2018_05_25. Re: [HaitiConnexion] #Haiti Kisa OXFAM ak UNICEF ap fè konsa? Eske bandròl sa pa yon mank dega kont Ayisien? Mwen pa kompran mesaj la ki di: Popou nan latrin ak lave men se fyète’n! Koman popou nan latrin ta fè fyète’m? Sakpirèd la yo lage bandròl sa nan lari a san ke Ministè Sante Piblik pa okouran. Ministè Planifikasyon ak lòt Ministè yo dwe korije kaye ONG kapfè dezòd ak gagòt nan peyi dayiti depi kèk jou.

2 views
Skip to first unread message

Dja Paul

unread,
May 25, 2018, 5:25:50 PM5/25/18
to HaitiCo...@yahoogroups.com, Stanley Lucas, Stanley Lucas, Renold Telfort, Thebuildhaitifund Info, The Governor LoveForHaiti, T. PIQUION, Radio Tropic Fm, Theodore ORIOL, Yahoogroups, Yahoogroups, Vinoush Yahoogroup, Yahoogroups, Yahoogroups, Ympean, Yolène SURENA, Youri Latortue, Yvon Supris, Y. MANIGAT, Y. PIQUION, Roy Pierre-yves, Yvans Morisseau, Yahoogroups, United Nations, Union Nationale Des Normaliens Dhaiti, Ernst Ulysse, françois xavier belgique, Steven I. Benoit, FANM Inc., Institutfrancaishaiti Info, Agencecitadelle Info, Signalfmhaiti Info, Radiogalaxiehaiti Info, Michelangehyppolite Info, Rtghaiti Info, Gensdelacaraibe Info, Info PIKLIZ, Teleboston Info, National Association of Haitian Professionals (NAHP) Inc., Radiovision2000 Info
Gran Zotobré,

Ou ékri anpil.
Moin li-ou é depui byin lontan ou pa té ban'm rézon pou komanté tèx-ou-yo kom oparavan.
Moin pa branché nan politik.
Pou tèt moin kom moin pa gin anvi vinn Prézidan Dayiti ni fè pàti de yon Gouvènman sé pèdi tan.
Moin préféré rété branché nan chanjé kreyòl an AYISYIN.

Min foa-sa m'pa ka pa ékri-ou. Ou fè tro fò.

Toute moune minm ti moune ki kònn li konprann trè byin 2 fraz-yo ki sou bandròl-la.
N'ap fè ninpòt tintin ak lobèy nan kreyòl-la, n'ap tèlman bay piyaj, ké OXFAM é UNICEF rantré nan fè tintin tou.
A fòs y'ap viv nan tintin yo vinn tintin itou.

Minm si ou mété, fè rantré, difisilman nan kaboch-ou ké sé yon fraz ki nan bandròl-la ou pa gin okène rézon pou palé de dézòd, de gagòte.

Prémyé fraz-la sé yon avètisman - òdre é métòd: (FÈ) POUPOU NAN LATRINE.
Sé yon òdre a-rèspèkté, pou obéyi'l.

Donk pa fè poupou nan la ru, nan kanivo, nan sachè an plastik noà, nan plas publik, nan rajé, nan ta fatra obò màché anfè, nan lamè, sou boulvà, nan Chanmàs, élatryé.

Sekonde fraz-la sé yon lòt òdre ki màché kon frè jumo, kon frè syamoa ak premyè fraz-la
AK LAVÉ MIN NOU SÉ FYÈTÉ NOU.
Moin ta ékri: AK FÒK LAVÉ MIN OU TOU SA AP MONTRÉ FYÈTÉ NOU (FYÈTÉ KÉ NOU GIN POU NOU MINM).

Poukisa nou dlé lavé min nou? pou évité véikulé mikrob ki ka bay maladi ki ka konstituyé yon péril fékal: dyaré, koléra, ...

É anfin Gro Zotobré,
Si yon moune, yon ti moune gin èstim (fyèté) tèt'li, pèsonalité li, idantité'l, non'l, non famyl'li, li doé fè poupou nan latrine.

Insi, donk, toutt rélé monté ké ou fè nan ékri-ou-la pa gin okène sans, pa gin okène rézon, sòf pou noasi an noa ékran blan de monitè PC-ou-la.

Sòf si ou vlé fè déblozaj, fè dézòd, fè tintin, fè lobèy, provoké déchoukaj pou-ou pa pléré mè pou-ou griyin dan blanche-ou ak sètin doré déyò.

Pa jouré'm non.

Mèsi anpil pou-ou tonbé dakò ak moin.



De : "Stanley Lucas centuri...@gmail.com [HaitiConnexion]" <HaitiCo...@yahoogroups.com>
À :
Envoyé le : Vendredi 25 mai 2018 15h15
Objet : [HaitiConnexion] #Haiti Kisa OXFAM ak UNICEF ap fè konsa? Eske bandròl sa pa yon mank dega kont Ayisien? Mwen pa kompran mesaj la ki di: Popou nan latrin ak lave men se fyète’n! Koman popou nan latrin ta fè fyète’m? Sakpirèd la yo lage bandròl sa nan lari a san ke Ministè Sante Piblik pa okouran. Ministè Planifikasyon ak lòt Ministè yo dwe korije kaye ONG kapfè dezòd ak gagòt nan peyi dayiti depi kèk jou.

