Chatár z Téryho chaty: Aká korupcia? Ponúkol som len zvýšenie
nájmu, nikto to nemusel vedieť
Peter Michalka bol chatárom na Téryho chate vo Vysokých Tatrách
desať rokov, koncom októbra však končí. Výberové konanie vyhral
Tomáš Hvizdák, člen výkonného výboru Klubu slovenských turistov
a kamarát predsedu tejto organizácie, ktorá je väčšinovým
majiteľom chaty. Vedenie klubu sa netajilo tým, že chceli dať na
chatu „svojho človeka“.
Hvizdák v utorok večer nečakane oznámil, že sa chaty neujme.
Hovorí o mediálnom lynči a nečistých zákulisných hrách.
Naznačuje, že Michalka ho chcel podplatiť sumou 60-tisíc, aby
mohol na chate ostať, komunikáciu odovzdal na polícii. Súčasný
chatár takéto obvinenia odmieta.
rozhovore sa dočítate:
ako Peter Michalka vysvetľuje túto ponuku;
kto je za plachtovou antikampaňou na tatranských stenách;
čo všetko sa na Téryho chate zrekonštruovalo za posledných
desať rokov.
Tomáš Hvizdák v utorok zverejnil
video, kde tvrdí, že ste sa niekoľkokrát stretli v snahe
nájsť spoločnú dohodu o spolupráci. Myslela som, že noví
a starí chatári sa stretnú a dohodnú sa na odovzdaní chaty.
Prečo bolo treba stretávať sa niekoľkokrát a o akú spoluprácu
išlo?
Presne to som aj ja očakával, keď ma prvýkrát kontaktoval, že sa
chce stretnúť. Myslel som si, že budeme preberať odovzdávanie
chaty, ako je to bežné. Namiesto toho mi na stretnutí začal
rozprávať o tom, ako so mnou na chate ďalej počíta.
Predstavoval si, že ja aj s celým tímom chalanov tam ostaneme
a budeme ďalej pracovať s tým, že on bude chatár, a to zopakoval
stokrát. Hovoril len o tom, že jeho zaujíma iba ekonomická
stránka, to on chce robiť, s tým vyhral výberové konanie – a my
ostatní budeme mať na starosti fyzickú prevádzku.
Vtedy som sa zarazil. Začali sme o tom debatovať, stretnutie
trvalo celý deň a pokračovali sme aj na ďalší deň. Povedal som
mu, že sa mi to nepozdáva a nie som ochotný pristúpiť na jeho
návrh. On to už bral tak, že ideme hore na chatu a povieme to
chalanom, ale na ničom sme sa nedohodli.
Myslel som si, že z toho chce elegantne vycúvať, pretože si
neuvedomil, koľko vecí si vyžaduje práca chatára. Navrhol som
mu, Klub slovenských turistov vyhlási revíziu výberového
konania, pretože víťaz odstúpi z nejakého dôvodu, a ja sa ako
druhý v poradí stanem chatárom. Normálne so mnou podpíšu nájomnú
zmluvu. Fungoval by som tak ako doteraz s tým, že navýšim
nájomné alebo financie na chod klubu.
Tomáš Hvizdák vo videu zverejnil screenshot z nejakých správ.
Sú to správy, ktoré ste písali vy? Píše sa v nich, že jeho
meno nebude pri prevádzke chaty figurovať.
Áno, tú správu som písal ja, ale tam nebola celá. Bola napísaná
v stredu ráno, po druhom stretnutí. Celú noc som nespal, bol som
z toho nervózny. Napadlo mi, že je to riešenie, ktoré upokojí
nálady a zároveň prinesie viac peňazí. On by to mohol vyhlásiť
za svoje víťazstvo, že to vybavil, a ja by som pokračoval na
chate. Nešlo len o mňa, ale aj o chalanov, že by sa v ich
životoch nič nezmenilo.
V tej správe sa píše, že keďže musí urobiť obrovský ústupok,
tak by ste mu dali ročne 60-tisíc eur alebo „KST, Švecovi,
komukoľvek“.
Boli to peniaze, o ktoré som mohol navýšiť nájomné, tak sme sa
o tom bavili. Alebo by to mohli použiť na projekty, ktoré majú
rozbehnuté, ako napríklad na čističky a podobne. Je jedno, či by
to fakturoval KST alebo nejaká iná osoba. Jednoducho som sa
zaviazal, že navýšim ročné nájomné.
A prečo ste chceli, aby dohoda ostala v tajnosti?
