2024_02_05. 18:00 de 2024_01_31. 11h35. Communication de vidéos et plusieurs textes en trois (3) langues créoles et conclusion sur la meilleure orthographe.

6 views
Skip to first unread message

Dja Paul

unread,
Feb 5, 2024, 12:17:59 PM2/5/24
to Paul DJA, Dja Paul via groups.io, ., Haitian Think Thank, tout...@googlegroups.com
AVIS IMPORTANT
Il faut un clic gauche sur le texte en bleu.
Puis un autre clic gauche sur le lien du Net https que vous venez de découvrir.
Et enfin un clic droit sur le X de l'avis FaceBook pour visualiser le doc en arrière-plan (ou ouvrir votre compte FaceBook).

L'ancien colonel Himmler Rébu • LE POINT
HR [Mouché sé réèlman yon rébu (krik krak tim tim boa sèk) douvan Létèrnél pour Nou Ayisyin.ène], - mèm (minm) si li sé leplu gran, leplu Ti Malis, leplu retor, leplu madré, leplu inspotèr patanté itou pasé (ke) RB-O + HSF +VAL + élatryé ansanble kar li té é ap toujour é koulyèr-a pratiké é férayé inpostur depui(depyi) épok Papa Dok, - di isit lavérité sou inposibilité pour ke Ayiti (k'Ayiti) ka réalizé yon élèksyon prochènman [avan 4 févryé é alavenir (poule vini rivé gin dan)] ki p'ap tintin lobèy (fars maskarad élèktoral).
An pasan, pa bliyé ke gin anpil an pil fo karte délèksyon DERMALOG, stoké koulyèr-a an Ayiti, achté an Frans pour Fe Ti JOJO par Madam-li Martine Moïse (Ti JAJA) pour té fè é réalizé élèksyon truké.
DIGRÉSYON :
An pasan de nouvo, Nou férank aprann k'Ayiti ofisyèlman lansé yon présonpsyon de kulpabilité kontre Ti JAJA konplis itou é an chèftène nan lamor Feu fo Bondyé Ti JOJO, Nèg banann oprop é ofiguré mari-li ki tap piloné'l ak zouti-a.
An plus ankor pa bliyé ke DJA sé li an premyé ki té ékri nan fora ayisyin nan Nèt-la k'Ayiti pa doé bay Ti JAJA komunyon san konfésyon nan istoar lamor Fo Bondyé, fe mari'l (mari li).
Soupson DJA té vini danpil an pil indis don prinsipalman 2 :
a) koman sa fè ke li té rété anvi ;
b) koman depui (depyi) lè li té rekomansé porté rob noar san manch long pa yon moune pa zyeté tras kasur, blésur, élatryé nan bra-li ki té soadizan kasé nan yon poin tèl ke sé èspésialist amérikin ki té kap opéré'l, soagné'l. Mézanmi, dok amérikin-sa-yo pa unikman spésyalist zo mè dè ti Bondyé itou pour ke bra Ti JAJA vini tou nèf san okène déga, mèm pa yon ti kras déga, de koakesesoa 3M (Moch - Movè - Mal).
Lavièrjmari Fam ak Bondyé Nèg US sa-yo té aji é fè for, gran mirakle mikalay !
FIN DIGRÉSYON
Toutt moune ki nan politik an Ayiti koulyèr-a sé kom yon bande moune 3M (Moch - Mové - Mal/Méchan) koronpu nan yon minm é sèl éléfantèsk panyé-a-krab.
Ke politisyin-sa-yo ap viv nan prèskil-la ou nan dyaspora-yo,
Sé minm bitin minm bagay.
Toutt moune ki an Ayiti ou byin nan dyaspora-yo sé moune koronpu 3M san okène posibilité ajir 3B (Bo - Bon - Byin) pour chanjé 3M (Moch - Movè - Mal/Méchan) koulyèr-a an AYITI an 3B alavenir.
Sèl bagay ki nan kaboch-yo sé koman san travay donk san fatig, san transpiré, fè anpil an pil lajan pour satisfèr podokrati-yo (Montré ke yo rich, gin lajan é insi rivé satisfèr toutt plézi-yo surtou plézir sèx, duvantre, dematuvu, ...).
Moin ékri toutt moune mé gin éxèpsyon mè ki pèr mété-yo an avan, nan lumyèr, kom fam ou nèg drapo, pour évité lamor (mourir) ou ke bagay 3M rivé frapé manbre famyil-yo.
Prékosyon pa kapon.
Sèl solusyon pour Ayiti sé fouré tèt-li li-minm sou pluzyè tutèl étranjé kolèkté par Apèl Ofre Intèrnasyonal (AOI).
Moune-sa-yo adjujé, kontrakté, angajé apral piloté, apral travay, apral komandé, apral dirijé ... mè sou kontrol ak supèrvizyon ak pèman par Ayiti.
Yo oblijé bay rézulta korèk, konforme ékri nan kontra-yo sinon (ousoa) pénalité ap tonbé sou yo ki ka alé juskaske Ayiti pa péyé yo anryin é ke minm sé yo ki blijé péyé Ayiti kom dédomajman.
"Nota Bene" :
Tandé, ékouté byin HR an kreyòl.
Li prononsé byin inpostur (an layisyin) é non enpostì (an kreyòl).
_______
AN SENT LISYEN :
Ki ou pléwé, ében ki ou souwi, pwòblenm-lan ka wété menm mannyè-a.
AN ANGLÈ :
Whether you cry or whether you smile, the problem remains the same.
AN KREYÒL :
Ke (pwononse Ké) w plere (pwononse pléré w byen (pwononse byin) ke w swri pwoblèm lan ap rete menm jan a (manyè a).
AN LAYISYIN :
Ke ou (K-ou) pleré ou byin ke ou (k-ou) souri, problèm-lan ap rété minm janr-a (manyèr-a).
Toujour minm kèksyon-an mè isit unikman an layisyin.
Ki ékritur ki méyor surtou pour moune ki gin fransé kom lang intèrnasyonal é anséyé "ton pyé mon pyé Kamèr" alékol itou ?
Moin chanjé davi. Mé kèksyon-an an kréol.
Ki ekritì ki meyò sirtw pw (poù) moun ki gen franse kom lang entènasyonal e anseye "ton pye mon pye Kamè" alekol itw.
______________