 



--
alt
Twitter: Stanleylucas01
Si vous voulez vous faire des ennemis, essayer de changer les choses. 
__._,_.___

Posted by: Stanley Lucas <centuri...@gmail.com>
Reply via web post Reply to sender Reply to group Start a New Topic Messages in this topic (1)

Have you tried the highest rated email app?
With 4.5 stars in iTunes, the Yahoo Mail app is the highest rated email app on the market. What are you waiting for? Now you can access all your inboxes (Gmail, Outlook, AOL and more) in one place. Never delete an email again with 1000GB of free cloud storage.

Nous sommes aussi sur Facebook, Myspace  and Twitter: http://on.fb.me/hyLb0b -- http://twitter.com/haiticonnexion  -- http://www.myspace.com/haiticonnexion Our Blog is:http://haiticonnexion.blogspot.com _______________________________________________

Captez Here Radio Haiti Connexion en Direct: www.live365.com/stations/haiticonnexion?play

The best Mix on the Net. And watch Haiti Connexion HCTVTV01 and HCTV2 (www.livestream.com/hctv01 and www.livestream.com/hctv2) for the hidden facets of the news, current topics, culture, arts and all things related to Haiti

.

__,_._,___


Dja Paul

unread,
May 25, 2018, 5:40:45 PM5/25/18
to Daniel HOLLY, Haïti DABORD, Haiti Observateur, Haiti Ahead, Jean-Philippe HOLLY, HAITIAN DIASPORA ORGANIZATION, Haïti DABORD, Joel Lorquet' via HaitiNation, Haïti LIbre, Hans Mardy, Hans Roy, Haitian Coalition of Philadelphia, Henryka Manes, Herns Mesamours, Pastor Harry Laventure, Hérard LOUIS, Herriot.Pierre-Louis, Jan Mapou D. Enis Jan, Jean Lucien BORGES, Jean ZIEGLER, Jacqueline Jean-baptiste, Joe N. Pierre

Dja Paul

unread,
May 27, 2018, 11:32:37 AM5/27/18
to Stanley Lucas, HaitiCo...@yahoogroups.com, Stanley Lucas, Renold Telfort, Thebuildhaitifund Info, The Governor LoveForHaiti, T. PIQUION, Radio Tropic Fm, Theodore ORIOL, Yahoogroups, Vinoush Yahoogroup, Yahoogroups, Yahoogroups, Ympean, Yolène SURENA, Youri Latortue, Yvon Supris, Y. MANIGAT, Y. PIQUION, Roy Pierre-yves, Yvans Morisseau, Yahoogroups, United Nations, Union Nationale Des Normaliens Dhaiti, Ernst Ulysse, françois xavier belgique, Steven I. Benoit, FANM Inc., Institutfrancaishaiti Info, Agencecitadelle Info, Signalfmhaiti Info, Radiogalaxiehaiti Info, Michelangehyppolite Info, Rtghaiti Info, Gensdelacaraibe Info, Info PIKLIZ, Teleboston Info, National Association of Haitian Professionals (NAHP) Inc., Radiovision2000 Info, Michel DeGraff, Robert BERROUËT-ORIOL, Hughes St Fort, Dorismond Max, Max MANIGAT, Fritz Deshommes, Fritz Lubin, Bénédique PAUL, Pauris Jean-baptiste, Zephyr Lemete, Govain Renauld, Renauld Govain, Jan Mapou D. Enis Jan, Bayinnah Bello, Antony Pascal, Jean Lucien BORGES, William Savary
Monchè,
Zanmi moin,
Gran Zotobré an Ayiti ak Ozétazuni devan Létènèl (Ké moune alé ouè sou Fésbouk galéri foto-ou ak VIP moune intènasyonal),

Moin kontan anpil jan ou réponn moin.

Vu laj-ou (ou fini lékòl sekondè an 1983), si lè'm té jène pubè fòmé, donk ki ka bay spèm, moin t'ap koké ti fi (boul grès ou pa) san pran prékosyon moin konstaté ké moin té ka papa-ou. MDRO (Mouri De Ri, Oui).

Donk, pi mal ké-ou, moin pa aprann kreyòl-la lékòl.
Nou aprann-li pà nou minm.
Sé chans-nou.
Nou aprann-li gran moune, méyò (mye) adult ak éspri kritik dévlopé é san présyon ké prof ban-nou bóne note.

Lè ou ti moune, sutou nan édukasyon lontan ak ansèyman an Ayiti, ou pa minm doé pozè kèsyon ki ka mété mètre-ou, métrès-ou, an difikilté.
Ou chita sou ban lékòl-la é ou'ap "manjé-boè-dijéré-kaka" léplu éxaktéman sa (instititè-édukatè-prof-élatryé)-yo ap dispansé, ap anséyé.

Ti moune, ou pa pozé tèt-ou késyon de si sa byin ou si sa pa byin.
Ou la pou aprann, kopyé-kolé, mémorizé.
Gin moune ki utilizé ké mémoa-yo é débité sa-yo mémorizé kom yon pérokè.

Mè ou minm, é pi mal moin minm, nou aprann kreyòl nan tà.
Ou alaj adult!
Moin alaj déja gran moune kap travay an Afrik.

Sé Omali (Mali) ké moin komansé vlé aprann ékri kreyòl.
Kom ou résévoa toutt kouryèl ké moin ékri ou konnin déja nan ki sirkonstans sa-té-yé é ak ki moayin.