Oni zvýšili nájomné chatárovi na Zelenom plese, po výberovom
konaní mu volali na druhý deň ráno, že musí zaplatiť o 50
percent viac. Pôvodne mal stotisíc nájomné, prinútili ho
podpísať, že bude platiť 150-tisíc ročne. S tým, že ak to
nepodpíše, nebude chatár.
Viem, že aj iní chatári museli doplácať viac. Napríklad Miki
Knižka na Zbojníckej chate.
Áno, musel dorovnávať aj Miki Knižka na Zbojníčke, aj Janko
Ševčík na Rysoch. Bolo okolo toho celkom haló. Ja som chcel, aby
to zostalo medzi nami, že nebudem chodiť po novinách a hovoriť,
že musím navýšiť nájomné. Rozprával som sa s ním ako
s reprezentantom výkonného výboru KST, reprezentantom majiteľov.
Potom sa ukázalo, že nemal kompetenciu rozprávať za KST, preto
sa aj tie rozhovory rýchlo skončili.
Téryho
chata. Foto – Filip Zacher
Tomáš Hvidzák to asi pochopil inak, keď tvrdí, že tú
komunikáciu odovzdal na polícii. Pochopil to ako pokus
o korupciu?
Neviem, to mi je úplná záhada. Aká korupcia? Je to presne to
isté, ako keď si vypýtali od chatára na Zbojníckej chate o 50
percent viac a on im to podpísal. Ja som sľúbil o sto percent
viac z mojej strany, akurát to nepodpísali. Neviem, kde je v tom
korupcia. Z toho výseku to možno vyzerá ako nejaká machinácia,
ale z mojej strany to bola veľmi transparentná dohoda. Bola to
moja ponuka a vy si s ňou urobte, čo vám bude vyhovovať. Bol som
ochotný to podpísať a nikto o tom nemusel vedieť.
Takže vás polícia nekontaktovala?
Možno to niekam dali na políciu, ale mňa zatiaľ nikto
nekontaktoval. Nemám sa kam ponáhľať ani pred čím skrývať,
nejdem na Belize ani do Bosny, som tu. Ak ma kontaktujú, rád im
všetko zodpoviem, pretože som neurobil nič zlé, ani som nemal
taký úmysel.
Viete, aká bola víťazná ponuka, ktorú dal Tomáš Hvizdák?
Koľko mal platiť nájomné?
Neviem. Nevidel som ju, nechcel ju ukázať. Neviem, či tam bola
nejaká konkrétna cena alebo percentá z tržieb.
Teda spolu nekomunikujete?
Naposledy sme sa stretli v piatok, ale to už nebolo
konštruktívne. Od prvého momentu ma začal obviňovať, že som mu
pokazil život a že kvôli mne ho ľudia nenávidia a spochybňujú.
Ja som len oči vytreštil, pretože som nenapísal ani dva statusy
na internet, ani som nikde nikoho nenabádal. On si natáča videá
a zverejňuje ich na svojom kanáli, sám robí veci, za ktoré ho
ľudia odsudzujú. Nemám na tom žiadnu spoluvinu.
To bolo naše posledné stretnutie v piatok. Nebol ochotný urobiť
gesto, ktorým som to ja celé podmieňoval, teda verejne sa vzdať
víťazstva – a Švec to prikryje tým, že urobili chybu a ja
pokračujem. Potom natočil Švec videá, kde sa rozprávali klamstvá
o tom, čo som tam robil, tak som cítil, že by sa patrilo uviesť
to na správnu mieru. Oni však neboli ochotní.
Spomínali ste, že aj keď valné zhromaždenie neschváli zmluvy
nových chatárov, starí tam nemôžu ostať. Aj predseda KST Peter
Švec potvrdil, že nevie, kto bude od novembra viesť chatu.
Toto je ešte zamotanejšie. V oficiálnej výzve na stránkach KST,
ktorá vyšla v júni, je napísané upozornenie, že s vybratými
chatármi síce podpíše nájomnú zmluvu výkonný výbor, ale tú ešte
musí schváliť valné zhromaždenie. Ak ju neschváli, aj tak nový
chatár nastúpi na chatu a bude tam pôsobiť rok.
To predtým nebolo?
Nie, to je novinka. Valné zhromaždenie malo vždy najväčšiu
autoritu. Na všetkom bola potrebná ich pečiatka. Teraz však
vymysleli kľučku, ako obísť ich rozhodnutie. Takže pán Hvizdák,
keď vo videu tvrdil, že odstupuje, v skutočnosti neodstupuje,
pretože iba tvrdil, že bude nabádať členov valného zhromaždenia,
aby jeho zmluvu nepodporili.