An bon kreyòl èkzak :
W pa ka Nwà pw w kretyen.

An bon layisyin èxakt :
Ou pa ka Noar pour ou krétyin.

Ké(è)syon'm-la an ritournèl :
Ki méyor ékritur é di'm pour kisa ?

______


AN LAYISYIN :
Anfin detanzantan Afro-Konpa "beats & vibes and dance steps" par artist muzisyin é dansèr ak danseuz Dayiti !

AN KREYÒL :
Anfen detanzantan Afwo-Konpa "beats & vibes and dance steps" pà àtis mizisyen e ...?... ak dansèz Dayiti.

Ki ékritur ou préféré é ékri pour kisa ?

Siouplé gardé "mizisyen" = muzisyin = musicien.
Ou gin mi olyé de mu donk u ki vini i.
Ou gin zi olyé de si = zi kar s antre 2 voayèl.
Ou gin syen olyé de syin donk en vini in.
Donk finalmam i sè u, sé i et sé e.
Donk i, pour unikman i, pèrdu univosité'l.

_______


AN LAYISYIN :
Mé (ou Mè) yon bon journé (journin).

AN KREYÒL :
Me (Mè) yon bon jwne (jwnen).

AN LAYISYIN :
Yon fam ap koafé yon ti fi.

AN KREYÒL :
Yon fanm ap kwafe yon ti fi.

Toujour minm kèksyon-a :
Ki ékritur kréol ou préféré é siouplé ékri pour kisa ? Sé an layisyin.

Toujoù menm kèksyon a :
Ki ekritì kreyòl w prefere e siwple ekri pw kisa. 
Se an kreyòl.

