Duchovné príčiny nespravodlivosti vo svete. Časť IV: Otázky a odpovede
1 view
Skip to first unread message
Milan Rusko
Aug 25, 2013, 3:17:54 PM8/25/13
to hlad...@googlegroups.com
Duchovn� pr��iny
nespravodlivosti vo svete. �as� IV: Ot�zky a odpovede
Ahojte, �al�ie stretnutie bude 25.8.2013 o 18:00 na n�mest� pod ve�ou.
Minule sme hovorili o hlavnej glob�lnej nespravodlivosti dne�ka, ktorou je �tlak, v prvom rade �tlak ekonomick�. Hovorili sme o pr��ine �tlaku, ktorou je hlavne t�ba po bohatstve a moci, ktor� v du�iach ur�itej skupiny �ud� nem� z�brany. H�adali sme zdroj tejto t�by a na�li ho v akomsi obraze pln�ho bohatstva a plnej moci, ktor� je ukryt� kdesi hlboko v du�i ka�d�ho �loveka a ktor� za ist�ch okolnost� sa prejav� tak, �e �lovek z�skava bohatstvo a moc tak, �e o ne ober� in�ch, �o u� je nespravodlivos�. Spomenuli sme aj to, pre�o je zap�san� v n�s tento obraz bohatstva a moci, �e jeho p�vod treba h�ada� v prvopo�iato�nom stave na�ej du�e, teda v stave bohatstva a moci, v ktorom na�a du�a u� musela by� a tento stav du�e m��eme nazva� stavom absol�tnej bla�enosti, stavom Bo�sk�m alebo aj spojen�m s Bohom. Teraz si zopakujeme najd�le�itej�ie a najspornej�ie body v ot�zkach.
�o je spravodlivos�?
Spravodlivos� m��eme definova� z glob�lneho h�adiska ako trval� udr�ate�nos� v soci�lnej oblasti. Dnes sa hovor� hlavne o trvalej udr�ate�nosti v oblasti �ivotn�ho prostredia. Pred 100 rokmi, ke� priemyseln� revol�cia za�ala rozkvita�, v�ak o nej nechyrovali, ako ani dnes nehovoria o soci�lnej udr�ate�nosti. Trval� udr�ate�nos� spolo�nosti vy�aduje tak� spr�vanie jej �lenov, ktor� �ud� sp�ja a odmieta tak� spr�vanie, ktor� �ud� rozde�uje. Z poh�adu jednotlivca to potom znamen� spr�va� sa k �u�om tak, ako chcem, aby sa �udia spr�vali ku mne a nerobi� in�m to, �o nechcem, aby in� robili mne.
Existuje objekt�vna spravodlivos� alebo spravodlivos� vn�ma ka�d� len zo svojho uhla poh�adu?
Objekt�vna spravodlivos� je pr�ve tam, kde sa sp�jaj� jednotliv� subjekt�vne vn�mania spravodlivosti jednotlivcov, teda v ich spolo�nom prieniku. Objekt�vna spravodlivos� je nie�o, �o ka�d� �lovek pova�uje za spravodliv�, pokia� sa dok�e odosobni� od svojich egoistick�ch z�ujmov.
�o je to �tlak?
�tlak je z�skavanie �ivotnej energie na �kor in�ch �ud�, teda vyciciavanie in�ch. Dnes sa tu deje hlavne ekonomick� �tlak a to je vyciciavanie cez peniaze, ktor� sa uskuto��uje cez predaj z�kladn�ch �ivotn�ch potrieb, �i cez povinn� odvody (hlavne cez tunelovan� dane a tunelovan� zdravotn� poistenie). �al��m �tlakom je aj medi�lne vym�vanie mozgov, kedy s� �udia manipulovan� tak, aby nepoznali pravdu, nepoznali, �e a ako s� utl��an�. Je to za�liapavanie pravdy a presmerov�vanie zmyslu pre spravodlivos� u� v z�rodku v na�ej du�i cez dezinforma�n� m�di�.
Je pr��inou nespravodlivosti vo svete len t�ba po bohatstve a moci?