Valné zhromaždenie je najvyšší rozhodovací orgán, môže
odmietnuť takúto podmienku, nie?
Neviem, ako to je, keď je to napísané v tom upozornení. Na to sa
treba spýtať právnika. A ako potvrdil aj pán Švec, počítajú
s tým, že aj keď valné zhromaždenie neschváli zmluvy, noví
chatári nastúpia.
Pritom nemuseli robiť žiadne výberové konania. Mali povedať, že
sa mi končí zmluva, ďakujeme veľmi pekne, máme človeka, ktorému
dôverujeme, poďme sa dohodnúť, ako chatu preberieme. Nepovedal
by som pol slova. Namiesto toho urobia pračudesné výberové
konanie, ktoré je zmanipulované úplne od začiatku. Keď sa na to
ľudia pýtajú, tak sa urazia a začnú okolo seba kopať.
Mohli sme to urobiť normálne, ako to bolo v prípade Igora
Fabriciusa (chatár na Chate M. R. Štefánika v Nízkych
Tatrách, pozn. red.), ktorý sa s nimi tiež dohodol na
pokračovaní. Nikto sa neohradil, že nebolo výberové konanie. Aj
v mojom prípade to mohlo byť tak, že žiadne výberové konanie
a končím. Namiesto toho nás ťahali za nos. Nútili ma, aby som si
podal ponuku a išiel na ústne pojednávanie. Celé leto som bol
z toho zastavený, nevedel som, ako to dopadne a či si mám hľadať
inú robotu, aj chalani na chate.
Potom mi zavolal Švec podvečer 28. augusta, že vybrali sme iného
uchádzača, čau. To bolo celé. Po jedenástich rokoch. Nikomu sa
to nepáči, ani ľuďom, ktorí s tým nemajú nič spoločné.
Videla som fotky, kde na skalách v doline visia plachty
s nápismi „Nie, Hvizdák, hrajte fér“ a „Terina nie je
amaterina“. Kto za tým stojí?
Za nápisom „Terina nie je amaterina“ stoja horolezci zo Spišskej
Novej Vsi. Plachtu s nápisom o Hvizdákovi tam zavesili horolezci
z Tatier. Ale ja som o tom nevedel. Veľa vecí, ktoré sa teraz
dejú, sa dejú spontánne, ja ich nijako nepodporujem, nepíšem
žiadne vyhlásenia.
Protestný
plagát v Malej Studenej doline. Foto – čitateľ
S čím ste sa hlásili do konkurzu? Aká bola obsahová stránka
vašej ponuky?
V ponuke som uviedol požadovanú výšku nájomného. Napísal som aj
to, že spravím transparentný účet, kam budem sám vkladať ďalšie
peniaze, konkrétne päťtisíc eur, a budem aktívne zháňať donorov
na projekt rekonštrukcie chaty. To bol môj sen, ukončiť
chatárčenie so zrekonštruovanou chatou. Projekt vo forme štúdie
je už nakreslený, bol by to zdĺhavý a náročný proces, čo sa týka
vybavovania povolení aj potrebných financií, na ktorý by už bolo
treba zbierať peniaze.
Ďalej bol v hre príspevok pre majetkovú komisiu KST. Predseda
Drahoslav Dúbravský bol aj súčasťou volebnej komisie. Pred rokom
za nami prišli aj s Tomášom Hvizdákom. Požiadali nás, aby sme im
prispievali nad rámec nájomného dvestopäťdesiat eur bez DPH
mesačne, každá z piatich chát. Mali byť určené na chod
majetkovej komisie, že s tým majú náklady, lebo to robia vo
voľnom čase, chodia autami, kupujú si benzín a pozývajú ľudí na
obedy.
My sme s tým súhlasili a ja som vo svojej ponuke napísal, že
môžem platiť desaťtisíc eur ročne. Navrhol som, že by za to
mohli zaplatiť projektového manažéra, ktorý by sa staral
o projekty a povolenia a robil by to aspoň na polovičný úväzok.
Keď to robia zadarmo popri svojej inej práci, tak to aj tak
vyzerá s projektmi na chatách. Chatár popri bežnej prevádzke
môže na projekty len dozerať. Zastrešovať celý proces je
nereálne.
Na to by mohol Viktor Beránek povedať, že už dvakrát
zrekonštruoval chatu a z toho raz od základov.
Viktor Beránek má s rekonštrukciami skúsenosti, jeho príkladom
som sa inšpiroval. Silou svojej osobnosti a charizmou dokázal
vyzbierať nemalé peniaze a dozrieť na to, aby sa práce
dokončili, na dodávateľov. Stalo sa to však v čase, keď chatu
nemal v prevádzke.
