Zábavné domáce práce (klik = video), ale skúsme myšlienku z videa rozvinúť:
Prečo by sme prácu nemohli vykonávať ako fitness? Fitness tela alebo fitness mysle? Prečo si ľudia najprv ničia zdravie prácou a potom si ho regenerujú fitnessom, dovolenkou, rekreáciou, pobytom v nemocnici? Prečo tou rekreáciou nemôže byť práca?
Čo takto zmeniť posilovne na pracoviská? Športoviská na dielne? Počas olympiády vyhnať športovcov na polia, druhých na stavby, tretích k remeslám? Ide to?
Nie! Práca je predsa len pre telo. Duša potrebuje iné naplnenie. Duša potrebuje tanec, krásu, harmóniu.
Takže život je práca + tanec? Stačí to? Nie! Duša potrebuje zrejme aj zápas, duša potrebuje protivníka. A o tom sú športy.
Takže
ŽIVOT
= práca (to, čo potrebujeme a musíme,
či sa nám chce alebo nechce)
+ tanec (zábava, ktorú
nepotrebujeme, ale bez nej nedokážeme žiť, lebo nás napĺňa)
+ zápas
(to, kde si meriame sily, padáme alebo víťazíme)
+ spánok
(v ktorom sa zase opakuje sen o práci, sen o tanci, sen o zápase a
hlboký odpočinok)
No a preto, že ŽIVOT
potrebuje zápas, tak nám ŽIVOT vytvoril:
- pomalosť a
obmedzenosť (aby sme mali trpezlivosť s pomalšie chápajúcimi, vrátane
seba samého)
- chamtivosť a mocibažnosť (aby sme mali
možnosť zápasiť o spravodlivosť vo svete aj v nás samých)
Tí viac pomalší a viac chamtivejší z nás potom vymysleli falošné formy zápasu, aby nám ten pravý zápas urobili ťažším a nedostupnejším. Zo zápasu medzi dobrom a zlom, spravodlivosťou a nespravodlivosťou urobili zápas človeka proti človeku len tak a nazvali to šport. Akoby ani nebolo nespravodlivosti, proti ktorej sa oplatí bojovať. Tiež vymysleli vojny, v ktorých vyhráva vždy tretia strana.
A tak my, inak dobrí a slušní ľudia, sme tak pomýlení, že ani nevieme, kde je sever, kde je dobro a kde zlo, kde je spravodlivosť a kde neprávosť. Ničíme si svoje zdravie v práci pre chamtivých, relaxujeme na dovolenkách a v nemocniciach. Na tanec duše nám zostáva málo času a boj za spravodlivosť nám v mysli ani nenapadne...
Milan Rusko