Yon brèf rapèl:
Moin alé pran kouryé moin nan boat postal santral BAMAKO é moin tandé moune ki ap palé kreyòl pa minm jan kon moin. Sété kreyòl morisyin. Kom yo t'ap palé de la plui é du bon tan mabòdé-yo, nou palé, nou bavadé, nou vinn zanmi.
Sa fèt tilt nan tèt moin. Donk gin moune ki palé kreyòl otréman ké kreyòl ayisyin.

Omali moin té fòmatè-vulgarizatè pà métòd "EXTENSION & TRAINING".
Donk moin doé vizité chak vilaj (sé pou sa moin té konnin Mali pi byin ké Malyin-yo minm), moin pa té gin yon sèl vilaj ké moin pa pasé pou fòmé péyizan ak péyizane-yo.
Min odébu lè nou rivé nan yon vilaj pa gin anpil moune ki ap tann-nou poù suiv fòmasyon-a: péyizan nan chan ou ap boè boason, fanm alé chèché boa pou kuiziné ou dlo, ti moune a pilé mayis ou alé lékol, élatryé.

É byin nou chèché moayin pour ké toute populasyon-an la nan asanblé de fòmasyon.
Nou trouvé projeté yon film dokumantè de  vulgarizasyon ou de "foot" ou de varyété ki té an vulgarizasyon pà Institu Fransè.
Sé la ké moin dékouvri male mobile de livres ki té ap pasé dékòl a ékòl.

DIGRESSION: Sé pou sa moin faché é trist anpil ké Mikaèl Jan pa mété systèm-sa-a anplas an Ayiti.

É byin lè sa-a é konsa nou ouè ké fè séans sinéma, asanblé-yo té gin toutte moune nan vilaj-la é min moune de vilaj akoté, nou adopté projèksyon film.
Yo konnin ké n'ap fè vulgarizasyon mè alafin n'ap fè yon animation: muzik, blag, komédi é sutou n'ap projeté yon film avan ké nou pati: odébu de la fòmasyon ousoa (pa osnon ni osinon) omilye ousoa alafin.
Donk moune-yo oblijé-la dè lékòmansman de fòmasyon-a.

É zanmi'm sé a Institu Fransé-a itou ké moin dékouvri anpil livre an kreyòl: guadeloupéin, màtinikè, é sùtou anpil, anpil, anpil, anpil, anpil livre de Laréunyon.

Insi moin vinn an kontak ak kreyòl ki réèlman fransizé: gin "e" (moune), gin "é" (manjé), gin "in" (moin), ak anpil lòt diférans.

Frè'm, aprè kèlké tan adaptasyon moin té ka li kreyòl réunyonè pi fasil ké kreyòl ayisyin.
Moin di-ou. Koè'm, sé vérité!
Pa anpil déchifreman, pa anpil mo de tèt, ...
Byin antandu, lè ké pafoa moin trouvé tèx an kreyòl ayisyin. Pa souvan.

Lè Intènèt vinn kouran an Afrik moin alé souvan sou Intènèt pou'm li kreyòl ayisyin. POTOMITAN.
É sé pa route-sa-a ké moin komansé aprann règle kreyòl ayisyin é ké moin dékouvri anpil mankman nan òtograf kreyòl-la.

An fin aktivité aktiv tou lè jou étoutelasintejouné nan bosé pou vivre pou ginyin lajan moin komansé gin tan pou ésayé de diskité kreyòl-la ak linguist. Moin trouvé HSF. Mouché t'ap kopyé-kolé livre koù-li an Frans sou Intènèt. Mouché t'ap bay téori, bon tèrm linguistik. É insi mouché montré'm ki sa pou'm chèché. É insi moin li 800.000 lyin Intènèt ki palé de linguistik, tèminoloji, kréolistik, élatryé.

Daprè moin ou té komansé fè minm chemin ké moin, mè ou rété opoin ké ou asèpté règle AKA san ou pa mandé-ou si pa gin érè.
Ou di nan tèt-ou, moin pa linguist, nèg-yo sé linguist diplomé, alò m'pa ka trouvé érè ké yo pa ouè.
Si ou té kontinyé route-la jusko bou ou ta dékouvri sa moin rankontré.

Gran Zotobré,
Ou li toutt ékri moin-yo an kopi konfòm.
Min m'ap voyé ba-ou ankò 8 kèsyonman AYISYANA LINGUA (AL).
Chéké si sa ki ékri nan 8 dok sa-yo pa vré ou pa.

Minm si ou trouvé ké sa pa vrè vu statu de Gran Zotobré bra desu bra desou ak Jovenel MOÏSE ouè koman Ou-minm, JM, Gouvèneman Ayiti, élatryé, ka mandé AKA, minm exijé komandé òdoné AKA réponn, unikman sinpléman, réponn a 8 kèsyonman d'AL.

EN FRANCAIS:
Quand j'écris le paragraphe précédent c'est de faire comprendre que l'État haïtien a créé cette institution pour la promotion du kreyòl et surtout d'un kreyòl parfait. Ainsi le Gouvernement haïtien a le devoir de faire pression sur l'AKA pour lui demander au moins de répondre à 8 questions qu'on lui pose surtout en plein colloque avec des contributeurs étrangers. Haïti dépensant de l'argent pour l'AKA peut faire pression. Ne pas savoir, ne pas pouvoir répondre à 8 questionnements doit être les prémices de la clôture de cette institution. Elle ne sert à rien alors. Elle doit démontrer son utilité. Voici l'occasion pour qu'elle agisse ainsi. C'est mon opinion. C'est ainsi que j'agirai et au moins les 7 autres membres d'AL et les 100 signataires de la pétition sur chenge.org.

