Táto krajina nie je dobrou krajinou pre deti
Liga Otcov
T�to krajina nie je dobrou krajinou pre deti
Slovensko nie je dobr�m miestom pre �ivot det� po rozchode
rodi�ov, lebo:
50% man�elstiev sa rozpad�- vy�e 13.000 det� kon�� po rozchode pred s�dom
- 96% z nich sa stane polosirotami
- 89% pr�de o otca
- s�dy nenasto�uj� spravodlivos�, ale e�te viac vyhrotia nap�tie a konflikt rodi�ov ich nerovnopr�vnym postaven�m
- �stavn� pr�va na rovnos� a rovnak� starostlivos� pre deti neplatia pre oboch rodi�ov rovnako
- pr�vo die�a�a na oboch rodi�ov deklarovan� v medzin�rodnom Dohovore o pr�vach die�a�a na Slovensku neplat�
- st�le na Slovensku plat�: "die�a patr� matke"
- �anca �e otec z�ska die�a do starostlivosti - 7%(!)
- �anca �e die�a bude ma� zachovan�ch oboch rodi�ov - 4% !!
- iba 4 deti zo 100 maj� po rozchode rovnopr�vny pr�stup k obom rodi�om!! len 470 z vy�e 12.000 det�!!
deti sa menia na
rukojemn�kov, prostriedok pomsty, s� obe�ami manipul�cii,
st�vaj� sa n�strojom vydierania- deti �akaj� po rozvode �nosy, neleg�lne ods�ahovania, podvody, psychick� vydierania, syndr�m zavrhnut�ho rodi�a
- nasleduj� praktiky ako blokovanie styku, falo�n� v�kendov� PNky, obmedzovanie kontaktu, p�rnov�kendov� styky, alebo stret�vanie sa na p�r hod�n, nemo�nos� dosta� sa k die�a�u aj cel� roky
- nekone�n� s�dne konania bez spravodlivosti a rovpr�vneho postavenia ��astn�kov v konan�, vyfabrikovan� "znaleck�" posudky, �radn�cka �ikana, nekonanie �t�tnych org�nov
- nes�hlas so striedavkou je netrestan�, nie je postihovan� ani blokovanie striedavky kv�li peniazom a snahe z�ska� v�ivn�
- prednos� m� st�le patologick� pocit �e "die�a je moje", �zkostn� lpenie, prer�banie du�e die�a�a; vyr�banie citov�ch mrz�kov sa nevn�ma ako konanie proti z�ujmom die�a�a
otcov �akaj� bezzsenn� noci,
mo�nost vidie� die�a ob�as - niekedy aj cel� mesiace, ba roky
bez det�, nasledovan� ignor�ciou s�dov, pol�cie, soci�lnej
kurately- st�le plat� mantra - "die�a patr� matke", nech sa spr�va akoko�vek; ako hovor�psychologi�ka Olga Trampotov�:�"Otec mus� ovpl�va� nebesk�m charakterom, aby dostal die�a do starostlivosti, matke sta�� �ed� priemernos�".�
- zneu��vanie, vyhr�ky, vybielenie bytu, �toky "nov�ho tatinka", vyfabrikovan� obvinenia zo sexu�lneho zneu��vania, vymyslen� dom�ce n�silie - to v�etko sa deje bez n�sledkov, iba s cie�om ostavi� die�a od otca
- deti po rokoch str�ven�ch s oboma rodi�mi, len preto, aby s nimi obomi mohli by� aj na�alej, sa musia�podrobova� nezmyseln�m psychologick�m posudkom, s�dom, vy�etrovaniu, v�sluchom, n�tlakom
- soci�lne �rady nekonaj�, s� apatick�, nechr�nia z�ujem die�a�a, nepostihuj� �kodliv� konanie rodi�a; tr�pen�ho, �i znerovnopr�vneho rodi�a do�aduj�ceho sa svojich pr�v e�te trestaj� a hodnotia ako probl�mov�ho
- de�om so syndr�mom zavrhnut�ho rodi�a nik nechce a nevie pom�ha�, �t�tni psychol�govia sa tv�ria �e probl�m neexistuje, neintervenuj�, nelie�ia, neorganizuj� semin�re, nepublikuj� �t�die
rovnosďż˝ pohlavďż˝ neplatďż˝,
teda nie pre mu�ov, rovnos� �anc�, tie� pre otcov neexistuje,
ke�e nejde o �eny, nikoho to nezauj�ma- niet v��ej rodovej nerovnosti ako pri rozhodovan� o starostlivosti o deti - pomer rozsudkov otec:matka je 1:13(!)
