Pozvánka na stretnutie - O pravde náboženskej
4 views
Skip to first unread message
Milan Rusko
Jun 23, 2013, 7:09:11 PM6/23/13
to hlad...@googlegroups.com
Stretnutie v pondelok 24.6.2013 o 18:00 na
N�mest� pod ve�ou
Ot�zky:
1. Je nie�o, �o by si chcel/a �u�om poveda�, keby si mal povedzme priestor v telev�zii a z�ruku, �e �a �udia vypo�uj�?
2. Keby si na�iel/a zlat� rybku, �o by si si prial/a?
3. �o pre Teba znamen� slovo "n�bo�enstvo"?
Ot�zky s� postaven� tak, �e by mali �loveka o�isti�, st�i� a tak pripravi� na duchovn� vyu�ovanie, ktor�ho u�ite� je v ka�dom z n�s, m��eme ho nazva� svedomie, vn�torn� hlas alebo str�ny anjel. Jedin� probl�m ot�zok je v tom, �e na prv� niektor� potrebuj� aj mesiac, aby v�etko vyrozpr�vali. Na druh� niektor� potrebuj� aj mesiac, aby svoje skuto�n� priania a t�by pochopili. A na tretiu niektor� potrebuj� aj mesiac, aby odb�rali svoje falo�n� predstavy a negat�vne em�cie (odmietav� c�tenie). A ke�e nemaj� na to ten pokoj a �as, tak sa k skuto�n�mu duchovnu v�bec nedostan�.
O pravde n�bo�enskej, �i�e duchovnej
Niektor� hovoria, �e n�bo�enstvo a duchovno s� dve rozdielne veci. Samozrejme, �e dnes s�. Ale nemali by by�. N�bo�enstvo m� by� nejak� syst�m, ktor� pom�ha �loveku k poznaniu duchovnej skuto�nosti. To, �e s� dne�n� n�bo�enstv� pokriven� a tie syst�my skostnaten�, nie je d�vod, aby sme odmietali pojem samotn�. Ke� som s duchovnom za��nal, prv� vec bola, �e som odmietol dve veci: �t�ty a cirkvi. Odmietanie je znakom puberty. Aby �lovek na�iel seba a svoju cestu, odmietne rodi�ov, odmietne cel� spolo�nos�. A ke� svoju cestu n�jde a stane sa v nej pevn�m, stane sa dospel�m a u�� sa veci sk�r ch�pa�, ne� odmieta�. Pochopenie je znakom dospelosti. Ale bez odmietnutia by nebolo �primn�m. Pochopen�m a prijat�m dok�e �lovek omnoho viac, ne� odmietan�m...
Kedy som pochopil, �e pravda n�bo�ensk� je viac, ne� pravda vedeck�? Ke� som zistil, �e veda nevie pochopi� �ivot, nevie pochopi� partnersk� l�sku, ned�va �iadny n�vod na ��astn� a spokojn� �ivot. Dne�n� veda uspokojuje len rozumov� �as� na�ej bytosti a jej t�bu po pochopen� vesm�ru, v ktorom �ijeme. Kto chce pochopi� �ivot a h�ada� ��astie v chaose n�ho sveta, prirodzene sa obr�ti k duchovn�mu h�adaniu.
N�bo�ensk� pravda stoj� nad v�etk�m, je najsilnej�ia, je z�kladom a v�chodiskom �ivota. Ale mus� by� podroben� krit�riu vedeckosti (rozumu a logike) aj krit�riu umeleckosti (citu a kr�se). Mnoh� si myslia, �e z�kladom n�bo�enskej (duchovnej) pravdy s� nejak� obrady, cerem�nie, zvyky, pr�padne mor�lka. Nie je tak. Ke� sa lep�ie prizrieme, vid�me, �e ka�d� n�bo�ensk� pravda sa odv�ja od nejak�ho zjavenia. S� zjavenia d�vno minul�, zap�san� v nejakej knihe. S� zjavenia odovzd�van� v nejakom rade u�ite�ov/majstrov/guruov. S� zjavenia s��asn�ch prorokov. Je zvl�tne, �e �udia veria tomu, �o povie niekto in�, ale neh�adaj� si veci sami overi�. Uctievaj� �ud�, ktor� ich �astokr�t klam� alebo zav�dzaj�. Ne�udo, �e s� klaman�, ke� maj� rad�ej nejak� n�vody a vedenie, ne� pravdu.
