V čom s Marx mýlil?

7 views
Skip to first unread message

Milan Rusko

unread,
Feb 1, 2014, 8:24:04 PM2/1/14
to hlad...@googlegroups.com, hladani...@googlegroups.com
Ahojte. Ďakujem za reakcie na predošlý článok, boli tri až štyri. Kto by chcel reagovať verejne, nech svoj príspevok uverejní na www.hladane.net (po registrácii a prihlásení), v komentári k článku alebo nech mi napíše, aby som to tam posunul. Inak majlové odpovede považujem za súkromnú komunikáciu z očí do očí (z monitora do monitora).
 
Teraz posielam iné zamyslenie, ktoré však s Platónom súvisí: Platón a Marx sú totižto Karlom Popperom (učiteľom Georga Sorosa, podporujúceho u nás tretí sektor) považovaní za totalistov. Totalita je (podľa Poppera) to, keď niekto chce pochopiť spoločnosť vcelku (totálne) a chce sa tým aj riadiť. Což teda je aj môj prípad a týka sa to aj Školy života. Duchovná cesta nemôže ísť cestou nejakého neustáleho pochybovania a neprestajnej relativizácie. Duchovná cesta musí ísť cestou hľadania a nachádzania, musí ísť k Pravde a nie k neprestajnému popieraniu všetkého.
 
 
 
Marxizmus. Štyridsaťročná skúsenosť. Názory sú rôzne. niektorí hovoria: Bolo lepšie. Iní hovoria: Bola to diktatúra. Ako to teda je?
 
Isté je, že v poslednej dobe dochádza k renesancii marxizmu. Aj u nás vznikajú radikálne marxistické skupiny, ktoré kričia: Odstráňme vykorisťovanie, zrušme súkromné vlastníctvo, všetku výrobu do rúk štátu. Tieto skupiny nie sú ojedinelé, ale sú celosvetovo pospájané.
 
Celkovo popularita Marxa je dosť rozšírená v rôznych skupinách, od intelektuálov, volajúcich "Späť k Marxovi", až po povedzme katolíkov, kde je časť Marxovho učenia prebratá v Teológii oslobodenia, ktorej hlavnými predstaviteľmi sú katolícki kňazi a biskupi z Latinskej Ameriky, ťažko skúšanej a ťažko utláčanej.
 
Pozrime sa teda najprv na to, v čom mohol Marx mať pravdu. V prvom rade je to ekonomický útlak, či vykorisťovanie. Marxovi sa nepáčilo, že niekto, kto vlastní výrobné prostriedky (vtedy továreň, dnes firmu, spoločnosť), rozhoduje sám a rozdeľuje mzdu robotníkom (zamestnancom), zatiaľ čo sa snaží o maximálny vlastný osobný zisk. Pravda, dá sa hovoriť o tom, ako si Marx "nevšimol" silu trhu, ktorý zase tlačí na minimalizáciu ceny tovaru a tým aj na minimalizáciu zisku vlastníka. V každom prípade však to, že niekto, kto vlastní alebo skupina vlastníkov, teda bohatých ľudí, má moc nad tými, ktorí nič nevlastnia a táto ich moc vedie k zvyšovaniu bohatstva bohatých a ochudobňovaniu chudobných, tak toto smerovanie spoločnosti nie je nijako spravodlivé ani trvalo udržateľné. Táto myšlienka ekonomického útlaku (vykorisťovania) sa dnes hodí nie na všetky firmy, ale hlavne na veľké spoločnosti a finančné skupiny, banky, ktoré zarábajú obrovské peniaze bez toho, aby úmerne tomu vytvárali aj reálne hodnoty. O tie hodnoty, ktoré spotrebujú, ale nevyrobia, teda zákonite okradnú ľudí, či si to uvedomujú alebo nie.
 