Sutou pa blyé ké AKA nan péryod Kolok sou plas kreyòl Dayiti nan èspas kréolofòn mondyal.
Kolok-la apral prann fin an Oktobre.

Gran Gro Zotobré,
Sé ròl, pa vré sé ròl AKA pou réponn okèksyon de sitoayin ayisyin natif-natal,
de Gran Zotobré kon ou, konsèyé du Prézidan,
dè 3 pouvoa Dayiti: Éxékutif (Présidan ak Gouvèneman); Léjislatif (Pàleman); Judisyè (Juj, Majistra, ...).

Gro Zotobré,
Siouplé édé'm;
Siouplé édé péyi-a;
Siouplé édé Ayiti.

Moin konnin ofon de kè'm, ké-ou rinmin Ayiti, ou vlé byin pou Ayiti, kom anpil nan NOU.

Gro Zotobré,
Yon kou de pouss pou un gran pa poù Ayiti.

Pa raté okazyon sa-a, pa bouzyé'l, pa loupé'l, pa lésé'l pasé ka li gin doa pa jan'm pasé ankò.

Pa mété madichon-sa-a sou-ou.
Pa lésé non STANLEY LUCAS pasé alapostérité kon non yon Nèg Gran Zotobré Ayisyin ki pa fè ké AKA réponn a 8 kèsyonman.

An fèt dè mè ou fè'm ékri anpil.
Mè moin kontan kà moin koè ké Ayiti apral avansé sou bagay ayisyin vs. kreyòl.
Konkou-ou apral présye.

Mèsi davans.






De : Stanley Lucas <centuri...@gmail.com>
À : Dja Paul <dja_...@yahoo.fr>
Cc : "HaitiCo...@yahoogroups.com" <HaitiCo...@yahoogroups.com>; Stanley Lucas <stanle...@gmail.com>; Renold Telfort <telfor...@yahoo.fr>; Thebuildhaitifund Info <in...@thebuildhaitifund.org>; The Governor LoveForHaiti <mone...@gmail.com>; T. PIQUION <tpiq...@aol.com>; Radio Tropic Fm <tropi...@yahoo.fr>; Theodore ORIOL <theodo...@hotmail.com>; Yahoogroups <haitico...@yahoogroups.com>; Vinoush Yahoogroup <vin...@yahoogroupes.fr>; Yahoogroups <haitian...@yahoogroups.com>; Yahoogroups <haitian-...@yahoogroups.com>; Ympean <ymp...@yahoo.fr>; Yolène SURENA <ysu...@yahoo.com>; Youri Latortue <youril...@hotmail.com>; Yvon Supris <yvons...@gmail.com>; Y. MANIGAT <yman...@aol.com>; Y. PIQUION <ypiq...@gmail.com>; Roy Pierre-yves <yvesk...@yahoo.com>; Yvans Morisseau <ymori...@gmail.com>; Yahoogroups <grands...@yahoogroups.com>; United Nations <minust...@un.org>; Union Nationale Des Normaliens Dhaiti <unnoh...@yahoo.fr>; Ernst Ulysse <ernst....@gmail.com>; françois xavier belgique <in...@timounaid.org>; Steven I. Benoit <senateurst...@yahoo.com>; FANM Inc. <mcha...@fanm.org>; Institutfrancaishaiti Info <in...@institutfrancaishaiti.org>; Agencecitadelle Info <in...@agencecitadelle.com>; Signalfmhaiti Info <in...@signalfmhaiti.com>; Radiogalaxiehaiti Info <in...@radiogalaxiehaiti.com>; Michelangehyppolite Info <in...@michelangehyppolite.com>; Rtghaiti Info <in...@rtghaiti.com>; Gensdelacaraibe Info <in...@gensdelacaraibe.org>; Info PIKLIZ <in...@pikliz.com>; Teleboston Info <in...@teleboston.com>; National Association of Haitian Professionals (NAHP) Inc. <in...@nahpusa.org>; Radiovision2000 Info <in...@radiovision2000.com>
Envoyé le : Samedi 26 mai 2018 20h55
Objet : Re: 2018_05_25. Re: [HaitiConnexion] #Haiti Kisa OXFAM ak UNICEF ap fè konsa? Eske bandròl sa pa yon mank dega kont Ayisien? Mwen pa kompran mesaj la ki di: Popou nan latrin ak lave men se fyète’n! Koman popou nan latrin ta fè fyète’m? Sakpirèd la yo lage bandròl sa nan lari a san ke Ministè Sante Piblik pa okouran. Ministè Planifikasyon ak lòt Ministè yo dwe korije kaye ONG kapfè dezòd ak gagòt nan peyi dayiti depi kèk jou.

Mwen remèsyè'w pou ti rale enstriktif sa Dja. Mwen pa konnen si ou okouran
gen plizyè jenerasyon Ayisien ki pat al lekol pou aprann kreyol. Se pale nou te pale l
sèlman. Se apre refom Minis Bernard ke yo te mete kreyol nan lekol an 1982. Mwen fini lekol
an 1983. Kidkonk mwen menm kap ekri kreyol mwen pat aprann sa lekol. Alepok pat menm gen diksyonè kreyol. 
Pat gen gramè kreyol. Chak moun tap eaye defini sa alepok jan pa yo. Pat genyen akademi kreyol.
Jodia kreyol la progrese kom lang akoz de ampil desizyon ke leta pran e entegre l grace a konstitisyon 1987 la.