- dom�ce n�silie na mu�och, je t�ma ktor� je tabu, neexistuj� z�chytn� centr�, azylov� domy, tak popul�rna "rodov� rovnos�", ke� ide o mu�ov,��t�tne org�ny nezauj�ma
- multimili�nov� granty na "gender" problematiku a programy, �i gender projekty otcov z�aleka obch�dzaj�, s "mu�sk�m gender" sa pri gender problematike ner�ta
- v�skumn� �stavy, in�tit�ty, �t�die, anal�zy, vl�dne komisie, v�etci maj� pln� �sta rovnosti, z rodovej problematiky je "top t�ma" - no �iadny prieskum sa v�ak net�ka mu�ov, ich zni�en�ch �ivotov po rozchode, ich m�rnej snahe podie�a� sa na starostlivosti o miluj�ce deti, ich spr�vaniu, akt�vnemu otcovstvu, role v rodine
- otec na rodi�ovskej dovolenke je vn�man� ako ten �o nevie u�ivi� rodinu, ukracuje matku od �asu potrebn�ho na "prim�rnu v�zbu", ani z dvoch nezamestnan�ch rodi�ov nem� otec �ancu dosta� sa na rodi�ovsk�, �t�t nevytv�ra �iadne mechanizmy na posilnenie ��asti mu�ov na rodi�ovskej dovolenke
- t�ranie mu�ov, dom�ce n�silie zo strany �ien, nah��anie s no�mi, h�dzanie �ehli�iek, rozb�janie bytu, hyst�rie, nad�vky, ja�anie, psychoteror, nen�sytnos�, �iarlivos�, vyhr�ky typu "deti u� nikdy neuvid�", �i najho�ia forma t�rania - blokovanie styku s de�mi, nik nerie�i, nikde ich v �tatistik�ch dom�ceho n�silia ich nen�jdete, aj ke� v�etky zahrani�n� prieskumy hovoria o rovnakom podiele mu�ov a �ien pri p�chan� dom�ceho n�silia
- pol�cia aj t�ch p�r odv�livcov �o sa na �u obr�tia po�le do kelu alebo sa im vysmeje, prinajlep�om ak v�bec trestn� st�hanie prijme, tak ho hne� zastav� - teda ak n�hodou e�te neobvin� otca, ke�e mami�ka sa iniciat�vne ��ahne pred pr�chodom hliadky o zem, �i radi�tor - "��innou mun�ciou pre �eny predstavuj� deti v �lohe rukojemn�kov. Pokia� je treba pritvrdi�, pohrozi� vedia aj obvinen�m z pokusu o zn�silnenie a v poslednej dobe je tie� v m�de obvinenie zo sexu�lneho zneu��vanie det�. Toto v�etko a e�te viac dok�eme my �eny sk�a� na na�ich chlapov, ke� ich chceme manipulova�, �i odprata� z bytu a pod. Aj napriek tomu sa n�m st�le hovor� slab�ie pohlavie?!" - www.zena.sk
z toho najprirodzenej�ieho -
ma� otca aj matku - �o je samozrejm� odkedy je �udstvo
�udstvom, sa rob� n�vum - striedavka sa ozna�uje za "z�padn�
v�mysel", importovan� modern� trend...- ka�d� sa zaober� pri striedavke t�m, �e pre�o to nejde, a h�ad� d�vody, dokonca �radn�ci pou��vaj� "dojmol�giu", pri�om stovky rozsiahlych odborn�ch v�skumov potvrdzuj�, �e de�om striedavka prospieva ako najlep�� porozchodov� model, doteraz to nevyvr�til to ani jeden v�skum -�"Ako detsk� psychol�g pova�ujem�striedav� starostlivos��za najmenej zl� z porozchodov�ch variant" - PhDr. V�clav Mertin
- nik nerie�i z�va�n� negat�vne dopady a d�sledky dlhodobej praxe zverovania det� len jedn�mu rodi�ovi - a n�sledky toho, ke� sa z die�a�a st�va polosirota, ke� str�ca cel� polovicu rodiny a polovicu detstva, mnohokr�t nespozn� polovicu svojej identity
- upozor�uje sa na to, �e otcovia sa nestaraj� v man�elstve, ale ke� sa v striedavke chc� stara� polovicu �asu o deti naplno, nie je im to umo�nen�
- narozdiel od matiek, otcovia ne�iadaj� deti pre seba, ale pre oboch - striedavka deti nikomu neberie; napriek tomu v��ina matiek sa usiluje "ma�" die�a len pre seba a obmedzi� pr�stup otca k de�om
- slobodn� matky sa s�a�uj� na povinnosti a �a�k� osud, ale v��ine otcov akt�vne br�nia tento �a�k� �del zdie�a�, pom�c� im prebra� zodpovednos� a starostlivos� a deli� si ho aspo� na polovicu
- neplatenie v�ivn�ho je po troch mesiacoch trestn� �in, ber� v�m vodi��k, ale blokovanie styku s die�a�om a dr�anie ho ako v�z�a �i popudzovanie proti druh�mu rodi�ovi nik nest�ha a neodsudzuje, inak �tandardn� v�kon pr�voplatn�ho rozhodnutia s�du je prakticky nedosiahnute�n�
Na z�ver cit�cie z�konov ako �stava, antidiskrimina�n� z�kon, z�kon o rodine, z�kon o soci�lnopr�vnej ochrane det�, �i dohovor o pr�vach die�a�a, ktor� na Slovensku po rozchode neplatia a menia sa na pop�san� zdrapy papiera:
ďż˝
�Z�kon
o rodine, � 24 ods. 4: "S�d re�pektuje pr�vo
malolet�ho die�a�a na zachovanie jeho vz�ahu k obidvom
rodi�om. S�d db�, aby bolo re�pektovan� pr�vo die�a�a na
v�chovu a starostlivos� zo strany obidvoch rodi�ov a aby
bolo re�pektovan� pr�vo die�a�a na udr�ovanie
pravideln�ho, rovnocenn�ho a rovnopr�vneho osobn�ho styku
s obidvomi rodi�mi."
ďż˝
�stava SR, �l�nok 12, ods. :�"Zakazuje sa po�kodzova�, zv�hod�ova� alebo znev�hod�ova� kohoko�vek na z�klade pohlavia"
�l�nok. 41, ods. 1:�"Rodi�ovstvo a rodina s� pod ochranou z�kona, pri�om sa zaru�uje osobitn� ochrana det�."
ďż˝
Antidiskrimina�n� z�kon, � 2 ods. 1: "Dodr�iavanie z�sady rovnak�ho zaobch�dzania spo��va v z�kaze diskrimin�cie z d�vodu pohlavia"
� 2 ods. 11: Za diskrimin�ciu z d�vodu pohlavia sa pova�uje aj diskrimin�cia z d�vodu pohlavnej alebo rodovej identifik�cie"
ďż˝
Z�kon o soci�lnej kuratele,�� 20 ods 2.: "Org�n soci�lnopr�vnej ochrany det� zis�uje inform�cie o sp�sobilosti obidvoch rodi�ov osobne vychov�va� die�a, z�ujem obidvoch rodi�ov o osobn� starostlivos� o die�a, n�zory obidvoch rodi�ov na zaistenie potrieb die�a�a v pr�pade osobnej starostlivosti o die�a obidvomi rodi�mi, a to aj vtedy, ke� len jeden rodi� prejav� z�ujem o osobn� starostlivos� o die�a obidvomi rodi�mi, a posudzuje mo�nosti osobnej starostlivosti o die�a obidvomi rodi�mi s prihliadnut�m na z�ujmy die�a�a, na zaistenie potrieb die�a�a a na n�zor die�a�a."
� 8 ods.1: "V�etky org�ny zabezpe�uj� die�a�u ochranu a starostlivos�, ktor� je nevyhnutn� pre jeho blaho a ochranu jeho pr�vom chr�nen�ch z�ujmov, pri re�pektovan� jeho pr�v priznan�ch medzin�rodn�m dohovorom s oh�adom na pr�va a povinnosti jeho rodi�ov."�
ďż˝
Dohovor o pr�vach die�a�a,��l�nok 7, odst.1: "Ka�d� die�a m� od narodenia pr�vo pozna� svojich rodi�ov a pr�vo na ich starostlivos�."
�l�nok 8, ods. 1: "�t�ty sa zav�zuj�, �e bud� rer�pektova� pr�vo die�a�a na zachovanie jeho rodinn�ch zv�zkov uznan�ch z�konom s vyl��en�m nez�konn�ch z�sahov."
�l�nok 18, odst. 1: "�t�ty musia vynalo�i� maxim�lne �silie na to, aby bola uznan� z�sada, �e obidvaja rodi�ia maj� spolo�n� zodpovednos� za v�chovu a rozvoj die�a�a."
ďż˝
www.ligaotcov.sk - z l�sky k de�om