Ďalšia zaujímavá vec, ktorú si Marx všimol, je základný rozpor kapitalistickej spoločnosti. Na jednej strane na výrobe tovaru sa spoluzúčastňuje veľká časť ľudí, v súčasnosti prakticky celá spoločnosť, ale samotné výrobné prostriedky patria len veľmi úzkej skupine bohatých vlastníkov. V dnešnej dobe je to ešte vypuklejšie, akýkoľvek tovar si zoberieme, je v ňom ukrytá práca tisícok ľudí, tak pokročila deľba práce. Ale vlastníctvo výroby patrí len úzkej skupine, zisk z výroby (po odrátaní zaslúženej mzdy za prácu) patrí len úzkej skupine. Dnes sa k tomu pridali patenty a vynálezy, teda duševné vlastníctvo. Niekto už len z toho, že vlastní nejakú myšlienku, ktorá ľuďom pomáha, chce brať zisk. A to vedie prirodzene k myšlienke, že ak tvoríme hodnoty spoločne, spoločne sa deľme aj o zisk, teda vedie to k spoločnému až všeľudskému vlastníctvu tých vecí a ideí, ktoré sú potrebné pre výrobu všeľudsky potrebných vecí.
 
V neposlednom rade si Marx všimol aj odcudzenie robotníka svojej vlastnej práci a tým narastajúci pocit odcudzenosti v spoločnosti. Pretože výsledok práce nepatrí robotníkovi, ale vlastníkovi firmy, pretože svoju odmenu robotník nezíska od zákazníka, pre ktorého to robil, ale od vlastníka, robotník nemá ten pocit súnáležitosti, spolupatričnosti pri výrobe. Samozrejme možno namietať, že za socializmu u nás ten pocit odcudzenia existoval tiež. Pocit spolupatričnosti pri výrobe absentoval úmerne s aroganciou štátnej moci a odcudzovaním sa štátu ľuďom.
 
A na čo teda Marx zabudol? V prvom rade, čo sa týka vykorisťovania, ekonomického útlaku, teda zisku z vlastníctva. Nie je spravodlivé mať zisk bez práce, len z titulu vlastníctva niečoho (továrne, akcií, vynálezov). No tento bezprácny zisk má svoj zdroj, svoj originál a tým je úrok. Zisk nejakých pánov továrnikov je len predĺženou rukou zisku bankárov z úroku. Bankári v minulosti postupne prichádzali na to, že zisk z úroku je obmedzený, pretože ľudia si radšej požičajú od priateľov bezúročne, než od bankára na úrok. Ak chceli získať viac, potrebovali úrok skryť. No a perfektne sa im ho podarilo skryť za technický rozvoj, výrobu a spotrebu. Pán bankár požičia na úrok pánovi továrnikovi. Ten vymyslí podnikateľský plán, najme robotníkov za mzdu, výrobky predá, nechá si nejaký zisk a bankárovi vráti úroky. Spotrebitelia/konzumenti nevidia za kúpeným tovarom žiadny úrok a tak si ho kľudne kúpia. Ale ten úrok tam je, je skrytý v pôžičke, ktorú si musel na rozbeh a udržanie výroby podnikateľ požičať od bankára. Je skrytý v dividendách z akcií akciových spoločností, je skrytý v odmenách pre manažérov, pre vedenie spoločnosti.
 
Priemyselná revolúcia zaiste vznikla vplyvom nových technických vynálezov, ale už od začiatku bola spojená so ziskom ako s predĺženou rukou úroku. Voviedla nás do súčasnej konzumnej spoločnosti, ktorá drancuje prírodné zdroje, robí ľudí materialistickými, kazí medziľudské vzťahy, spôsobuje vojny, zlenivuje ľudskú dušu a skameňuje ľudské srdce. Je potrebné očistiť dobro, ktoré prinášajú vynálezy modernej doby od ziskuchtivosti a od úroku.
 
Čo je na úroku zlé? Že je to bezprácny zisk. Za úrok si kúpim výsledky práce iného, hoci som neodviedol žiadnu prácu, nevytvoril žiadnu hodnotu, takže som ho vlastne okradol.
 