Kidonk fè panou ki pat tal lekol an kreyol. Se pale nou te pale l sèlman depi lè nou te fèt.

Kenbela!


De : "Stanley Lucas centuri...@gmail.com [HaitiConnexion]" <HaitiConnexion@yahoogroups. com>



--
2018_02_01. Dénominat KREYÒL en AYISYIN + Axe thématique.docx
2018_02_03. Modifications Ayisyin vs Kreyòl + Axe Thématique.docx
2018_02_01. ALPHABET AYISYIN + Axe thématique.docx
2018_02_02. Réintroduction de e et é + Axe thématique.docx
2018_02_02. Evolution du créole CH Kreyòl et Ayisyin + Axe Thématique.docx
2018_02_02. Aménagt linguistique Utilisat 2 langues+ Axe thématique.docx
2018_02_03. Kreyòl vs autres créoles francophones + Axe thématique.docx
2018_02_03. Prospectives pour Ayisyin + Axe thématique.docx

Dja Paul

unread,
May 29, 2018, 9:24:18 AM5/29/18
to Stanley Lucas, HaitiCo...@yahoogroups.com, Stanley Lucas, Renold Telfort, Thebuildhaitifund Info, The Governor LoveForHaiti, T. PIQUION, Radio Tropic Fm, Theodore ORIOL, Yahoogroups, Vinoush Yahoogroup, Yahoogroups, Yahoogroups, Ympean, Yolène SURENA, Youri Latortue, Yvon Supris, Y. MANIGAT, Y. PIQUION, Roy Pierre-yves, Yvans Morisseau, Yahoogroups, United Nations, Union Nationale Des Normaliens Dhaiti, Ernst Ulysse, françois xavier belgique, Steven I. Benoit, FANM Inc., Institutfrancaishaiti Info, Agencecitadelle Info, Signalfmhaiti Info, Radiogalaxiehaiti Info, Michelangehyppolite Info, Rtghaiti Info, Gensdelacaraibe Info, Info PIKLIZ, Teleboston Info, National Association of Haitian Professionals (NAHP) Inc., Radiovision2000 Info, Michel DeGraff, Robert BERROUËT-ORIOL, Hughes St Fort, Dorismond Max, Max MANIGAT, Fritz Deshommes, Fritz Lubin, Bénédique PAUL, Pauris Jean-baptiste, Zephyr Lemete, Govain Renauld, Renauld Govain, Jan Mapou D. Enis Jan, Bayinnah Bello, Antony Pascal, Jean Lucien BORGES, William Savary
Mon chè zanmi'm,
pèmété moin ékri-ou (palé-ou) franchman!
Moin vlé imité-ou. M'ap éséyé imité-ou.

Moin ap dékouvri anpil koté kaché de-ou, ou du moin ke moin pa té konnin, ké moin pa té fè zéfò pou dékouvri-yo.
An toute franchiz, moin té konsidéré-ou vu sa ou ékri, vu sa ou publyé nan FèsBouk, vu sa ou di nan médya, kom yon snob, yon chèlbè, yon moune ki té vlé parèt ("to boost, to show off") é ki ka fè ninpòt ki bagay pou li ka rivé nan sa li vlé: manjé koulèv, léché bounda sal danpil moune kom moin konnin yon Nèg ki fèrank fè sa daprè ankèt konbiné Èxpè NY, Mannatann, Miyami, NSiAyS, Kold Kèz, élatryé.
Poù moin lang yon nèg konsa paka minm vinn suiyé bounda'm.
Bounda'm a gin trò onte.

Moin té toujou di moin p'ap jouré moune, mè moin sé yon zèt imin insi moin gin kèlké défo de tanzantan é ajisman nèg-sa-a fè'm sélé bridé Amax.
Si moin pa sali mouché konsa m'ap gin yon kriz kadyak.
Moin préféré ké mouché énémi'm toutt bon, ké moin minm moin dèd étoufé pà kourou'm!
Tansyon'm monté o anpil anpil anpil ké tansyomèt-la té vlé komansé déréglé.

Mon chè an toute franchiz moin té konsidéré-ou konsa alò ké moin pa t'ap é kipizè moin pa té frékanté-ou.
Moin dékouvri ké djob-ou sé yon boulo, travay de propagandis.
Ou gin yon moune kap péyé-ou pou bay bon imaj de li alò ou'ap fè djob-ou, é kipizè 3B (Bo - Bon - Byin).
Ou ap bay nèg-la satisfaksyon, ou'ap mété anbranl ninpòt ki bagay pou bay moune-la sa li bézoin de-ou: satisfaksyon.
Sansas! Magnifik!

Yo mandé-ou yon djob, é byin ou'ap fè toutt bagay pou Nèg-la ki ba-ou djob-la trouvé satisfaksyon é ké li pa gin okène retenu pou péyé-ou korèktéman.

É an plus Monchè moin dékouvri anpil lòt bagay sou-ou depui ké ou ékri'm-la, ak toute sinsérité itou.
Moin ouè ké nou ka fè yon boutt chemin ansanm poù sètin poin, sou anpil anpil bagay.

Min yuit (8) poù lé moman.

1) ou rinmin umoù é ou gin umoù kòm moin
Mé poukisa:
Sou sa’w ekri, pito mwen di papa Dja (map ri tou)😂😂😂

An ayisyin: Sou sa-ou ékri, pluto moin di papa DJA (m'ap ri tou).