Pokra�ovanie len pre �ud�, ktor� miluj� pravdu. To s� skuto�n� vedci, lebo chc� vedie�, rozumie�, ch�pa�. Nesta�� im veri�. Ke� je jadro n�bo�enskej pravdy v zjaven�, ako sa k vlastn�mu zjaveniu dosta�, aby sme si mohli zjavenia in�ch overi�? Prvou vecou je asi uvedomenie, �e zjavenie prebieha neust�le. Tak ako slnko svieti neust�le a rastlink�m d�va �ivot, tak duchovn� slnko n�m d�va neprestajne my�lienky a pocity. Je len na na�ej �a�kop�dnosti a nemotornosti, ako tieto my�lienky zachyt�me a ako s nimi nalo��me. Preto vlastne to slnko, zdroj zjaven�, rie�i� ani nemus�me, rie�i� treba len vlastn� ne�istotu mysle. A �o s� najv��ie ne�istoty mysle? Falo�n� predstavy, pokriven� domnienky a neskuto�n� t�by. Pravdiv� predstavy, m�dre domnienky a skuto�n� t�by nie s� zl�, oni s� t�m zjaven�m, ktor� neprestajne dost�vame. Ale je tu nie�o v n�s, �o to v�etko kriv�, prekr�ca a fal�uje. Proste n�s to neprestajne klame. Klame tak, �e pravdu, ktor� je n�m zjavovan�, kr�ti.
Na�a myse� toti�to nie je �ist� ako zrkadlo. S� v nej spomienky, vzorce, programy, v�aka ktor�m z kom�ra rob�me som�ra. No nejde len o myse�. Ove�a v��iu v�hu maj� city. A tam na�e vn�manie kriv� mno�stvo zl�ch z�itkov, ktor� sme v �ivote za�ili. City s� zranen�, ustr�chan�, ubolen� a kv�li tomu nem��u vn�ma� realitu "tak to je", ale vn�maj� "chcem" alebo "mus�m". Boja sa v�etk�ch nov�ch vec�, aby to n�hodou nebolo �al�ie zranenie. A tak v strachu o zranenie, prich�dzaj� o zjavenie...
A ten, kto n�jde sp�sob, ako vylie�i� zranen� city a o�isti� zakalen� myse�, mal by dosta� Nobelovu cenu mieru, lebo tam kdesi za��na vn�torn� mier v ka�dom z n�s...
Ot�zky:
1. Je nie�o, �o by si chcel/a �u�om poveda�, keby si mal povedzme priestor v telev�zii a z�ruku, �e �a �udia vypo�uj�?
2. Keby si na�iel/a zlat� rybku, �o by si si prial/a?
3. �o pre Teba znamen� slovo "n�bo�enstvo"?
Ot�zky s� postaven� tak, �e by mali �loveka o�isti�, st�i� a tak pripravi� na duchovn� vyu�ovanie, ktor�ho u�ite� je v ka�dom z n�s, m��eme ho nazva� svedomie, vn�torn� hlas alebo str�ny anjel. Jedin� probl�m ot�zok je v tom, �e na prv� niektor� potrebuj� aj mesiac, aby v�etko vyrozpr�vali. Na druh� niektor� potrebuj� aj mesiac, aby svoje skuto�n� priania a t�by pochopili. A na tretiu niektor� potrebuj� aj mesiac, aby odb�rali svoje falo�n� predstavy a negat�vne em�cie (odmietav� c�tenie). A ke�e nemaj� na to ten pokoj a �as, tak sa k skuto�n�mu duchovnu v�bec nedostan�.
O pravde n�bo�enskej, �i�e duchovnej
Niektor� hovoria, �e n�bo�enstvo a duchovno s� dve rozdielne veci. Samozrejme, �e dnes s�. Ale nemali by by�. N�bo�enstvo m� by� nejak� syst�m, ktor� pom�ha �loveku k poznaniu duchovnej skuto�nosti. To, �e s� dne�n� n�bo�enstv� pokriven� a tie syst�my skostnaten�, nie je d�vod, aby sme odmietali pojem samotn�. Ke� som s duchovnom za��nal, prv� vec bola, �e som odmietol dve veci: �t�ty a cirkvi. Odmietanie je znakom puberty. Aby �lovek na�iel seba a svoju cestu, odmietne rodi�ov, odmietne cel� spolo�nos�. A ke� svoju cestu n�jde a stane sa v nej pevn�m, stane sa dospel�m a u�� sa veci sk�r ch�pa�, ne� odmieta�. Pochopenie je znakom dospelosti. Ale bez odmietnutia by nebolo �primn�m. Pochopen�m a prijat�m dok�e �lovek omnoho viac, ne� odmietan�m...