Nadstavbu robil popri chatárčení.
Asi áno. Veď aj Tomáš Petrík rekonštruoval popri prevádzke, aj
Miki Knižka, napokon aj ja som toho veľa stihol.
Chatárom ste desať rokov. Čo sa za ten čas podarilo
zrekonštruovať či vylepšiť?
Vymenili sme všetky okná, dvere a radiátory. Nahradili sme kotol
na koks a pevné palivo za automatický na pelety. Starý hrdzavý
vodojem v kuchyni sme vymenili za nový 3-tisíclitrový s celými
novými rozvodmi vody. Dali sme dva nové bojlery na teplú vodu,
ktoré sú vyhrievané kombinovane elektrinou alebo kúrením. Vďaka
tomu majú návštevníci na záchodoch teplú vodu. Urobili sme
sprchu pre návštevníkov, kde si môžu za žetón kúpiť teplú vodu.
Postavili sme ju v priestore, ktorý bol predtým súčasťou
dámskych záchodov. Má samostatný vchod zvonku.
Zrekonštruovali sme záchody. Keď som prišiel, človek si musel
nabrať vodu do vedra v umývadle a vyliať ju do záchoda, aby
spláchol. No ale komu sa chcelo čakať pri umývadle päť minút,
kým sa mu naplní vedro. Ľudia to tam vylievali len tak
propagačne, záchody sa stále zapchávali, bol tam neporiadok
a zápach. Teraz máme normálne splachovacie záchody.
Zrekonštruovali sme steny, dali sme na ne nové kachličky.
Chýbajúce sprchy boli dlho problém a pamätám si dobre aj
splachovanie vedrom.
Vymenili sme aj batériové úložisko. Keď som v roku 2014 prišiel,
mali tam staré olovené batérie, ktoré už boli na hranici
životnosti. Našli sme firmu, ktorá vyrába lítiové batérie
s nabíjačkami a meničom. Pripojili sme na to solárne panely
a elektrocentrálu, ktorá vyrába prúd, keď nesvieti slnko.
Z batérií teraz funguje všetko na chate. Predtým tam boli len
dve mrazničky a chladnička, pivo sa čapovalo ručnou pákou, ale
teraz máme normálnu prevádzku s kávovarom, chladničkou na
nápoje, elektrickým kotlom a čapovačom. Vyzerá to, akoby sme
boli napojení na stály prúd. Urobili sme ešte jeden solárny
systém, ktorý je nezávislý od hlavného systému, a slnko z neho
vyhrieva vodu v bojleroch, takže nemusíme toľko kúriť.
Menili ste aj interiér jedálne.
Odkryli sme kamennú stenu, ktorá bola predtým obitá drevom.
Vyčistili sme ju a ošpárovali, teraz vyzerá veľmi pekne. Urobili
sme nový nábytok, stoly a lavice aj nový strop. Postavili sme
malý prístrešok, slúži nám ako zázemie na skladovanie peliet,
súdkov a všetkého, čo nemôže byť vonku, lebo by navlhlo. Bez
toho by sme sa nepohli, na chate je veľmi málo miesta.
Varíme na plyne. Chlapci nosia tie veľké plynové fľaše, ktoré
majú tridsaťkilovú náplň. Keď som prišiel na chatu, bezpečnostné
predpisy sa absolútne ignorovali. Ak by sa niečo stalo,
poisťovne by to nepreplatili. Urobili sme teda projekt na
skrinku pre plynové fľaše vonku so všetkým, čo tam má byť.
Rozvody plynu, ktoré idú do chaty, sú tiež podľa projektu,
všetko má revíziu.
Téryho
chata. Foto – Soňa Mäkká
Posledná vec je hospodárska budova za chatou. Kedysi tam bol
agregát na naftu, ostali tam staré agregáty a všetko, čo na
chate bolo navyše. V druhom roku môjho pôsobenia sme vypratali
všetko nepoužiteľné, aj jarok za budovou, ktorý bol plný
odpadkov. Vybavili sme špeciálne povolenie a s vrtuľníkom sme
zniesli asi desať ton odpadu.
Potom sme hospodársku budovu vypratali, spravili steny,
zateplili ich a urobili novú dlážku. Urobili sme tam núdzové
ubytovanie dvakrát po šesť postelí, piecku na drevo a priestor
na odkladanie batohov. Slúži, keď je chata plná. Vedľa
hospodárskej budovy sme postavili ďalší letný sklad pre sudy
s pivom, ktorý je zateplený a kde sú sudy uložené pod strechou
mimo dosahu slnka a dažďa.