Nie. T�to t�ba je len polovi�nou podmienkou. Druh� polovicu tvor� ur�it� zatienenie zmyslu pre spravodlivos� a zatienenie empatie v �loveku. A� potom �lovek strat� z�brany a ide za svojou t�bou po bohatstve a moci bez oh�adu na in�ch.
D� sa nespravodlivos� vo svete rie�i� len n�jden�m vn�torn�ho bohatstva a vn�tornej moci?
Nie. Nespravodlivos� vo svete sa d� rie�i� aj tak, �e podporujeme tie brzdy, ktor� �loveka brzdia v neobmedzenom hraban�. S� to r�zne syst�my spolo�ensk�ho usporiadania, ako s� r�zne modely socializmu, priamej demokracie a podobne. Tieto apeluj� na t� druh� pr��inu a sna�ia sa v �u�och podnecova� zmysel pre spravodlivos�, empatiu, c�tenie spolo�nosti ako celku. S� to v�etko fajn u��achtil� snahy. Ale nerie�ia jadro probl�mu, to jest naplnenie na�ej t�by po bohatstve a moci. Rie�ia len jej obmedzovanie. �i�e je to ako ke� burinu zvrchu odstrih�vame ale nevytrhneme ju s kore�om.
Nie je chamtivos� a mociba�nos� len na osobnom rozhodnut� �loveka? Ka�d� sa predsa m��e rozhodn�, �i bude jedna� tak alebo onak.
�no, �iasto�ne, v oblasti toho obmedzenia sa ka�d� m��e rozhodn�, �i v sebe d� priestor zmyslu pre spravodlivos� alebo ho potla��. Ka�d� sa m��e rozhodn�, �i v sebe d� priestor empatii a soci�lnemu c�teniu alebo ho v sebe potla��. Ale niektor� za�li tak �aleko, �e nemaj� v sebe ani zvy�ky soci�lneho c�tenia a tak sa u� nerozhoduj� slobodne, ale s� puden� svojou t�bou. A aj t�mto �u�om sa d� pom�c� t�m, �e ich dovedieme k poznaniu skuto�n�ho zdroja v�etk�ho bohatstva.
�eby niekedy v minulosti mali �udia naplnen� t�bu po vlastn�ctve hmotn�ch statkov? Ak� m� na to d�kaz?
�no, �udia maj� v sebe t�bu po vlastnen� a ovl�dan� preto, �e ju u� raz naplnen� mali. D�kazy s� dva: Jeden nepriamy, druh� priamy. Ten nepriamy je logick�. Logicky nie je mo�n� n�js� in� d�vod pre t�bu po vlastnen�. Niektor� s�ce tvrdia, �e je to chorobn� hrabivos�, ak�si m�nia. Ale nie je to tak, lebo chor� �lovek skon�� v bl�zinci a nie na kr�ovskom tr�ne. Psychicky chor� �udia s� aj psychicky labiln� a nemaj� dostatok energie na to, aby z�skali nejak� moc. In� tvrdia, �e je to ak�si zmluva s diablom, �e oni sa mu odovzdali a diabol im dal moc nad svetom. Ale zase: ak� diabol? A pre�o by diabol mal ma� moc nad svetom? Ja vych�dzam z toho, �e ka�d� �lovek je v jadre dobr� a ka�d� t�i by� ��astn�. A t�ba po bohatstve a moci, vlastnen� a ovl�dan� je �plne legit�mna, vlastn� v�etk�m, nielen psychopatom. Logicky mus� ma� nejak� zdroj, ktor� t�to t�bu generuje. A t�m zdrojom logicky m��e by� len naplnenos� tejto t�by ukryt� v n�s, teda �e na�a du�a t�to naplnenos� u� niekedy za��vala a zostala n�m v podvedom�.
Druh� d�kaz je priamy. T�m je priamy z�itok naplnenia tejto t�by. Ka�d�, kto m� tento z�itok, vie, o �om to je. A kto nem�, nepochop� to �plne, a� pokia� ho nen�jde.
A nezabudol si na citov� d�kaz?
�no, citov�m d�kazom je to, �e v�etci t�ime by� ��astn�, c�ti� sa slobodne a isto, ako doma, v�etci t�ime, aby n�s �udia prij�mali a mali radi. Ale pre�o s� v n�s ulo�en� tieto t�by? Proste preto, �e tento stav, po ktorom t�ime je v n�s v podobe praspomienky.