Kedy som pochopil, �e pravda n�bo�ensk� je viac, ne� pravda vedeck�? Ke� som zistil, �e veda nevie pochopi� �ivot, nevie pochopi� partnersk� l�sku, ned�va �iadny n�vod na ��astn� a spokojn� �ivot. Dne�n� veda uspokojuje len rozumov� �as� na�ej bytosti a jej t�bu po pochopen� vesm�ru, v ktorom �ijeme. Kto chce pochopi� �ivot a h�ada� ��astie v chaose n�ho sveta, prirodzene sa obr�ti k duchovn�mu h�adaniu.
N�bo�ensk� pravda stoj� nad v�etk�m, je najsilnej�ia, je z�kladom a v�chodiskom �ivota. Ale mus� by� podroben� krit�riu vedeckosti (rozumu a logike) aj krit�riu umeleckosti (citu a kr�se). Mnoh� si myslia, �e z�kladom n�bo�enskej (duchovnej) pravdy s� nejak� obrady, cerem�nie, zvyky, pr�padne mor�lka. Nie je tak. Ke� sa lep�ie prizrieme, vid�me, �e ka�d� n�bo�ensk� pravda sa odv�ja od nejak�ho zjavenia. S� zjavenia d�vno minul�, zap�san� v nejakej knihe. S� zjavenia odovzd�van� v nejakom rade u�ite�ov/majstrov/guruov. S� zjavenia s��asn�ch prorokov. Je zvl�tne, �e �udia veria tomu, �o povie niekto in�, ale neh�adaj� si veci sami overi�. Uctievaj� �ud�, ktor� ich �astokr�t klam� alebo zav�dzaj�. Ne�udo, �e s� klaman�, ke� maj� rad�ej nejak� n�vody a vedenie, ne� pravdu.
Pokra�ovanie len pre �ud�, ktor� miluj� pravdu. To s� skuto�n� vedci, lebo chc� vedie�, rozumie�, ch�pa�. Nesta�� im veri�. Ke� je jadro n�bo�enskej pravdy v zjaven�, ako sa k vlastn�mu zjaveniu dosta�, aby sme si mohli zjavenia in�ch overi�? Prvou vecou je asi uvedomenie, �e zjavenie prebieha neust�le. Tak ako slnko svieti neust�le a rastlink�m d�va �ivot, tak duchovn� slnko n�m d�va neprestajne my�lienky a pocity. Je len na na�ej �a�kop�dnosti a nemotornosti, ako tieto my�lienky zachyt�me a ako s nimi nalo��me. Preto vlastne to slnko, zdroj zjaven�, rie�i� ani nemus�me, rie�i� treba len vlastn� ne�istotu mysle. A �o s� najv��ie ne�istoty mysle? Falo�n� predstavy, pokriven� domnienky a neskuto�n� t�by. Pravdiv� predstavy, m�dre domnienky a skuto�n� t�by nie s� zl�, oni s� t�m zjaven�m, ktor� neprestajne dost�vame. Ale je tu nie�o v n�s, �o to v�etko kriv�, prekr�ca a fal�uje. Proste n�s to neprestajne klame. Klame tak, �e pravdu, ktor� je n�m zjavovan�, kr�ti.
Na�a myse� toti�to nie je �ist� ako zrkadlo. S� v nej spomienky, vzorce, programy, v�aka ktor�m z kom�ra rob�me som�ra. No nejde len o myse�. Ove�a v��iu v�hu maj� city. A tam na�e vn�manie kriv� mno�stvo zl�ch z�itkov, ktor� sme v �ivote za�ili. City s� zranen�, ustr�chan�, ubolen� a kv�li tomu nem��u vn�ma� realitu "tak to je", ale vn�maj� "chcem" alebo "mus�m". Boja sa v�etk�ch nov�ch vec�, aby to n�hodou nebolo �al�ie zranenie. A tak v strachu o zranenie, prich�dzaj� o zjavenie...
A ten, kto n�jde sp�sob, ako vylie�i� zranen� city a o�isti� zakalen� myse�, mal by dosta� Nobelovu cenu mieru, lebo tam kdesi za��na vn�torn� mier v ka�dom z n�s...
www.hladanie.net��
��� ���� Milan Rusko
Reply all
Reply to author
Forward
0 new messages