Je toho fakt veľa. Veľa z toho som robil na vlastné náklady,
pretože to bolo potrebné. Nedalo sa robiť jedno bez druhého.
Najprv sme museli urobiť elektrinu, potom vodu, aby mohla byť
sprcha.
Na tlačovej konferencii vedenie KST hovorilo, že peniaze,
ktoré chaty zarobia, sa vrážajú naspäť do chát, na minimálne
mzdy a na akcie KST. Nedávali vám teda oni peniaze na
rekonštrukcie?
V nájomnej zmluve bolo napísané, že zaplatím nájomné, z ktorého
mi štyridsať percent vrátia na rekonštrukcie a materiál, ak tomu
predchádza projekt, ktorý si navzájom odsúhlasíme. V mojom
prípade to bolo približne štrnásťtisíc eur ročne, čo stačí na
menšie opravy. Keď som však inštaloval fotovoltický systém,
kotol, nové čerpadlá alebo nádrž na vodu, investície presahovali
túto sumu. Bola zásada, že nevyčerpané peniaze sa neprenášajú do
ďalšieho roka, takže som si musel poradiť s väčšími
rekonštrukciami, ktorých bolo veľa, z vlastných peňazí,
respektíve zo zisku.
Aké prekážky čakajú nového chatára, čo by mal riešiť súrne?
Žiadne. S pokojným vedomím môžem povedať, že chata funguje ako
hodinky. Všetko je v podstate nové, nainštalované a vyskúšané.
Všetko funguje normálne, stačí prísť a chatárčiť, nosiť, variť
a brnkať na gitare.
Nehovorili ste, že ste mali projekt na rekonštrukciu chaty?
Áno, ale to je projekt na rozsiahlu rekonštrukciu. Znamená to,
že by sa zbúrala celá časť, ktorá nie je pôvodná chata. Zbúrali
by sa všetky prístavby a postavila by sa nová, murovaná stavba
na pôdoryse tej pôvodnej. Nezaberala by viac miesta, len by sa
výška strechy vyrovnala po celej dĺžke, čím by sme získali jedno
celé poschodie navyše. To by sa dalo využiť na komfortnejšie
ubytovanie. Kapacita by zostala rovnaká, dvadsaťštyri postelí,
boli by však v menších, kultúrnejších izbách, napríklad dvoj-,
štvor- a šesťposteľové, aby neboli trojposchodové postele, ako
je to teraz.
Ako by ste charakterizovali Jána Ševčíka, ktorý bol doteraz
vaša pravá ruka a teraz má byť chatárom na Chate pod Rysmi?
Janko je zručný remeselník. Veľmi nám pomohol s rozvodmi vody,
s potrubím, so sprchou a s prívodmi k splachovačom. Päť alebo
šesť rokov som ho zamestnával na trvalý pracovný pomer.
V poslednom čase pracoval tri dni v týždni a druhú polovicu
týždňa bol dole, pretože bol unavený z chatárskeho života
a chcel sa venovať rodine. Mne to stálo za to, lebo nám pomohol
vo všetkých technických veciach. Keď bol nejaký problém,
obrátili sme sa na neho. Ale pravá ruka nebol, lebo na to nemal
čas.
Čo sa týka samotného chatárčenia, pracoval na viacerých chatách:
na Zbojníčke, na Brnčalke (Chata pri Zelenom plese), dlho na
Zamkovského chate a u nás. Má v tom prehľad, je spoľahlivý
nosič. Bude dobrý chatár. Keby mal niekto taký prísť na túto
chatu, tak by žiadne takéto spory neboli.
Čo plánujete robiť po prvom novembri?
Vezmem si sabatikal. Teším sa na to tak, že mám až zimomriavky.
Práca chatára je neustály tlak. Zazvoní mi telefón a ja už viem,
že volajú z chaty, zaleje ma pot a viem, že musím riešiť nejaký
problém. Je to nonstop služba. Preto sa teším, že si na pol roka
alebo na rok vezmem voľno. Bude to osviežujúce.
Chcú ostať ľudia z vášho tímu na chate?
Nechcú. A mrzí ma to, pretože oni sú v tom nevinne. Nemôžu za
to, že sa majitelia rozhodli pre zmenu. Oni sú na chate každý
deň, varia, predávajú, upratujú, opravujú, žijú tam dvadsaťštyri
hodín denne. Sú s chatou neustále spojení. A toto im za to
nestojí, naťahovať sa s nejakým Hvizdákom.
