú riešiť iba
na pozadí mocenských bojov, či už vnútrostraníckych, medzistraníckych,
alebo mediálnych.

Ale to je už mimo problematiky ypsilonu. Politický boj o moc by
prebiehal tak, či onak na pozadí každého riešeného problému. Pre nás
je dôležité, že ak by sa situácia vyvíjala nepriaznivo, budeme mať
stále možnosť referenda. To je však iba čisto teoretická možnosť
vzhľadom na kvórum 50 % účasti. Bez politickej a mediálnej podpory je
čistá chiméra dosiahnuť takúto účasť, čo dobre dokumentuje referendum
o vstupe do EU, kedy prakticky všetky média a aj politické strany boli
konsenzuálne za vstup a aj s pomocou drahej billboardovej a mediálnej
kampane lobovali za účasť v referende a napriek tomu bola účasť iba
51%. Systém je nastavený tak, že bez politikov, médií a peňazí to
jednoducho nejde. To je demokracia na slovenský spôsob, ale to je už o
niečom inom (toto je zase tŕňom v mojom oku, tak ako ypsilon vo
Vašom...).

Pre politikov je však už nepríjemná aj možnosť vyhlásenia referenda a
teoretická možnosť ich obídenia zo strany ľudí a vytvorenia tak pre
nich veľmi nepríjemného precedensu. Preto iba mať potenciál na
vyhlásenie referenda je možno dostatočnou pákou pre úspešné rokovanie
s politikmi o získaní politickej podpory pre daný návrh...

V každom prípade si myslím, že iniciatíva v tejto oblasti by bola
veľmi pozitívna a potrebná, aj keby nebola úspešná na prvý krát.
Minimálne by vznikla celospoločenská diskusia na túto tému a vytvorili
by sa predpoklady na vyriešenie tejto otázky v budúcnosti. Na to, aby
mala táto iniciatíva aspoň nejakú šancu a budúcnosť, by však podľa
môjho názoru musela vychádzať zo škôl a jej záverom by pravdepodobne
nebolo úspešné referendum, ale úspešná poslanecká, alebo stranícka
iniciatíva. Ak by sa podarilo dostatočne spopularizovať túto tému, tak
budú mať ako politici, tak aj média záujem na jej riešení, síce nie
kvôli téme ypsilonu samotného, ale kvôli potenciálu moci, ktorý by z
tejto témy mohli vyťažiť. To je realita slovenskej "demokracie" (ale
aj inde vo svete je to tak). Ospravedlňujem sa za možno príliš
pragmatické videnie sveta. Téme demokracie sa však venujem dlhšie
(snem.sk) a toto je jednoducho iba moja dobre mienená rada, ktorú som
Vám chcel dať. A vy ju môžete, alebo nemusíte prijať, to samozrejme
nechám na Vašej úvahe.

Veľa úspechov želá,
Slobodoslav

PS: Toto je podľa môjho názoru jedna z mála ciest, ako bez vplyvu v
politike a v médiách niečo presadiť. Ale to iba za predpokladu, že
daná otázka je ako politikom, tak médiám a kapitálu viac-menej
ľahostajná. V opačnom prípade je šanca prakticky nulová.

Alternatívou by bolo, ak by viacero ľudí, ktorí presadzujú rôzne
spoločenské riešenia spojili svoje sily a najskôr vytvorili lepší
mechanizmus priamej demokracie, ktorý by im následne umožnil ľahšie
presadiť svoje riešenia za predpokladu, že by sa s nimi dokázala
stotožniť verejnosť. Týmto mechanizmom by mohlo byť zníženie kvóra
referenda na 20-30%, tak ako je bežné vo svete (napr. Maďarsko 25%),
alebo na 0%, tak ako je vo Švajčiarsku, ale aj inde (viď.
http://www.mehr-demokratie.de/fileadmin/pdfarchiv/di/verhulst-nijeboer-direct-democracy-slo.pdf.pdf)

Ale na to by bol potrebná široká koalícia, ktorá by mocensky prekonala
odpor ako politikov, tak médií a kapitálu, čo je v prostredí SR
pravdepodobne utópia.