Prečo volím Helenu Mezenskú za prezidentku Slovenska?

[Milan Rusko]

Prečo volím Helenu Mezenskú za prezidentku Slovenska?

Prezidentské voľby 2014. Má duchovne zameraná Škola života čo k nim povedať? Pre tých, ktorí si snáď ešte myslia, že náboženstvo a duchovno sa má zaoberať vecami ľudského vnútra a nemá sa starieť do politiky alebo si snáď myslia, že politika je špinavá vec:

Duchovno rieši v prvom rade čistotu vnútorného prežívania, krásu nepodmieneného šťastia a naplnenosť životného poslania. Duchovno prebúdza človeka, aby bol Človekom a mení ľudí, aby boli Ľudstvom. Ak má človek nečisté vnútro, je nečistá aj spoločnosť a je špinavá aj politika. Čistí ľudia zase vytvárajú čistú spoločnosť a čistú politiku. Každá palica má dva konce a oba jej patria. Duchovno má rozmer osobnostný a rovnako aj spoločenský. Nedajú sa od seba oddeliť, keď sa učíme byť dobrým Človekom, vytvárame aj dobrú Spoločnosť. Keď hľadáme riešenie chýb v spoločnosti aj zmenou v sebe samom, približujeme sa k Ľudskosti v nás. A práve to je tá pravá a čistá politika.

Mal som v úmysle ignorovať prezidentské voľby, ako aj ostatné voľby, pretože sú fraškou, ktorá má zakrývať oligarchickú podstatu našej spoločnosti. Oligarchia = vláda zopár bohatých jedincov, ktorí sa schovávajú v úzadí a za nitky spoločenských pohybov poťahujú peniazmi, ekonomickým zotročovaním a manipuláciou verejnej mienky, podľa hesla: "Som bohatý a nenásytný a preto vás zderiem z kože a oklamem tak, že ešte budete mať z toho radosť".

No tu zrazu sa medzi kandidátov nečakane na poslednú chvíľu dostala poslankyňa Helena Mezenská, pôvodne prijatá do parlamentu ako odborníčka na tématiku ochrany spotrebiteľa, z ktorej sa nečakane vykľula horlivá bojovníčka za ochranu občana pred oligarchickým a skorumpovaným systémom nadvlády finančných skupín, nielen domácich, ale aj tých zahraničných. Nenominoval ju jej parlamentný klub, o kandidatúru ju požiadali občania. Jej priaznivci zozbierali v rekordne krátkom čase pár týždňov 22 tisíc podpisov, aby mohla kandidovať. A ona prijala toto volanie ľudí, ubitých, rozhorčených a nahnevaných. Prijala myšlienku, že občiansky odpor zdola proti útlaku, môže byť podporený aj zhora najvyššou politickou funkciou. Funkciou, ktorá u nás nemá veľkú výkonnú moc, o to väčšiu však možnosť prehovárať ľuďom do duše a nenásilným spôsobom priviesť ľudí k prebudeniu. Najprv k straseniu ekonomického útlaku oligarchov, potom k zlepšeniu medziľudských vzťahov, aby sme sa nesprávali tak, ako tí, ktorí nás vo svojej nenásytnosti utláčajú a tak postupne aj k zmene nášho postoja k životu. Od strachu o prežitie k láske. Od útlaku k hrdosti. Od ekonomickej biedy k vnútornému bohatstvu. Presne tieto duchovné hodnoty Helena Mezenská reprezentuje a snaží sa presadiť u seba, ako aj na Slovensku.

Striehol som na jej slová a vysledoval som si aj to, čo pre ľudí už urobila. Verím jej, pretože som v nej rozpoznal čistú bytosť, ktorá cíti ako svoje životné poslanie napomôcť premene nášho sveta na krajší a spokojnejší, jej náboženstvom je náboženstvo lásky v najširšom zmysle slova, ctí si vernú partnerskú lásku a rodinné hodnoty, ctí si mier a zmysel života vidí v ľudskej tvorivosti. Príčinu koristníctva, ako najväčšieho problému dnešného sveta vidí v nedostatku uspokojenia v ľuďoch, v nenaplnenosti, vo vnútornej frustrácii, ktorú treba vyplniť tým, čo nazývame jednoducho láskou, ale cesta k nej až tak jednoduchá nie je.