______


AN SENT LISYEN :
I pa toujou enpòtan pou ni wézon. (It's not always important to be right.)

AN KREYÒL :
Sé pa twjw enpòtan pw (poù) gen rezon.

AN LAYISYIN :
Sé pa toujour inportan pour gin rézon.

_____


An layisyin :
Pa kité (lésé) sourir moune kuinin-ou (kouyonin-ou, tronpé-ou, pasé-ou nan tintin. Kuinin sé kri kochon).

An kreyòl :
Pa kite (lese) swrì moun kienen w (kwyonen w, tronpe w, pase w nan tenten. Kienen se kri kochon).

____





Isit sé yon "post" an ékri an LAYISYIN kar 2 vidéo-yo an parlé kreyòl.

Moin vlé profité de yon mo ke ou tandé anpil é konprann pour mandé-ou si jan li ékri an layisyin méyor ke jan li doé ékri an kreyòl.

Ou tandé inpostur = imposture (français), pa vré ?
Inpostèr = Imposteur.

Mè an kreyòl ou doé ékri :
enpostì.
Enpostè.

Son "in" kodifyé an "en". Pour kisa ?
Son "u" ke ou tandé doé vini "i".
É ou paka mété "r" final kar "r" final  pa éxisté an kreyòl.
Alor ou doé ékri "ì" = "i" ak aksan grav.

Pourtan ou tandé byin HR prononsé anpil foa : in pos tur ; in pos tèr.

Ou pa tandé "en pos tì".
Pourtan kreyòl oblijé ou prononsé en kom in.
Yon koneri tintin lobèy inutil (an kreyòl, initil).

En français :
En visionnant les 2 vidéos, ne pas oublier que HR est un véritable imposteur lui-même et patenté.

Makout avec Papa Dok.
Formateur des 600 jeunes recrues "bigenres" de la nouvelle FAd'H qui sont les membres des gangs actuels.

Il ne peut pas être un acteur 3B de changement et combattre les gangs.
   
C'est un Ti Malis pas un Bouki pour scier la branche sur laquelle il a son fessier.

An layisyin :
Par konsékan rété plu vijilan ke yon pintad sovaj pour ka dékouvri le vrè du fo.

Mouché di é déklaré é réalizé anpil an pil inpostur.

______

An layisyin :
Manjé chita ak vantre déboutonnin.

Manjé-a tèlman bon [k'ou (ke ou) ka, kou-ka] konfonde lang-ou ak (aké pour moune nan Nor, moune Okap) moso viande-yo é k'ou (ké-ou) insi komansé mordé'l nan intansyon manjé'l é avalé'l.

An kreyòl :
Manje chita ak vant (pa gen  "r" e pa gen "e muè") débwtonnen.

Manje a tèlman bon ke (pwononse ké pa ke) w ka (kw ka. "e" la disparèt. Kote l ale) konfond lang w ak (ake pw/poù moun nan Nò, moun Okap. Fok w pwononsé ou) moso viand-yo e ke w (prononsasyon : ké ou) ensi komansé mòde l nan entansyon manje l e avale l.

Mé kèksyon'm an layisyin :
Pour kisa layisyin méyor é donk doé ranplasé kreyòl ?

Me kèksyon m an kreyòl :
Pw kisa layisyen pa meyò e donk pa dwe (pwononse doué) ranplase kreyòl.

Inportan an layisyin propozé :
Pa gin siyine (ou mèm, ou minm "signe") ponktuasyon-yo an kréol. Alor ke an layisyin gin mèm (minm) siyine ponktuasyon ke an (k'an) fransè.

Enpòtan an kreyòl ofisyèl aktièl :
Pa gen siyenn ponktiasyon yo an kreyòl.

_____


An kreyòl :
Apràn ekri kreyòl.

An layisyin :
Aprann ékri kréol.

_________


An Sent Lisyen :
Sèl bagay-la ou bizwen délè pou ou fléwi, sé an anviwonnman nèf.