Moin kontan anpil li-sa.
Moin konstaté ké pou poin umoù-ou ou sé kazi minm moune ké moin.
Alò, ki se résanble ka asanblé tèt-yo, mété tèt-yo ansanm.
É É É juss pou poin umoù-la pou lé moman. MDRO! (Mouri De Ri, Oui!) ou PTDRO (PéTé De Ri, Oui!)

2) Yon poin ki komun antre nou sé fòmasyon-nou an èspri kritik.

Mèt Seide ak Mèt Valentin kom ekzamp te pèmèt elèv poze kesyon e devlope lespri kritik. Nan lekol sekondè mwen te viv men eksperyans sa kay anglade. Kom moun kap viv aletranje, yon bagay ke nou tout dekouvri kom diaspora nan eksperyans ke napfè ak timoun nou yo ke nou voye lekol se kijan kalite edikasyon lakay manke.

CNDPS Okap té pèmèt-sa, ak fe pè Bédà, Kanadyin, ak fe pè Yvon JOSEPH, Ayisyin.
É ansuit Univèsité an Erop.
Ou sonjé ti nèg sénégalè ki fè yon démonstrasyon matématik pou korijé prof mat-la devan toutt étudyan-yo.
Kom ti nèg sénégalè té gin rézon prof-la di li sinpléman: Mèk moin dispansé-ou de vinn asisté a koù moin. Ou gin déja note 18/20 poù èxamin fin dané-ou.
É depui jou-sa-a é juska séké prof-la pran pansyon-li sé démonstrasyon ti nèg sénégalè-a ké prof-la fè.

Moin pa jan'm rakonté sa ké moin pral ékri-la.
Mè prof-sa-a fè moin pasé èxamin de matématik devan yon tablo é san moin pa utilizé lakrè.
Mon chè juska prézan moin sonjé ké moin rivé palé de 3 ligne de démonstrasyon-a.
É alò Prof-la édé'm anpil poù moin fini démonstrasyon-a.
É byin mon ché, li ban'm pi gro note matématik ki li pat jan ban moin duran toute ané-a.

Li té kontan.
Li té ouè ké moin té konnin é konprann problèm matématik-la é an minm tan vérifyé mémoa'm.
Li té santi ké moin gin yon bòne mémoa mè li té vlé ouè si moin té konpran problèm-la.
Sé lè ou konprann yon problèm ké san krè ou gin doa palé pou fè démonstrasyon.
Sé lè problèm-la nan kò-ou nan tèt-ou ké ou ka fè démonstrasyon otablo san krè.
Si sé unikman mémoa ou doé ékri ligne pà ligne démonstrasyon-a.
Ou doé répété kon yon pérokè.

Sé akoz sistèm édukatif an Ayiti, de lontan a koulyè-a, ki fè ké AKA, lingis, tèminolog, kréyolis réfuzé réponn a 8 késyonman.
Yo pito mouri, yo pito fè lèd kon kaka dixit MM mé yo la.
É yo pap bay okènne répons.

3) Paran pa patisipé.
Yo vag.
Yo analfabèt, yo ilétré.
Prof-yo pap pran propozisyon paran pou propozisyon 3B. Sé moune bèt.

4) ki pabon,olye ke nou prepare dè timoun kap tounen sitwayen konpetitif nan mond lan, nou pito ap prepare esklav modènn pou 21èm syèk la. Nivo refleksyon, kreyativite, panse, teknoloji, responsabilite ke timoun nan preskoplè recevwa isit e devlope a laj de 4-5 an avanse ampil. Lè ou konpare sa a edikasyon lakay, ou di kèt!

Lè ou fè konparézon jan yon ti moune de 7 tan a 13 zan réfléchi lòt bò dlo ou tris pou ouè ké moune ki linguis pa ka pansé konsa. Meghan té gin trèzan. Li té ka ékri yon lèt apropo sèxis nan médya.
Ki linguis senoir antre 50 é 70 zan té ka ouè ké kreyòl doé chanjé an ayisyin?
Si non, ousoa, ké yo di poukisa sé pa nésésè.
Yo pa ka bay rézon alò yo préféré joé a bèbè, soù, avegle (nou ka ékri avègle itou).
Yo préféré pasé pou kokobé, intouchable, andikapé, véjétatif, ...



5) Sou kesyon lang kreyol mwen remake ke mesye akademi yo ap degaje yo seryezman. Bagay ki manke nan akademisyen kreyol yo se moun ki ka konstrui pon ant sa yo konnen sou lng lan e marye l a nouvo teknoloji yo yon fason pou gen plis zouti modènn aladispozisyon de lang kreyol la sou entènèt. Sèl kote mwen remake genyen yon ti pon ki konstrui nan nivo sa se nan inivèsite MIT.

Monchè moin rankontré SP, Nèg GRAHN-la, Okanada.
Mouché résévoa byin, é poutan moin té rivé an retà. Kadè akadémik!
É depui lò mouché résévoa toute kronik moin-yo an kopi konfòm, mè mouché pa janm di anyin.
Silans asoùdisan!
Poukisa?

6)  Pou rekomandasyon ke ou fè yo genyen ampil ki bon.

Mèsi.
Sé fason-ou pou di alaayisyène ké toutt bagay bon an langaj ayisyin. MDRO!
Si té gin yon ti kras poal ki pa té bon ou t'apral rélévé li ou pa t'ap pasé'l so silans.
On se konè, Nou Ayisyin.
Nèg ayisyin pa ka rivé alapèfèksyon. Jamè!