Chce� poveda�, �e p�chatelia nespravodlivost� nie s� psychopati ani sociopati, ale len �udia t�iaci a h�adaj�ci?
Psychopati nie s�, in�� by nez�skali tak� moc. Sociopati zrejme s�, lebo maj� v sebe potla�en� empatiu, soci�lne c�tenie a zmysel pre spravodlivos�. Ale v prvom rade s� to �udia trpiaci, ktor�ch �enie t�ba, ktor� m��e by� naplnen�, ale oni ju nap��aj� nespr�vnym sp�sobom, teda s� nevedom�. A d� sa im pom�c� tak, �e ich privedieme k naplneniu tejto t�by.
Mali sme tu predsa kopu duchovn�ch prebuden� a n�uk, ale �iadny z nich neskoncoval s nespravodlivos�ou vo svete. Ako chce� skoncova� ty?
To je v�born� a d�le�it� ot�zka. Probl�m je v tom, �e dejiny p�u mocn�ri a t� nemohli pochopi� ani jedno z duchovn�ch prebuden�. Ka�d� to duchovn� prebudenie skuto�ne skoncovalo s nespravodlivos�ou, najprv ka�d� s�m v sebe, potom medzi sebou. Zmenili svoj poh�ad na svet a ke� uzreli vy��iu spravodlivos�, uzreli �ivot v glob�lnom mer�tku, v�etko sa im javilo spravodliv�, aj ich mu�en�cka smr�. Do mnoh�ch kraj�n vniesli mno�stvo radosti, mno�stvo dobra a aj mno�stvo spravodlivosti. Trvalo to nejak� �as. Potom to zaniklo. Zaniklo a zabudlo sa. Kronik�ri o tom nep�sali, lebo tomu nerozumeli. Ani oni, ani vl�dcovia. Zostali len kroniky o vojn�ch. A tak sa n�m dnes jav�, akoby cel� dejiny boli dejinami nespravodlivosti. Ale nie je to tak, keby bolo, u� d�vno by civiliz�cia zanikla. �udstvo dnes existuje len v�aka tomu, �e ke� sa nav�ila nespravodlivos�, v�dy sa na�li �udia, ktor� spravodlivos� vo svete obnovili.
Ahojte, �al�ie stretnutie bude 25.8.2013 o 18:00 na n�mest� pod ve�ou.
Minule sme hovorili o hlavnej glob�lnej nespravodlivosti dne�ka, ktorou je �tlak, v prvom rade �tlak ekonomick�. Hovorili sme o pr��ine �tlaku, ktorou je hlavne t�ba po bohatstve a moci, ktor� v du�iach ur�itej skupiny �ud� nem� z�brany. H�adali sme zdroj tejto t�by a na�li ho v akomsi obraze pln�ho bohatstva a plnej moci, ktor� je ukryt� kdesi hlboko v du�i ka�d�ho �loveka a ktor� za ist�ch okolnost� sa prejav� tak, �e �lovek z�skava bohatstvo a moc tak, �e o ne ober� in�ch, �o u� je nespravodlivos�. Spomenuli sme aj to, pre�o je zap�san� v n�s tento obraz bohatstva a moci, �e jeho p�vod treba h�ada� v prvopo�iato�nom stave na�ej du�e, teda v stave bohatstva a moci, v ktorom na�a du�a u� musela by� a tento stav du�e m��eme nazva� stavom absol�tnej bla�enosti, stavom Bo�sk�m alebo aj spojen�m s Bohom. Teraz si zopakujeme najd�le�itej�ie a najspornej�ie body v ot�zkach.
�o je spravodlivos�?
Spravodlivos� m��eme definova� z glob�lneho h�adiska ako trval� udr�ate�nos� v soci�lnej oblasti. Dnes sa hovor� hlavne o trvalej udr�ate�nosti v oblasti �ivotn�ho prostredia. Pred 100 rokmi, ke� priemyseln� revol�cia za�ala rozkvita�, v�ak o nej nechyrovali, ako ani dnes nehovoria o soci�lnej udr�ate�nosti. Trval� udr�ate�nos� spolo�nosti vy�aduje tak� spr�vanie jej �lenov, ktor� �ud� sp�ja a odmieta tak� spr�vanie, ktor� �ud� rozde�uje. Z poh�adu jednotlivca to potom znamen� spr�va� sa k �u�om tak, ako chcem, aby sa �udia spr�vali ku mne a nerobi� in�m to, �o nechcem, aby in� robili mne.
