14 Y 15 DE MAYO: PARAGUÁY RETÂ SÂSO - INDEPENDENCIA DE LA REPÚBLICA DEL PARAGUAY

825 views
Skip to first unread message

David Abdón Galeano Olivera

unread,
May 14, 2010, 9:38:15 AM5/14/10
to GRUPO GOOGLE GUARANI ÑE'Ê
Mi mas sinceras felicitaciones desde España, por el bicentenario del nacimiento de una gran nación.
 ¡¡ Viva Paraguay libre !!
Un abrazo
Francisco Carrasco
 
 

¡VY'APAVÊ PARAGUÁY RETÂ SÂSO ÁRARE!

¡FELIZ DÍA DE LA INDEPENDENCIA DEL PARAGUAY!

Maitei horyvéva ndéve (saludos cordiales)




Explore the seven wonders of the world Learn more!

--
You received this message because you are subscribed to the Google Groups "guarani ñe'ê" group.
To post to this group, send email to guara...@googlegroups.com.
To unsubscribe from this group, send email to guarani-nee...@googlegroups.com.
For more options, visit this group at http://groups.google.com/group/guarani-nee?hl=gn.

mauro javier lugo verón

unread,
May 14, 2010, 12:50:13 PM5/14/10
to guara...@googlegroups.com
Maiteípa tetäygua. Chékatu ahecha, añandu, ahetü ha añandu ne'ïräitiha ñane retä säso. Ne'ïrä gueteri ñane sä joapy jera. Heta gueteri jaikovaerä. Ñane säsö ha'ára opáne politikéro tujukue, jánki rembiguái, tapicha poriahu nomoñe'ëkuaáiva mba'evéichagua kuatia, tapicha arandu oñevendéva virúre, mitä vare'a kállere, ñande ypykuéra tyre'ÿmimi (mba'ete'ÿre ha avavete'ÿre ha opaite mba'e ÿre), mangurujukuéra mondaha partída oipyte kyre'ÿva ñane retä, opensáva sérro ha olímpiare añónte, ojepy'apýva mávapa chovy ha mávapa kolo'o, mávapa katóliko ha mávapa ndaha'éi ha hetave vyrorei pakéte ñahendúva ápe ha pépe ñandekuerái peve pe añamechüre. Ñañekolonisa, ñañejankirisa, ñañegringorisa ha opáichagua "sa" gueteri joyke'y paraguái. Araka'e pevépaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!!!!

Heta la jagua'i pakéte olusiséva téle, rrádio ha diáriope
kastellánope añónte omýiva, ndaje jafestexavaerä aipo visentenário, he'íngo hikuái.

maurolugo
(kampána yvyra)



Connect to the next generation of MSN Messenger  Get it now!

mauro javier lugo verón

unread,
May 14, 2010, 1:13:23 PM5/14/10
to guara...@googlegroups.com, paraguainee51, Roberto Paciello, Luis Vera, temimbo'e ISL, patricia aquino, anibal...@gmail.com, cristaldo, nilse isl, yudith vera radio nacional
103 añoha heñoihague Mauricio Cardozo Ocampo

maurolugo ohaipyre


Mauricio Cardozo Ocampo ñe’ëyvotyjára ha puraheihára paraguái kakuaaite hi’arareñói vaekue Yvyku’i távape, peteï 14 demájo 1907-pe. Mimbyraë ombopukuaa vaekue Eloy Martín Pérez rehe ae, upéi oñemoaranduve Juan J. Rojas ndive, kóva ko tapicha ndive oñepyrü ombarakapukuaa.


Amo gotyomive oike Banda de Policía de la Capital-pe, upépe oñemoarandu mbo’ehára Nicolino Pelegrini ha Salvador Déntice ndive.



Mauricio Cardozo Ocampo omyasäi ñande pólka ha guaránia arapy tuichakue javeve. Guenosáirepe oñemoarandu músika Isidro Maistegui ha Gilardo Gilardi ndive. Ko tapicha guarani ñemoñare oñemoarandu pypukuvaekue ñande retä Paraguái arandu ka’aty.


