Veľká noc 2015

[Milan Rusko]

Ahojte. Posielam malé zamyslenie nad Veľkou nocou. Dlho som sa neozval. Rodina, práca potrebuje svoj čas. A dosť času som venoval aj sledovaniu a komentovaniu Ukrajinskej krízy. Svet sa radikalizuje. Nový svetový poriadok postupuje, vojnami vo svete, polarizáciou spoločnosti, propagandou. Tým viac sú cenení ľudia, ktorí vedia nájsť pevný základ života nezávisle od vonkajšieho sveta...

 

Prajem všetkým pekné prežitie sviatkov jari...

Milan

---

Veľká noc 2015

Pre mňa má Veľká noc 3 rozmery:

1. Sviatok jari, prebúdzanie prírody, ukončenie kráľovstva Moreny. Šibanie oživujúcim prútikom a preberajúcou vodou má svoj význam, ctím si túto našu tradíciu.

Ale to nestačí. Kráľovstvom Moreny je totižto aj chladný svet bez súcitu, svet, v ktorom sa snažia jednotlivci urvať si, čo sa dá, na úkor ostatných ľudí, aj prírody.

 

2. Preto treba pridať aj spoločenský rozmer jari a tým môže byť Exodus zotročených Židov z Egypta do vlastnej krajiny. Iste sa aj u iných národov nájde paralela, ale tento je u nás najznámejší. Pascha - najdôležitejší židovský sviatok. Mám k nej úctu a je zdrojom inšpirácie pre ukončenie otroctva a sociálneho zbedačovania smerom ku krajšiemu svetu, v ktorom sme sami sebou.

Ale chcieť zmeniť spoločenský poriadok, to nestačí. Pokiaľ nezmeníme svoje správanie, starý poriadok nám vyrastie zase z blata na našich topánkach, resp. zo zlata, ktoré sme z Egypta ukradli. Bedár sa striasol pánov a stal sa z neho ešte horší pán.

 

3. Nestačí zmeniť krajinu, treba zmeniť človeka. Nestačí zmeniť zvyky, treba zmeniť základný pohľad na život, čiže Ducha. Vlastne ho treba len objaviť, vzkriesiť. Tie čriepky dobra sú v každom z nás, len ich treba dať dokopy a postaviť na riadny mocný základ. Vzkriesenie - najdôležitejší kresťanský sviatok nie je len vzkriesením prírody, ani nie je len vzkriesením národa, je hlavne vzkriesením Ducha v nás, Ducha, ktorý neutláča, nežije na úkor iných, ale pre iných, resp. v prospech celku. Iste je tu paralela aj v iných náboženstvách a mýtoch. Podstata veci je ľuďom známa oddávna. Vyzerá to jednoducho, veď každý si o sebe myslíme, akí sme dobrí a super. Ale asi to také jednoduché nebude...

 

Ako však človeku k premene pomôže viera v to, že niekto iný zomrel za jeho hriechy? Buď chcem tie hriechy ľudstva a seba odstrániť alebo ich chcem ospravedlňovať a tým aj tolerovať. Kedy vlastne došlo k tomu, že učenie Ježiša Nazaretského o vzkriesení ducha života v každom z nás bolo nahradené učením o ospravedlňovaní ducha smrti v nás? Nuž, ľudia sú už takí: Radšej sa budú klaňať niekomu ako Bohu, než aby niečo urobili so sebou samým...

Milan Rusko

 

 

 

 

Diskusia možná tu: http://hladanie.net/index.php/clanky/hladanie/265-velka-noc-2015