Existuje objekt�vna spravodlivos� alebo spravodlivos� vn�ma ka�d� len zo svojho uhla poh�adu?
Objekt�vna spravodlivos� je pr�ve tam, kde sa sp�jaj� jednotliv� subjekt�vne vn�mania spravodlivosti jednotlivcov, teda v ich spolo�nom prieniku. Objekt�vna spravodlivos� je nie�o, �o ka�d� �lovek pova�uje za spravodliv�, pokia� sa dok�e odosobni� od svojich egoistick�ch z�ujmov.
�o je to �tlak?
�tlak je z�skavanie �ivotnej energie na �kor in�ch �ud�, teda vyciciavanie in�ch. Dnes sa tu deje hlavne ekonomick� �tlak a to je vyciciavanie cez peniaze, ktor� sa uskuto��uje cez predaj z�kladn�ch �ivotn�ch potrieb, �i cez povinn� odvody (hlavne cez tunelovan� dane a tunelovan� zdravotn� poistenie). �al��m �tlakom je aj medi�lne vym�vanie mozgov, kedy s� �udia manipulovan� tak, aby nepoznali pravdu, nepoznali, �e a ako s� utl��an�. Je to za�liapavanie pravdy a presmerov�vanie zmyslu pre spravodlivos� u� v z�rodku v na�ej du�i cez dezinforma�n� m�di�.
Je pr��inou nespravodlivosti vo svete len t�ba po bohatstve a moci?
Nie. T�to t�ba je len polovi�nou podmienkou. Druh� polovicu tvor� ur�it� zatienenie zmyslu pre spravodlivos� a zatienenie empatie v �loveku. A� potom �lovek strat� z�brany a ide za svojou t�bou po bohatstve a moci bez oh�adu na in�ch.
D� sa nespravodlivos� vo svete rie�i� len n�jden�m vn�torn�ho bohatstva a vn�tornej moci?
Nie. Nespravodlivos� vo svete sa d� rie�i� aj tak, �e podporujeme tie brzdy, ktor� �loveka brzdia v neobmedzenom hraban�. S� to r�zne syst�my spolo�ensk�ho usporiadania, ako s� r�zne modely socializmu, priamej demokracie a podobne. Tieto apeluj� na t� druh� pr��inu a sna�ia sa v �u�och podnecova� zmysel pre spravodlivos�, empatiu, c�tenie spolo�nosti ako celku. S� to v�etko fajn u��achtil� snahy. Ale nerie�ia jadro probl�mu, to jest naplnenie na�ej t�by po bohatstve a moci. Rie�ia len jej obmedzovanie. �i�e je to ako ke� burinu zvrchu odstrih�vame ale nevytrhneme ju s kore�om.
Nie je chamtivos� a mociba�nos� len na osobnom rozhodnut� �loveka? Ka�d� sa predsa m��e rozhodn�, �i bude jedna� tak alebo onak.
�no, �iasto�ne, v oblasti toho obmedzenia sa ka�d� m��e rozhodn�, �i v sebe d� priestor zmyslu pre spravodlivos� alebo ho potla��. Ka�d� sa m��e rozhodn�, �i v sebe d� priestor empatii a soci�lnemu c�teniu alebo ho v sebe potla��. Ale niektor� za�li tak �aleko, �e nemaj� v sebe ani zvy�ky soci�lneho c�tenia a tak sa u� nerozhoduj� slobodne, ale s� puden� svojou t�bou. A aj t�mto �u�om sa d� pom�c� t�m, �e ich dovedieme k poznaniu skuto�n�ho zdroja v�etk�ho bohatstva.
�eby niekedy v minulosti mali �udia naplnen� t�bu po vlastn�ctve hmotn�ch statkov? Ak� m� na to d�kaz?
