Zdravíčko,
Peknú web stránku si spravil Juraj.
Dobré veci treba pochváliť...
(a iba zlé haniť a toto isto nie je ten prípad)
;-)
Zaslúžiš si preto pochvalu, ktorú sa ale na tomto svete človek za bohumilé čini
málokedi dočká...
PS:
snem.sk je už roki
v 404. Doména sa mi platiť nechcela. Mišlienka bola dobrá, ale ľudia ešte nedozreli. A ani tak skoro nedozrejú...
Tak sa teda aj ja keď tak hlásim k tejto slovenčine bez ipsilónu aj keď neviem ako bi som tejto veci mohol ja pomôcť. Tiež sa ale prikláňam k potrebe pisanja v jaziku slovenskom, ipsilonom neskazenom.
A nie iba v jaziku slovenskom, lebo to bi nestačilo... ale i vo všetkích jazikoch, rečí a nárečí našich slovenskích regionálnich. Čo chotár, to iní jazik... nárečje. Kedisi veru ani na Mijave tvrdého i nebolo a ľudia tu vedeli bárs tvrdo viprávať... ;-)
Preto štúrovo "píš ako počuješ" je nastokrát lepšie, ako toto súčasné "píš ako si zo školi pamätáš, že sa má pisať a viprávať" lebo nárečia nám tímto naverímboha zanikajú, keď každého len umelú zakódifikovanú slovenčinu učia - ešte aj
s bohapustím ipsilonom, parom ich vezmi.
Ukážka
nového
písanja, bi na tej stránke ale isto nezaškodila...
S pravidlami a s ďalším zakodifikovaním spisovnej slovenčini či už takej, alebo onakej bi som sa ale ja osobne veľmi netrápil... Skôr bi som sa prikláňal k čo najväčišiemu odkodifikovaniu slovenčini. A ponechať iba tie pravidlá, ktorá hláska sa ako píše. Abi to vedel každí prečítať tak, ako to kto povedal (a nie len tak, ako to kto zakodifikoval).
Abi si každí chotár i obec mohli svoje vlastné nárečie pestovať, abi sa tak všetki nárečia slovenskô mohli rozvíjať ako lístočki zelené
virastajúce na tejto našej
bohumilej
vetvi slovenského jazika, ktorá bi tím viac bujnela a košatela, čím viac lístočkov - novích nárečí a novích slov bi na nej rástlo.
A reč naša premilá takto zbavená tejto zvieracej kazajki konzervovanja a kodifikovanja bi sa časom opäť rozbujnela a zazelenala novími víhonkami a lístočkami - do celej košatej vetvi rečí a nárečí slovenskích - rastúcej z veruže mocného a košatého kmeňa jazikov
slovanskích.
Ej a bola bi to krása, až bi bolo radosť započúvať sa do toho pestrofarebného ľúbozvučného štebotanja, ako v lese do spevu vtáčkov, ktoré tiež nemajú svoje spevi kodifikovanje - a možno preto si tak veselo štebocú každí tak, jak mu zobák narástol - a predsa je to vo vísledku oveľa krajšie a ľúbozvučnejšie, ako kebi všetki vtáki v lese museli jedním kodifikovaním piskotom spisovne pískať...
Zdraví a všetko dobré želá / best regards