Monchè,
Zanmi moin,
Gran Zotobré an Ayiti ak Ozétazuni devan Létènèl (Ké moune alé ouè sou Fésbouk galéri foto-ou ak VIP moune intènasyonal),
Moin kontan anpil jan ou réponn moin.
Vu laj-ou (ou fini lékòl sekondè an 1983), si lè'm té jène pubè fòmé, donk ki ka bay spèm, moin t'ap koké ti fi (boul grès ou pa) san pran prékosyon moin konstaté ké moin té ka papa-ou. MDRO (Mouri De Ri, Oui).
Donk, pi mal ké-ou, moin pa aprann kreyòl-la lékòl.
Nou aprann-li pà nou minm.
Sé chans-nou.
Nou aprann-li gran moune, méyò (mye) adult ak éspri kritik dévlopé é san présyon ké prof ban-nou bóne note.
Lè ou ti moune, sutou nan édukasyon lontan ak ansèyman an Ayiti, ou pa minm doé pozè kèsyon ki ka mété mètre-ou, métrès-ou, an difikilté.
Ou chita sou ban lékòl-la é ou'ap "manjé-boè-dijéré-kaka" léplu éxaktéman sa (instititè-édukatè-prof-élatryé)-yo ap dispansé, ap anséyé.
Ti moune, ou pa pozé tèt-ou késyon de si sa byin ou si sa pa byin.
Ou la pou aprann, kopyé-kolé, mémorizé.
Gin moune ki utilizé ké mémoa-yo é débité sa-yo mémorizé kom yon pérokè.
Mè ou minm, é pi mal moin minm, nou aprann kreyòl nan tà.
Ou alaj adult!
Moin alaj déja gran moune kap travay an Afrik.
Sé Omali (Mali) ké moin komansé vlé aprann ékri kreyòl.
Kom ou résévoa toutt kouryèl ké moin ékri ou konnin déja nan ki sirkonstans sa-té-yé é ak ki moayin.
Yon brèf rapèl:
Moin alé pran kouryé moin nan boat postal santral BAMAKO é moin tandé moune ki ap palé kreyòl pa minm jan kon moin. Sété kreyòl morisyin. Kom yo t'ap palé de la plui é du bon tan mabòdé-yo, nou palé, nou bavadé, nou vinn zanmi.
Sa fèt tilt nan tèt moin. Donk gin moune ki palé kreyòl otréman ké kreyòl ayisyin.
Omali moin té fòmatè-vulgarizatè pà métòd "EXTENSION & TRAINING".
Donk moin doé vizité chak vilaj (sé pou sa moin té konnin Mali pi byin ké Malyin-yo minm), moin pa té gin yon sèl vilaj ké moin pa pasé pou fòmé péyizan ak péyizane-yo.
Min odébu lè nou rivé nan yon vilaj pa gin anpil moune ki ap tann-nou poù suiv fòmasyon-a: péyizan nan chan ou ap boè boason, fanm alé chèché boa pou kuiziné ou dlo, ti moune a pilé mayis ou alé lékol, élatryé.
É byin nou chèché moayin pour ké toute populasyon-an la nan asanblé de fòmasyon.
Nou trouvé projeté yon film dokumantè de vulgarizasyon ou de "foot" ou de varyété ki té an vulgarizasyon pà Institu Fransè.
Sé la ké moin dékouvri male mobile de livres ki té ap pasé dékòl a ékòl.
DIGRESSION: Sé pou sa moin faché é trist anpil ké Mikaèl Jan pa mété systèm-sa-a anplas an Ayiti.
É byin lè sa-a é konsa nou ouè ké fè séans sinéma, asanblé-yo té gin toutte moune nan vilaj-la é min moune de vilaj akoté, nou adopté projèksyon film.
Yo konnin ké n'ap fè vulgarizasyon mè alafin n'ap fè yon animation: muzik, blag, komédi é sutou n'ap projeté yon film avan ké nou pati: odébu de la fòmasyon ousoa (pa osnon ni osinon) omilye ousoa alafin.
Donk moune-yo oblijé-la dè lékòmansman de fòmasyon-a.
É zanmi'm sé a Institu Fransé-a itou ké moin dékouvri anpil livre an kreyòl: guadeloupéin, màtinikè, é sùtou anpil, anpil, anpil, anpil, anpil livre de Laréunyon.
Insi moin vinn an kontak ak kreyòl ki réèlman fransizé: gin "e" (moune), gin "é" (manjé), gin "in" (moin), ak anpil lòt diférans.
Frè'm, aprè kèlké tan adaptasyon moin té ka li kreyòl réunyonè pi fasil ké kreyòl ayisyin.