Čiže v mojich očiach Helena Mezenská veľmi správne pomenováva problém biedy nášho sveta a veľmi dobre vidí jej riešenie. Nastala výnimočná priaznivá konštelácia. V čase, keď Slovensko zažíva jednu z najväčších bied vrámci EU sa objaví žena, ktorá vnútornú krásu spája s tou vonkajšou v zmysle starogréckej Kalokagatie (kalós kai kagatós = čo je pekné, je aj dobré a čo je dobré, je aj pekné), slovenská Jana z Arku, bojovnica, ktorá nenávidí útlak a ľudskú ľahostajnosť. Slovensku svitla veľká nádej, že v tej špinavej politike môže mať na čele čistého človeka, na ktorého môže byť hrdý každý, kto chce žiť slušne, v mieri, v pravde a bez koristníckych záujmov.

Sám som si ju skontroloval, aká je, over si to aj Ty. Hľadaj to čisté dobro a čistú ľudskosť v jej duši. Nehľaď na ohovárania masmédií, ktoré sú všetky vo vlastníctve oligarchov, ktoré znevažujú, prekrúcajú a pošpiňujú jej poslanie, lebo vedia, že jej myšlienky prinášajú koniec koristníctvu a klamaniu ľudí a to je koniec masmédií takých, ako ich poznáme teraz.

Nazývajú ju naivnou, lebo verí, že aj politika môže byť čistá a ľudská, pre ľudí a bez koristníctva. Verí preto, lebo sama tak žije. Kto tak nežije, ten nemôže veriť, lebo v druhých ľuďoch vidíme len obraz seba samého.

Nazývajú ju nekompetentnou, lebo nemá skúsenosti vo vysokej politike a nemá dostatok databázových vedomostí. No nechápu, že základ zmeny nie je v rozume, ale v srdci človeka. Schopnosti a kompetentnosť čistého človeka rastie úmerne prekážkam, ktorým je vystavený.

Aj jej priaznivci ju vidia rôzne, lebo každý v nej vidí tú časť svojho ja, s ktorou ona rezonuje. Vidieť ju v celosti a úplnosti môže len ten, kto je jej podobný. Ja nehovorím, že je dokonalá, nevravím, že je svätica, ale svätý je ten cieľ, za ktorým ide. Ten cieľ je vysoký, ale jeho ľahko pochopiteľným začiatkom je: postaviť sa na odpor ekonomickému útlaku. Bez násilia, bez hnevu, vediac, že tí, ktorí ten útlak spôsobujú, potrebujú skôr našu pomoc, než odsúdenie.

Porovnajme si Helenu Mezenskú s niektorými kandidátmi:

Andrej Kiska - miliardár, zakladateľ viacerých nebankových finančných subjektov, ktorý prišiel k obrovskému majetku požičiavaním peňazí ľuďom na drobné spotrebné nákupy, aby sa mohol stať filantropom, ktorý podporuje dobročinnosť. Nie je úžerník, ako ho ohovárajú, pretože ako sám tvrdí, jeho úrok nepresiahol príliš úroky v banke. Nepriviedol ľudí na mizinu exekúciou, ako sám tvrdí, lebo sa vždy snažil splátky prispôsobiť finančnej situácii dlžníka. Ani to nie je pravda, žeby jeho charita bola ziskom nejakých firiem, podnikajúcich v oblasti onkológie. Nie, šlo mu skutočne o pomoc ľuďom, najprv pomoc finančnú, potom charitatívnu. Ale pozrime sa, kto ho bude voliť. Zrejme ľudia, ktorí si radi požičiavajú, ktorí radi žijú na dlh a nevadí im, že na ich dlhu niekto rozprávkovo bohatne. A tiež ľudia, ktorí milujú charitu a charitatívnosť, klaňajú sa bohatým dobrodincom za ich dary. A kto ho nebude voliť? Ľudia, ktorí nechcú zadlžovanie, ale ktorí chcú ekonomiku riešiť systémovo, nápravou ekonomických vzťahov. Tiež ľudia, ktorí nechcú bohatých dobrodincov, ale chcú spoločnosť, ktorá sa stará dobre o všetkých, nielen o náhodne vybraných. Tí teda, ktorí hľadajú systémové hlbšie zmeny vo fungovaní spoločnosti, tí Andreja Kisku voliť nebudú.