An Kreyòl :
Sèl bagay w bezwen delè pw w fleri se yon anvirònman nèf.
(You have to pronounce bézouin, délè, fléri).

An Layisyin :
Sèl bagay ou bezoin délèr pour ou fleri, sé yon anvirònman (anvironnman) nèf.

Please your preference ?
Why ?

______

An kreyòl :
Yon jèn Ayisyen k'ap met prensip sou etranje yo nan peyi Chili nan espò sa a ki se 🏀 basket ball. Non li se HENRY Lourdener, ki sa n ap swete l konpatriyòt mwen yo.

An kreyòl korije :
Yon jènn Ayisyen k ap mete prensip sou etranje yo nan peyi Chili nan spò sa a ki se baskèt bòl. Non li se Henry Lourdener ki sa n ap swete l konpatriyòt mwen yo ?

An layisyin :
Yon jène Ayisyin k'ap (ki ap) mété prinsip sou étranjé-yo nan péyi Chili nan spor-sa-a ki sé baskèt bol. Non li sé Henry Lourdener. Ki sa n'ap (Nou ap) souété'l, konpatriyot moin yo ?

_____


An Sent Lisyen ("An Sint Lusyin" ékri an Layisyin) :
Nou ka soufè lè nou wifizé aksèpté bagay nou pa sa chanjé.

An kreyòl (ki doé chanjé an kréyol é méyor an kréol) :
Nw ka soufri lè nw refize aksèpte bagay nw pa ka chanje.

An layisyin (Sé kreyòl korijé) :
Nou ka soufri lèr nou refuzé aksèpté bagay nou pa ka chanjé.

Please always tell me which writing is better for people learning french (International) & creole ("nurseral", ex-maternal, vernacular, vehicular) languages at the same time ("Your foot my foot" by Cameroonian people).

Many thanks in advance !
Anticipated thanks !

______



Right spelling is a.
Because the right spellings for the other words are :
Chalè,
Sent Lusi,
Chiré.

______



An kreyòl :
Pw ((Poù) fè yon moun kontan ba li sa li vle pa sa w vle.

An layisyin :
Pour fè yon moune kontan ba li sa li vlé, pa sa ou vlé.

En français :
Pour faire un heureux, respectez son choix, pas le vôtre.

______

AN KREYÒL (mè mye, Kréyol é méyor, Kréol) :

Navige byen. 
First e (in navige) is pronounced é but second e (in byen) is pronounced i to do "in".

Nan lavi sa a w se kapitènn bato w.

AN LAYISYIN ki doé ranplasé kreyòl :

Navigé byin.

Nan lavi-sa-a ou sé kapitène bato-ou.

______

An layisyin
Yo té fè fumé pour touyé moustik maringouin.

An kreyòl 
Yo te fè fime pw/poû touye moustik marengwen.

______


An layisyin:
a) lagé
c) kuyèr
d) pijé pour piger, comprendre
mais séré pour serrer.

b) mennen
Need 2 n between 2 e.

______




SENT LISYEN
Ou pa sa apwann sa ou kwè ou ja konnèt. 

KREYÒL
W pa ka aprann sa w kwè w deja konnen.

LAYISYIN
Ou pa ka aprann sa ou koè ou déja konnin.

ENGLISH 
You cannot learn what you think you already know.

FRANÇAIS
Vous ne pouvez pas apprendre ce que vous pensez déjà savoir.

______


Translate to LAYISYIN please.

It's a pity ! Not a single answer !

Here is the translation.
Ti garson-la (boy-la) ap resevoar yon kolasyon (gouté, snak, sandwich, timanjé, ti anka, ti pin kontre grangou, ti paté cho kontre grangou) de min manman-li.

Bon samdi toutt moune.

_________


Allow me to share this post in the French language.
People only speaking English, please use a translator, the Google one and so on 

C'est une vidéo diffusée par ARTE TV hier, samedi 13 janvier 2024, 18:35 en Belgique.