Ojokuaa Eladio Martínez ndive kuartélpe ha upete guive omoheñói oñondive atyguasu hérava “Martínez Cardozo”, aremi opurahéi hikuái mamo oimehápe. Ku Paraguái ha Volívia oñoräiröramo katu opurahéi hikuái ápe ha pépe ombyaty haguä virumi Cruz Roja Paraguaya-pe guärä. Heta atyguasu omoheñói ha ombojopyru hekove pukukue javeve. Ijatyguasu ipahaiteguáva héra “Conjunto Folklórico Peru Rima”;


Iñarandukakuéra héra “Mis bodas de Oro con el folklore”, “Memorias de un pychäi” ha “Mundo folklórico paraguayo”. Omano Guenosáirepe peteï 5 jasypo jave 1982-me.




Connect to the next generation of MSN Messenger  Get it now!

--

mauro javier lugo verón

unread,
May 14, 2010, 3:36:45 PM5/14/10
to guara...@googlegroups.com, ciro radio nacional, yudith vera radio nacional, anibal...@gmail.com, cristaldo, Luis Vera, Roberto Paciello, temimbo'e ISL, Paraguái ñe'ê - Mailman, Eva Mansfeld, elvira campos, paola fretes

EMILIANO R. FERNÁNDEZ REKOVEKUE

 

 

maurolugo rembimbohasakue guaraníme

 

1894: Heñói peteï 8 jasypoapy javeYvysunu, Guarambarépe. Itúva héra Silvestre Fernández ha isy katu Bernarda Rivarola.

 

1902: Oikeñepyrü mbo’ehao “María Felicidad González”-pe, Ysaty tava’ípe, upérö imbo’ehára akue Wenceslao Pavón, Juan Ángel Ovando, Nicanor Franco, Manuel Bustaller y Federico Sandoval.

 

1913: 18 ary ogueroguatáramo ojegueraha chupe kuartélpe. Ombokalavóso chupe karai komi Basilio Acosta, Emiliano opurahéi haguére guaraníme. Oïma katu avei he’íva upérupi, ndaje aipo kuñanguére hague oñemoka’iräi chupe.

 

1914: 17 jasyköi jave okañy kuartélgui, noaguantái rehe ojehugaháicha hese upépe.

25 jasyköi jave oçuahë Concepción-pe ha upépe oike milíko sóna peteïhápe, Kompañia Moköiha, omandapahápe upérö Teniente Primero José Félix Estigarribia. Oñe’ëpoty apo ñepyrü upéramo, “Trigueñita” ha “Primavera”.

 

1920: Omba’apo ovrahéroramo itúva ndive Puerto Pinasco-pe, Compañía Internacional de Productos frigorífikope.

 

1922: Oho Sáko Puku ha Sáko Mbyky ñoräiröhápe, opávo kóva ohai “Trayecto de la campaña”.

 

1924: Puerto Pinasco-pe heñói ita’ýra ypykue Laureano Gaspar, María Bárbara Ayala memby. Leonora rehe katu ogueromandu’a hembiapokue “Che pochýma nendive”.

 

1925: Omoheñói “Concepción jerere”, purahéi nda’ipijoháiva.

 

1926: Ohokuetévo Puerto Pinasco-gui, ohai “Adiós che parahekue”.

 

1927: Heñói “Rojas Silva rekávo”. Ñe’ëporavopyre overa hendýva, kóva rupive omokyre’ÿ hetäyguakuérape oho haçua oñoräirö chákope.

 

1928: Iñe’ëpoty “Aháma che chína” térä “Che la reina” rupive omomaitei paha hembiayhu Catalina Gadea-pe, ko ipurahéi opupuhápe mborayhu ha ñoräirö niko ko’ára peve paraguaikuéra oguerohory, ojehecha rehe ipype tetä rayhu.

 

1929: Ojupi Sargento 2do-pe.

 

1930: Ojokuaa María Belén Lugo, “Belencita” ndive, nipo ra’e omendavaerä hese. Hese ogueromandu’a: “Mi asuncena”. Omoheñói avei “Ahatáre pendehegui, “Poha ñanandy”, “Hermenegildo Rodas”, “Bajo la sombra”, “Heriberto Cuenca Riveros”, “Año pyahu oçuahëvo”, “Cielito”, “Ipotýne ndéve tape”, “Nde yvotykuemi”, “La canción del bohemio”, “Ka’aguy ryakuä”, “Guyra ñemimby”, “Yvytu mombyry”,“Tembijokuái”, “En tu día”, “Imombe’upyrä”, “Jajuayhuete rire”, “Rohejáta”(che esperanza poräite), “Paraguay memby”.