Aj za socializmu u nás úrok existoval. Boli vkladné knižky, ľudia mali úspory v banke na 4-percentný úrok alebo na výhernú vkladnú knižku, kde sa úročná prémia udeľovala vylosovaným výhercom. Teda ani socializmus ani Marx si "nevšimli", že podstata úroku je zlá.
 
Prečo Marx vo svojich úvahách o podstate ekonomického útlaku ignoroval bankárov? Možno napovedia tieto Marxove slová: „Kdybych měl ty peníze během posledních deseti dnů, dosáhl bych na burze slušného zisku. Nyní přišla doba, kdy člověk s mým důvtipem a trochou peněz může v Londýně vydělat skutečný majlant.“
 
Napísal ich 4.6.1864 Engelsovi. Teda Marx sa osobne zúčastňoval burzových špekulácií, nemohol potom kritizovať bankárov a úrok, keď sám robil podobné veci. Kritizoval len továrnikov, pretože podnikanie on nerobil. Obrátil hnev utláčaných robotníkov proti továrnikom, ale bankárov ušetril od hnevu. Továrnik (podnikateľ), ktorý musí rozumieť výrobe, musí rozumieť organizácii práce, musí rozumieť potrebám spotrebiteľa, teda človek, ktorý vykonáva aj kus práce, ten sa stal terčom kritiky Marxa a cieľom pre hnev utláčaných. Ale bankár, ktorý nerozumie ničomu produktívnemu, len peniazom, manipulácii a vlastnému zisku, ktorý nevytvára žiadnu hodnotu, len vlastní kapitál, ten zostal v úzadí čistý, nedotknutý, nerozpoznaný, zostal ako dobrodinca, ktorý rozdáva svoj majetok na dobročinné účely. Je preto aj celkom oprávnené zaoberať sa myšlienkami, že touto bohumilou úlohou bol Marx bankármi aj poverený, respektíve za peniaze ich zámerne vo svojom diele nespomenul.
 
Druhým Marxovým omylom bola zrejme požiadavka spoločného vlastníctva. Továrnik je zlý, okráda nás, teda zoberme mu továreň a riaďme si to sami, spoločne. To samozrejme nie je zlá myšlienka, volá sa to ekonomická demokracia, participácia zamestnancov na riadení firmy, spolurozhodovanie. Problém je v tom, že Marx tvrdil, že všetko má byť spoločné. Teda žiadne rodinné podniky, v ktorých pracujú príslušníci užšej alebo širšej rodiny dobrovoľne, bez útlaku. Marx neuznával rodinné podniky, ale všetko mali vlastniť všetci, teda štát, o všetkom mali rozhodovať všetci, teda štát. Hoci štát mal pomaly odumierať a zmiznúť, v štádiu socializmu bol nevyhnutný na udržanie poriadku. O násilnej kolektivizácii, združstevňovaní vieme aj my svoje. Inak povedané Marx vzal rodinám možnosť samostatne sa uživiť a urobil ich závislými od štátu, presnejšie od tých ľudí, ktorí štát vedú.
 
S trochou nadsádzky môžeme povedať, že Marx zrušil továrnikov, zachránil bankárov, rodinám vzal ich majetok v prospech štátu. Vedenia štátu sa mohli zmocniť bývalí bankári a zvyšok ľudí urobiť svojimi otrokmi, takže bankári by z toho vyšli lepšie, než keď predtým požičiavali na úrok. Takto by získali omnoho väčšiu moc nad majetkom a nad životmi ľudí. A toto sa aj stalo, u nás na 40 rokov. Keď uplynulo 40 rokov, bankári znovu vytrčili svoje rožky a z bývalých oddaných komunistov sa mihnutím prútika stali naslovovzatí odborníci na peniaze, ktorí vytvorili finančné skupiny, aby vládli ďalej po tom, ako sa ich predošlá vláda úplne skompromitovala.
 