J'entends la rumeur "sismique, goudougoudou" de mes sœurs et frères d'Haiti qui se motivent à me reprocher que mon post est inapproprié sur FaceBook. 

Étant Haïtien je ne dois point être le vulgarisateur de l'état réel fiable 3M (Moche - Mauvais - Mal/Méchant) de mon pays "nurséral" [ex-maternel vu le travail des mères et femmes hors foyer et même hors-pays (Je cite ici uniquement les pilotes de lignes et hôtesses de l'air pour les vols internationaux) et le contexte moderne croissant LGBTQIA+ de 2 hommes avec des enfants].

C'est le contraire !
Je dois être le premier, le catalyseur, l'accélérateur à vulgariser les 3M de mon pays natal pour montrer sa situation palliative réelle et ce pour inciter mes autres compatriotes "bigenres" à prendre conscience que ces 3M doivent être modifiés en 3B (Beau - Bon - Bien), et ce le plus vite possible.

Il faut des tutelles étrangères adjugées par Haïti lui-même par Appel d'Offres Internationales (AOI).

La politique de l'autruche n'est pas la bonne, la meilleure, l'idoine.

An "Layisyin" ki doé ranplasé "Kreyòl" ke Nou doé ékri "Kréyol" ou unikman "Kréol" :
Sé pa parske ou voyé fatra an ba (anba) kabann-la ke chanbre-la prop é ijiénik é idéal pour santé-ou.

Mé tintin lobèy an Kreyòl ak "hygiénique" francais :

Ijienik
que comme en kreyòl on doit prononcer "en" comme "in" alors on a :
Ijiinik comme prononciation.

Ki Tintin lobèy-sa-a !
WTFH !

Traduction de la phrase en Layisyin 
en langue française :
En faisant le ménage, une chambre ne devient pas propre et hygiénique et sanitaire en envoyant et cachant les fatras et la poussière sous le lit.

A bon entendeur "bigenre", salut !

_______



SENT LISYEN :
Adan moun enmen'w paski ou ka satisfè bizwen yo. Jou-a ou doubout, tout lanmou fini. 

KREYÒL :
Anpil moun renmen w pàsk wap (w ap) satisfè bezwen (A prononcer bézouin) yo. Jw/Joù w dwbwt/doubout (sese, kanpe, pa aji konsa) twt/tout lanmw/lanmoù fini (doubout, sese, kanpe) itw/itou.

LAYISYIN :
Anpil (An pil) moune rinmin ou parske ouap (ou-ap, ou ap) satisfè bezoin-yo (touttan, alarondebadèr étoutelasintejourné). Jour ou doubout (sésé, kanpé, pa aji konsa) toutt lanmour fini (doubout, sésé, kanpé) itou.

ENGLISH :
( Some people like you because you are satisfying their needs. The day you stop, all love ends.)

FRANÇAIS :
Des gens vous aiment tant que vous êtes en train de satisfaire leurs besoins. Le jour où vous cessez, c'est la fin de leur amour idem.

_______


An kreyòl :
Anpil ti màmay [band ti mwn/moun (piti)] ka swfri/soufri abi ak (e) neglijans.
Anpil gran mwn/moun (mwn/moun aje) ka swfri/soufri menm bagay-yo.

An layisyin :
Anpil an pil ti marmay [bande ti moune (piti)] ka soufri abu ak(é) néglijans.
Anpil an pil granmoune (moune ajé) ka soufri minm bagay-yo.

A vous de me préciser le créole le mieux approprié pour des apprenant.e.s en éducation/formation/enseignement simultanés en créole (langue vernaculaire véhiculaire) et en français (langue internationale).

An Sent Lisyen :

Cfr. le lien du Net.

_____________

STOP

FULL STOP

AT THIS TIME 








Dja Paul

unread,
Feb 5, 2024, 12:41:08 PM2/5/24
to

Dja Paul

unread,
Feb 5, 2024, 12:51:34 PM2/5/24
to
Reply all
Reply to author
Forward
0 new messages