Sé pou répons konsa ké moin ouè ké nou ka bosé ansanm pou sètin bagay.
Poù propaganda politik sé pa posible.
Min poù amélyoré kreyòl, Oui.
Monchè, m'apral pran chans pou fè konvèsasyon pèso é konfidansyèl sou-sa ak you.
Na ouè ki bagay nou ka fè ansanm.

7) Madanm Mikaèl JAN, Moune lakay-nou, soadizan ou réèlman????
Ké tonton-li, RD, yon lòt Ti René palé pou-li si MJ pa kapab, pa vlé, pa ...

Kanta pou Michael Jean se yon sèl bagay ke map di se Hmmm! Lè li te kandida mwen te ede l ampil nan rele kèk prezidan, ansyen prezidan ak premye minis nan mond lan pou mande yo apiye l. Men depi li monte nan pos la genyen moun kap kesyone sa lap fè, sitou an Afrik. Nan pozisyon ke li ye a li te kapab fè ampil pou devlopman politik an Ayiti, an Afrik e pou lang kreyol la.

Mèsi pou sa ké ou ékri-la.
Mèsi pou ou ékri konsa.
An toute franchiz, donk ou dakò ak moin é ou fè'm konfyans ak konfyans tou ak toute moune ki ap li moin, kap échanjé ak moin.
Ou gin rézon: sé moune de Byin.

Kom moin déja ékri, nou doé ékri pèso é konfidansyèl pou Nou ka ouè ansanm sa Nou ka fè pou Nou ka rivé gin yon kreyòl amélyoré an Ayiti é "all over the world".

Kon Madan JAN ou sé yon grozotobre pyon, sé yon bon atou ou sé Jokè dé tou lè jokè, é tou sa devan Létènèl.
Si ou désidé pou aji pou AYISYIN-la é byin Monchè ou'apral komansé mété ayisyin sou òbit pou yon gran pa pou Ayiti, pui poù Lumanité, é minm poù kontak Téryin ak Extra-Térèst.

Mon chè, chiche, si ou désidé fè 2 ou 3 fraz an ayisyin, gin omoin 100 moune ki pral imité-ou (100 signatè de pétisyon sou "change.org") é lang ayisyin-la apral dékolé.


Mon chè m'apral ékri ou pèso é konfidansyèl. Syouplé réponn moin pèso é konfidansyèl.
Anfin m'apral voyé yon invitasyon pou ou sou VIBER.
Réponn a invitasyon sa-a.
VIBER sé yon rézo sosyal séryé pou convèsasyon ékri, audyo é vidéo.

8) Kanta pou akademi kreyol la mesye dwe pi enklizif e kominike pi byen nan enterè fè lang lan mache e vanse onivo global. Nan zafè lanag lan yon ayisien ki vle reyisi lavi l jodia dwe pale kreyol, angle, chinwa, Espagnol ak franse. Dayè nan system edikatif ewopeyen yo fè lekol pou timoun yo an 4 lang. Lagè avèti pa touye kokobe. Kenbela!

Moin kontan li sa moin mété an koulè ble (mé yon mo ké ou pa ka ékri an kreyòl. Si an kreyòl ou ékri ble sé poù prononsé'l blé = séréal poù fè pin).
Komantè'm idèm ké nan poin 7.
Nou doé palé tèt trankil de tou sa.





Sou sa’w ekri, pito mwen di papa Dja (map ri tou)😂😂😂

Nan lekol ke mwen te ye a Saint Jean l’Evangeliste te ankouraje espri kritik la te ekziste. Mèt yo, pami yo Mèt Seide ak Mèt Valentin kom ekzamp te pèmèt elèv poze kesyon e devlope lespri kritik. Nan lekol sekondè mwen te viv men eksperyans sa kay anglade. Kom moun kap viv aletranje, yon bagay ke nou tout dekouvri kom diaspora nan eksperyans ke napfè ak timoun nou yo ke nou voye lekol se kijan kalite edikasyon lakay manke. Edikasyon an Ayiti gen gro feblèss nan pedagoji ke li itilize, kalite e konesans profesè yo, kalite ansèyeman an anjeneral, diferan ansèyman ki ekziste e ki pa iniffom. Curriculum yo pa adapte a reyalite 21èm syèk la. Yon lot bagay pami ampil lot ki manke, se mankman nan patisipasyon paran yo nan tout aktivite skolè. Kanta pou dènye pwen sa, paran an Ayiti pa patisipe ditou nan sakapase lekol lè ou konpare sa a lekol kote nou ye yo  nan diaspora a. 

Jodia lè mwen gade sa yon timoun ki nan JK sa vle di preskolè ap aprann e konpare sa a lakay sa dwe barou dlo nan je paske akoz de kalite edikasyon sa ki pabon,olye ke nou prepare dè timoun kap tounen sitwayen konpetitif nan mond lan, nou pito ap prepare esklav modènn pou 21èm syèk la. Nivo refleksyon, kreyativite, panse, teknoloji, responsabilite ke timoun nan preskoplè recevwa isit e devlope a laj de 4-5 an avanse ampil. Lè ou konpare sa a edikasyon lakay, ou di kèt! 

Kesyon fondamantal la se kijan pou chanje sa? Mwen panse ke ekip ki nan oganizasyon edikasyon ki nan diaspora a ki rele GRAHN gen kapasite akademik e entelektyè pou ede nou chanje sa e modènize edikasyon nou. Kesyon an, eske moun ki andedan peyi a patikilyèman anakopopilis ki chita sou medyokrite ap bayo chans bay kontribisyon teknik yo. 