Ďalším závažným a kritickým omylom Marxa bol jeho materializmus a ateizmus. Poznáme to z čias socializmu. Nielen všetky náboženstvá boli odstavené na vedľajšiu koľaj, ale aj všetky idealistické filozofie boli onálepkované slovom "nevedecké" a to len preto, že sa postavila dogma, že vedomie sa vyvinulo z hmoty, že večná je len hlúpa hmota a vedomie je len jej produktom. Čo je na tom vedeckého veriť, že z hlúpej a chaotickej hmoty sa zoskupovaním a spájaním vytvorilo niečo tak dokonale usporiadané, že sa to dokáže reprodukovať samo (život) a dokonca že to dokáže chápať a pretvárať svet (vedomie)? Takýto jav totižto v prírode nikde a nikdy pozorovaný nebol. A čo nezodpovedá pozorovaniu, nemôže byť vedecké. Je to len materialistická axióma, teda dogma, slepá materialistická viera.
 
Zaujímavé, že hoci Marx vychádzal priamo či nepriamo z Kanta a Hegela, mnoho prebral od týchto idealistických filozofov, ktorí zas mnoho prebrali od Platóna, idealizmus z ich diela vylúčil a nahradil ho materializmom. Je namieste opýtať sa, prečo to Marx urobil, prečo nenechal proste túto otázku otvorenú? Veď podstatné bolo vyriešiť útlak robotníkov (zamestnancov) a nemusel tým robotníkom diktovať, že majú byť materialisti, neveriaci v Boha a podobne.
 
Marx pozmenil tradičnú európsku kresťanskú morálku. Namiesto kresťanskej lásky k blížnemu postavil proletársky internacionalizmus. Namiesto nenávisti k hriechu postavil nenávisť k vlastníkom a k utláčateľom. Ak predtým bol zdrojom morálky Boh, teraz sa zdrojom morálky stala ekonomická spolupráca. Marx teda zlo skonkretizoval do konkrétnych ľudí (vlastníkov) a oddelil ho od ľudských vlastností. Zlý je ten, kto vlastní a dobrý je ten, kto nevlastní.
 
Veľmi zaujímavé je toto spojenie socializmu a ateizmu, ako trvá dodnes. Vieme, že socialistické politické strany (ktoré majú bližšie k Marxovi), hlásia sa v podstate k ateizmu. Naopak, strany, ktoré majú blízko k duchovnu, konkrétne ku kresťanstvu, sú zásadne pravicové. Vnímavému človeku je divné toto rozdelenie. Veď čo má kresťanstvo so súkromným vlastníctvom? Veď prví kresťania v Jeruzaleme žili komunistickým spôsobom, o všetky prebytky sa delili spoločne. Kresťanstvo vždy bolo prosociálne a nie individualistické, malo by teda patriť do ľavicového spektra. Ale patrí do pravého. A naopak, socializmus by mal byť o sociálnej súdržnosti, o spolupatričnosti, o jednote všetkých ľudí dobrej vôle. Tak prečo je tam ten ateizmus, ktorý ľudí len rozdeľuje?
 
Pretože je to zámer. Rozdeľuj a panuj. Je tu zámer kresťanov oddeliť od sociálnosti a sociálnych oddeliť od duchovnosti a od ľudských morálnych hodnôt. Takto je kresťanstvo okýptené o svoju sociálnu silu a sociálnosť je okýptená o svoju morálnu silu. Takto sú dve strany rozdelené a dobre sa nad nimi panuje, dobre sa držia pod palcom. A tento proces rozdelenia krásne započal už Marx tým, že do svojej inak sociálne spravodlivej filozofie vložil ateizmus a materializmus. Bol za to platený? Bola to len zhoda okolností? Neviem, ale časom sa všetko ukáže.
 
Záver: Prebrali sme si pozitíva aj negatíva Marxovho učenia. Dobrých vecí sa treba držať a zlých sa treba vyvarovať. Marxizmus zďaleka ešte nepovedal posledné slovo. Je krásne a ušľachtilé bojovať za sociálnu aj ekonomickú spravodlivosť (aj po boku Marxa), ale nie je správne nechať sa zviesť, nechať sa oklamať ľuďmi nečestnými a myšlienkami nešľachetnými.
 
Milan Rusko
 
 
 
Marx.jpg
Reply all
Reply to author
Forward
0 new messages