Moin di-ou. Koè'm, sé vérité!
Pa anpil déchifreman, pa anpil mo de tèt, ...
Byin antandu, lè ké pafoa moin trouvé tèx an kreyòl ayisyin. Pa souvan.
Lè Intènèt vinn kouran an Afrik moin alé souvan sou Intènèt pou'm li kreyòl ayisyin. POTOMITAN.
É sé pa route-sa-a ké moin komansé aprann règle kreyòl ayisyin é ké moin dékouvri anpil mankman nan òtograf kreyòl-la.
An fin aktivité aktiv tou lè jou étoutelasintejouné nan bosé pou vivre pou ginyin lajan moin komansé gin tan pou ésayé de diskité kreyòl-la ak linguist. Moin trouvé HSF. Mouché t'ap kopyé-kolé livre koù-li an Frans sou Intènèt. Mouché t'ap bay téori, bon tèrm linguistik. É insi mouché montré'm ki sa pou'm chèché. É insi moin li 800.000 lyin Intènèt ki palé de linguistik, tèminoloji, kréolistik, élatryé.
Daprè moin ou té komansé fè minm chemin ké moin, mè ou rété opoin ké ou asèpté règle AKA san ou pa mandé-ou si pa gin érè.
Ou di nan tèt-ou, moin pa linguist, nèg-yo sé linguist diplomé, alò m'pa ka trouvé érè ké yo pa ouè.
Si ou té kontinyé route-la jusko bou ou ta dékouvri sa moin rankontré.
Gran Zotobré,
Ou li toutt ékri moin-yo an kopi konfòm.
Min m'ap voyé ba-ou ankò 8 kèsyonman AYISYANA LINGUA (AL).
Chéké si sa ki ékri nan 8 dok sa-yo pa vré ou pa.
Minm si ou trouvé ké sa pa vrè vu statu de Gran Zotobré bra desu bra desou ak Jovenel MOÏSE ouè koman Ou-minm, JM, Gouvèneman Ayiti, élatryé, ka mandé AKA, minm exijé komandé òdoné AKA réponn, unikman sinpléman, réponn a 8 kèsyonman d'AL.
EN FRANCAIS:
Quand j'écris le paragraphe précédent c'est de faire comprendre que l'État haïtien a créé cette institution pour la promotion du kreyòl et surtout d'un kreyòl parfait. Ainsi le Gouvernement haïtien a le devoir de faire pression sur l'AKA pour lui demander au moins de répondre à 8 questions qu'on lui pose surtout en plein colloque avec des contributeurs étrangers. Haïti dépensant de l'argent pour l'AKA peut faire pression. Ne pas savoir, ne pas pouvoir répondre à 8 questionnements doit être les prémices de la clôture de cette institution. Elle ne sert à rien alors. Elle doit démontrer son utilité. Voici l'occasion pour qu'elle agisse ainsi. C'est mon opinion. C'est ainsi que j'agirai et au moins les 7 autres membres d'AL et les 100 signataires de la pétition sur chenge.org.
Sutou pa blyé ké AKA nan péryod Kolok sou plas kreyòl Dayiti nan èspas kréolofòn mondyal.
Kolok-la apral prann fin an Oktobre.
Gran Gro Zotobré,
Sé ròl, pa vré sé ròl AKA pou réponn okèksyon de sitoayin ayisyin natif-natal,
de Gran Zotobré kon ou, konsèyé du Prézidan,
dè 3 pouvoa Dayiti: Éxékutif (Présidan ak Gouvèneman); Léjislatif (Pàleman); Judisyè (Juj, Majistra, ...).
Gro Zotobré,
Siouplé édé'm;
Siouplé édé péyi-a;
Siouplé édé Ayiti.
Moin konnin ofon de kè'm, ké-ou rinmin Ayiti, ou vlé byin pou Ayiti, kom anpil nan NOU.
Gro Zotobré,
Yon kou de pouss pou un gran pa poù Ayiti.
Pa raté okazyon sa-a, pa bouzyé'l, pa loupé'l, pa lésé'l pasé ka li gin doa pa jan'm pasé ankò.
Pa mété madichon-sa-a sou-ou.
Pa lésé non STANLEY LUCAS pasé alapostérité kon non yon Nèg Gran Zotobré Ayisyin ki pa fè ké AKA réponn a 8 kèsyonman.
An fèt dè mè ou fè'm ékri anpil.
Mè moin kontan kà moin koè ké Ayiti apral avansé sou bagay ayisyin vs. kreyòl.
Konkou-ou apral présye.
Mèsi davans.