Čo bolo vlastne pôvodnou myšlienkou trhu v demokratickej krajine?
Možnosť spotrebiteľa slobodne si vybrať.
Ako „slobodnú trhovú voľbu" však chápem taký výber, ak nie som nútený si vybrať niečo, čo vlastne nepotrebujem alebo nechcem.
Dnes 99% občanov rieši otázku ako "zarábať". Nie žiť, ani ako byť
užitočný - zarábať dnes znamená robiť nejaké záhadne vybrané činnosti,
ktorých cieľom je získať "kupóny na život", zvané peniaze.
Zarábať peniaze však dnes často znamená podieľať sa na
neužitočných a často nezmyselných činnostiach skorumpovaného a
deformovaného systému, kde kritériom „správnosti" je iba ziskovosť
definovaná nadnárodnými investormi a politikou. A skorumpovaný štát to
naplno podporuje - ekonomický zisk je jediné kritérium - nie sloboda,
záujmy a blaho občanov. Veď majiteľom našej štátnej správy stačí
„zabezpečiť" aby boli vždy zvolení a na to im stačí podriadiť si zopár
majoritných politických strán.
Trh by nikdy nemal fungovať za hranice obchodu. Len tak udrží slobodu
výberu spotrebiteľa a nezájde do vydierania. Akonáhle záujmy "divokého
trhu" začnú zachádzať do schopnosti manipulovať politikou,
zákonodarstvom, súkromné záujmy korporácií a finančníkov sú schopné
prebujnieť ako rakovina do štátnej moci. Už to nie je slobodný trh
a slobodná hospodárska súťaž, ale klientelizmus, korupcia, zlyhanie
demokratických princípov, často vedúce k obmedzovaniu a deformácii
ľudských práv, ergo správne nazývaných ako fašizmus. Ak sú v
štátnej správe záujmy súkromných skupín nadradené občianskym záujmom,
začnú "ziskuchtiví" umelo vytvárať potreby a riadiť slobodné práva
občanov. Ponechávajú nás, ľudí, závislých na vyfabrikovaných potrebách a
tým už nejde o slobodný trh, ale o manipuláciu - vynútenú závislosť.
Musíme podávať priznania, žiadať o povolenia, platiť poplatky, používať
služby, vykazovať, povinne si obstarať, povinne vymeniť, povinne dať
obhliadnuť, povinne dať zaručiť, povinne poistiť, povinne sa zapojiť,
povinne spotrebovávať a nakoniec - najvyššia povinnosť, vynútená
finančnou oligarchiou - všetci sme povinný zarábať ICH PENIAZE.
Slobodné uplatňovanie potrieb je možné len vtedy, ak občan na
začiatku NEMUSÍ nič žiadať od súkromného sektora. Aspoň v oblasti
základných životných potrieb. Nikto ma nesmie vydierať stratou
prístrešia, prístupu k jedlu, vode ani energiám, ak sa mám skutočne
slobodne rozhodovať, či chcem vykonávať nejakú činnosť ako prácu alebo
nie. Na to tu mal byť predsa náš štát - zastupovať naše občianske záujmy, ľudské práva a naše slobody. Náš štát mal vydávať naše peniaze
a nie si ich požičiavať za úrok od súkromných bankárov. Prednostné
prepojenie ktoréhokoľvek politika so záujmami súkromných lobistov alebo
finančníkov a nie primárne záujmov občana, považujem za velezradu! My
občania sme na prvom mieste - bojujme za svoje práva mať zvrchovaný a
neskorumpovaný štát, bez vplyvov bankovej a korporátnej mafie! Podporme
skutočne občianske politické strany a hnutia, nie peňažný fašizmus!