Sou kesyon lang kreyol mwen remake ke mesye akademi yo ap degaje yo seryezman. Bagay ki manke nan akademisyen kreyol yo se moun ki ka konstrui pon ant sa yo konnen sou lng lan e marye l a nouvo teknoloji yo yon fason pou gen plis zouti modènn aladispozisyon de lang kreyol la sou entènèt. Sèl kote mwen remake genyen yon ti pon ki konstrui nan nivo sa se nan inivèsite MIT. 

Pou rekomandasyon ke ou fè yo genyen ampil ki bon. Kanta pou Michael Jean se yon sèl bagay ke map di se Hmmm! Lè li te kandida mwen te ede l ampil nan rele kèk prezidan, ansyen prezidan ak premye minis nan mond lan pou mande yo apiye l. Men depi li monte nan pos la genyen moun kap kesyone sa lap fè, sitou an Afrik. Nan pozisyon ke li ye a li te kapab fè ampil pou devlopman politik an Ayiti, an Afrik e pou lang kreyol la. Kanta pou akademi kreyol la mesye dwe pi enklizif e kominike pi byen nan enterè fè lang lan mache e vanse onivo global. Nan zafè lanag lan yon ayisien ki vle reyisi lavi l jodia dwe pale kreyol, angle, chinwa, Espagnol ak franse. Dayè nan system edikatif ewopeyen yo fè lekol pou timoun yo an 4 lang. Lagè avèti pa touye kokobe. Kenbela!









2018-05-27 11:32 GMT-04:00 Dja Paul <dja_...@yahoo.fr>:


Monchè,
Zanmi moin,
Gran Zotobré an Ayiti ak Ozétazuni devan Létènèl (Ké moune alé ouè sou Fésbouk galéri foto-ou ak VIP moune intènasyonal),

Moin kontan anpil jan ou réponn moin.

Vu laj-ou (ou fini lékòl sekondè an 1983), si lè'm té jène pubè fòmé, donk ki ka bay spèm, moin t'ap koké ti fi (boul grès ou pa) san pran prékosyon moin konstaté ké moin té ka papa-ou. MDRO (Mouri De Ri, Oui).

Donk, pi mal ké-ou, moin pa aprann kreyòl-la lékòl.
Nou aprann-li pà nou minm.
Sé chans-nou.
Nou aprann-li gran moune, méyò (mye) adult ak éspri kritik dévlopé é san présyon ké prof ban-nou bóne note.

Lè ou ti moune, sutou nan édukasyon lontan ak ansèyman an Ayiti, ou pa minm doé pozè kèsyon ki ka mété mètre-ou, métrès-ou, an difikilté.
Ou chita sou ban lékòl-la é ou'ap "manjé-boè-dijéré-kaka" léplu éxaktéman sa (instititè-édukatè-prof- élatryé)-yo ap dispansé, ap anséyé.
Cc : "HaitiConnexion@yahoogroups. com" <HaitiConnexion@yahoogroups. com>; Stanley Lucas <stanle...@gmail.com>; Renold Telfort <telfor...@yahoo.fr>; Thebuildhaitifund Info <in...@thebuildhaitifund.org>; The Governor LoveForHaiti <mone...@gmail.com>; T. PIQUION <tpiq...@aol.com>; Radio Tropic Fm <tropi...@yahoo.fr>; Theodore ORIOL <theodo...@hotmail.com>; Yahoogroups <haiticonnection@yahoogroups. com>; Vinoush Yahoogroup <vin...@yahoogroupes.fr>; Yahoogroups <haitianpolitics@yahoogroups. com>; Yahoogroups <haitian-advocacy@yahoogroups. com>; Ympean <ymp...@yahoo.fr>; Yolène SURENA <ysu...@yahoo.com>; Youri Latortue <youril...@hotmail.com>; Yvon Supris <yvons...@gmail.com>; Y. MANIGAT <yman...@aol.com>; Y. PIQUION <ypiq...@gmail.com>; Roy Pierre-yves <yvesk...@yahoo.com>; Yvans Morisseau <ymori...@gmail.com>; Yahoogroups <grands...@yahoogroups.com> ; United Nations <minust...@un.org>; Union Nationale Des Normaliens Dhaiti <unnoh...@yahoo.fr>; Ernst Ulysse <ernst....@gmail.com>; françois xavier belgique <in...@timounaid.org>; Steven I. Benoit <senateurstevenbenoit@yahoo. com>; FANM Inc. <mcha...@fanm.org>; Institutfrancaishaiti Info <info@institutfrancaishaiti. org>; Agencecitadelle Info <in...@agencecitadelle.com>; Signalfmhaiti Info <in...@signalfmhaiti.com>; Radiogalaxiehaiti Info <in...@radiogalaxiehaiti.com>; Michelangehyppolite Info <in...@michelangehyppolite.com> ; Rtghaiti Info <in...@rtghaiti.com>; Gensdelacaraibe Info <in...@gensdelacaraibe.org>; Info PIKLIZ <in...@pikliz.com>; Teleboston Info <in...@teleboston.com>; National Association of Haitian Professionals (NAHP) Inc. <in...@nahpusa.org>; Radiovision2000 Info <in...@radiovision2000.com>

Dja Paul

unread,
May 29, 2018, 9:40:08 AM5/29/18
to
Reply all
Reply to author
Forward
0 new messages