�no, �udia maj� v sebe t�bu po vlastnen� a ovl�dan� preto, �e ju u� raz naplnen� mali. D�kazy s� dva: Jeden nepriamy, druh� priamy. Ten nepriamy je logick�. Logicky nie je mo�n� n�js� in� d�vod pre t�bu po vlastnen�. Niektor� s�ce tvrdia, �e je to chorobn� hrabivos�, ak�si m�nia. Ale nie je to tak, lebo chor� �lovek skon�� v bl�zinci a nie na kr�ovskom tr�ne. Psychicky chor� �udia s� aj psychicky labiln� a nemaj� dostatok energie na to, aby z�skali nejak� moc. In� tvrdia, �e je to ak�si zmluva s diablom, �e oni sa mu odovzdali a diabol im dal moc nad svetom. Ale zase: ak� diabol? A pre�o by diabol mal ma� moc nad svetom? Ja vych�dzam z toho, �e ka�d� �lovek je v jadre dobr� a ka�d� t�i by� ��astn�. A t�ba po bohatstve a moci, vlastnen� a ovl�dan� je �plne legit�mna, vlastn� v�etk�m, nielen psychopatom. Logicky mus� ma� nejak� zdroj, ktor� t�to t�bu generuje. A t�m zdrojom logicky m��e by� len naplnenos� tejto t�by ukryt� v n�s, teda �e na�a du�a t�to naplnenos� u� niekedy za��vala a zostala n�m v podvedom�.
Druh� d�kaz je priamy. T�m je priamy z�itok naplnenia tejto t�by. Ka�d�, kto m� tento z�itok, vie, o �om to je. A kto nem�, nepochop� to �plne, a� pokia� ho nen�jde.
A nezabudol si na citov� d�kaz?
�no, citov�m d�kazom je to, �e v�etci t�ime by� ��astn�, c�ti� sa slobodne a isto, ako doma, v�etci t�ime, aby n�s �udia prij�mali a mali radi. Ale pre�o s� v n�s ulo�en� tieto t�by? Proste preto, �e tento stav, po ktorom t�ime je v n�s v podobe praspomienky.
Chce� poveda�, �e p�chatelia nespravodlivost� nie s� psychopati ani sociopati, ale len �udia t�iaci a h�adaj�ci?
Psychopati nie s�, in�� by nez�skali tak� moc. Sociopati zrejme s�, lebo maj� v sebe potla�en� empatiu, soci�lne c�tenie a zmysel pre spravodlivos�. Ale v prvom rade s� to �udia trpiaci, ktor�ch �enie t�ba, ktor� m��e by� naplnen�, ale oni ju nap��aj� nespr�vnym sp�sobom, teda s� nevedom�. A d� sa im pom�c� tak, �e ich privedieme k naplneniu tejto t�by.
Mali sme tu predsa kopu duchovn�ch prebuden� a n�uk, ale �iadny z nich neskoncoval s nespravodlivos�ou vo svete. Ako chce� skoncova� ty?
To je v�born� a d�le�it� ot�zka. Probl�m je v tom, �e dejiny p�u mocn�ri a t� nemohli pochopi� ani jedno z duchovn�ch prebuden�. Ka�d� to duchovn� prebudenie skuto�ne skoncovalo s nespravodlivos�ou, najprv ka�d� s�m v sebe, potom medzi sebou. Zmenili svoj poh�ad na svet a ke� uzreli vy��iu spravodlivos�, uzreli �ivot v glob�lnom mer�tku, v�etko sa im javilo spravodliv�, aj ich mu�en�cka smr�. Do mnoh�ch kraj�n vniesli mno�stvo radosti, mno�stvo dobra a aj mno�stvo spravodlivosti. Trvalo to nejak� �as. Potom to zaniklo. Zaniklo a zabudlo sa. Kronik�ri o tom nep�sali, lebo tomu nerozumeli. Ani oni, ani vl�dcovia. Zostali len kroniky o vojn�ch. A tak sa n�m dnes jav�, akoby cel� dejiny boli dejinami nespravodlivosti. Ale nie je to tak, keby bolo, u� d�vno by civiliz�cia zanikla. �udstvo dnes existuje len v�aka tomu, �e ke� sa nav�ila nespravodlivos�, v�dy sa na�li �udia, ktor� spravodlivos� vo svete obnovili.
Milan Rusko
Reply all
Reply to author
Forward
0 new messages