Radoslav Procházka - právnik, vzdelaný na univerzite v Yale, člen advokátskej komory štátu New York, momentálne poslanec, dobrý kresťan s konzervatívnymi hodnotami a liberálnym prístupom. Priebojný a spontánny, ktorý si servítku pred ústa nekladie. Verí vo vojenské spojenectvo so Západom a našu účasť v zahraničných vojenských misiách považuje za nevyhnutnú daň za to, že nás Západ vojensky chráni. Na kampaň minul 100 tisíc Euro, z toho 60 tisíc z vlastného vrecka, 20 tisíc od rodiny a ďalších 20 tisíc si požičal. Nuž, človek z ľudu, ktorého bilboard sa usmieva na nás na každom rohu. Nech teda ľud slovenský ocení jeho bohatú investíciu do kampane a jeho dôveru v západných vojenských spojencov tým, že bude voliť človeka, ktorý je za samostatné, ekonomicky svojbytné a vojensky neutrálne Slovensko a ktorý dal na volebnú kampaň mizerných pár tisíc Euro zo svojho poslaneckého platu.

Milan Kňažko - herec s hlbokým hlasom, ktorým pôsobí veľmi dôstojne a vznešene, vzbudzuje prirodzenú úctu a rešpekt. Myšlienku, že Slovensko by malo byť mostom medzi východom a západom nazval veľmi nebezpečnou a v prozápadnom postoji zaujíma medzi súčasnými kandidátmi bezosporu prvé miesto. Jeho osobu iste ocenia tí, ktorí nemajú dostatočné národné povedomie a sebadôveru a chcú oddane cupitať za naším veľkým a bohatým učiteľom na Západe. Kňažko je aj veľký organizátor nežnej revolúcie slobody 1989, ktorá nám priniesla maximálnu nesebestačnosť a ekonomické otroctvo, v ktorej časť vládnucich komunistov urobila prevrat proti komunizmu, aby zo svojich synkov mohli urobiť super boháčov cez privatizáciu a finančné operácie, v ktorých sa z bežných ľudí nevyznal nikto, len zasvätení komunisti. Nuž budú ho voliť iste finančné skupiny, ktoré z prevratu majú osoh a veľkú ekonomickú prosperitu.

Robert Fico - telom i dušou sociálny demokrat, strojca najstabilnejšej vlády, akú sme tu za 25 rokov mali. Čestný, skromný, národovec, hrdý na odkaz Slovákov, obdivovateľ Dubčeka, tolerantný k náboženstvu a zástanca rodinných hodnôt. Proeurópsky politik, ktorý hrdo kritizuje Rusko viac, než si to dovolí Nemecko. Ktorý už zabudol, že kedysi vystupoval proti našej vojenskej prítomnosti v Afganistane a teraz tam posiela našich vojakov strážiť biznis s ópiom. Ktorý má rád silných chlapov a silné lobistické skupiny. Kto ho bude voliť? Tí, ktorí chcú mať istotu, že to, čo bolo, bude aj pokračovať. Tí, ktorí sa boja zmeny, ktorí si cenia stabilitu viac, než boj za slobodu. Tí, ktorí už rezignovali na diktát zo Západu a zmierili sa s ním.

Tí však, ktorí sa neboja riskovať zmenu, tí volia ženu. Tí, ktorí cítia, že sociálna demokracia je len ďalšia zásterka ekonomického drancovania, skrývajúca sa za solidaritu, tí budú voliť zástancu skutočných hodnôt bezkoristníckej lásky, ktorá pramení v srdci človeka.

Z ostatných kandidátov sa tam nájdu ľudia múdro zmýšľajúci, kritickí, ktorí môžu priložiť ruku k spoločnému cieľu obrody spoločnosti ako poradcovia telom i dušou šarmantnej prezidentky, ktorá má víziu a čisté srdce, zatiaľ čo oni majú informačný prehľad, jasný rozum a šikovné ruky.

Helena Mezenská potrebuje pomôcť. Jej vízia bez nášho pochopenia a bez priloženia ruky k dielu zostane len v myšlienke. Dozrel už čas na zmenu a na to, aby sme si zobrazli svoj život do vlastných rúk alebo sa ešte stále chceme prizerať, ako nám ho kazia iní?

Milan Rusko

Viac o Helene Mezenskej: www.aktivisti.info