 

1931: Ohopa hagayguakuéra ndive oikóvo Concepción-pe. Ohai“ Marzo ko’ëme”, ñe’ëpoty Emiliano-itevoi orresitavaekue márso ko’ëme Sérro Korápe, upéramo 2000 tapicha rupi oho Emiliano-hápe ohechaségui mba’eichaitépa hetärayhu ha oguerohory Mariscal Francisco Solano López-pe.

 

1932: Pedro Juan Caballero oïröguare ohai “Sérro Kora”, “Mariscal kurusúpe”, ha “ Mariscal López-pe”. Upeive osë avei “Salud che parahekue”.

 

1933: Oñoräirö Nanawa vatállape, Volívia kóntrape.

 

1934: Ñoräiröhápema ohai “R I 13 Tuyuti” ha “Retémpe pyhare”.

5 jasypo jave ojegueraha chupe Paraguaýpe hasýmaramo. Omenda Belén Lugo ndive Ka’akupépe ha 8 jasyrundýramo ojevyjey oñoräirövo.

 

1935: Ohai “Pionera”, ko hembiapokue rupive omokyre’ÿ ha ijerure hetäyguakuérape tove maymavete tojepytaso ha tomba’apo jahechápa oñakärapu’äjey Paraguái retä.

 

1936: Odedika ñe’ëyvotyjára uruguái Zulma León-pe iñe’ëpoty “Siete notas musicales”.

 

1939: Ogueromandu’a iñe’ëpoty “Nderehe rojepoka” Paraguái Mburuvicha, Gral. José Félix Estigarribia-pe, kóva oñepyrüvo oisämbyhy ñane retä. Iñe’ëpoty ojerresita peteï 14 jasypoapy ka’arúpe, omandataha ára mboyvemi ha upéramo ombopipujoaite chupe maymave ohenduvaekue.

 

1941: Pedro Juan Caballero távape, tava’i hérava Horizonte-pe, Estancia Karambólape, ohai Isailda Márques reraitépe iñe’ëpoty “Oda pasional”, Emiliano ohai ojerure rupi chupe iñangirü ha hetäygua, karai Carlos Rojas, omandapáva upe estavlesimiéntope.

 

1942: Ojopoi hembireko Belén ndive ha odedika chupe iñe’ëpoty “Para siempre”.

Ojerure oñemoambue haçua kuartel réra ñepyrürä ojekuaavaekue “Invalidokuéra kuartel”-ramo, upépepy opytu’u umi leö guarani chakore. Emiliano he’i oñembohéra haçua “Cuartel de la Victoria”, ha upéicha oiko, umi mburuvicha omoneï ha ohechauka omomba’eguasuha ñane ñe’ëpapárape.

 

1943: Ohai “Ipyahúre che retä”, kóva ogueromandu’a Paraguái Mburuvicha, Higinio Morínigo rehe, ha’etevoi orresita ako 15 jasypoapy pyharépe, Tetä puhoe Z.P.A.L.-pe.

 

1947: Okapúvo rrevolu, oñoräirö Gral. Francisco Caballero Álvarez ykére.

 

1948: 3 jasypateï jave, Loma Clavel-pe, ojejapi ijatukupépe peteï guyryryhápe. Are opyta Hospital Militar-pe upevakuére.

 

1949: Tupápema oï rire mba’asy poguýpe, Tasyópe ipahaite umi iñe’ëpoty: “Rohayhuguirei” ha “Mi pluma: frente al odio, el dolor y la muerte”.

Omano peteï 15 jasypápe, 1600 aravo jave, Milikokuéra Tasyópe.

 

1950: Haiharakuéra Guarani Ñe’ëmegua Atyguasu (A.D.E.G.) ha Goviérno oñombyaty ha ohero hikuái Emiliano-pe “Gloria Nacional”.

 

1986: Peteï ñane retä araitépe ojegueraha Rrekoléta Tyvytýgui mitä Emiliano plakéta, Eroekuéra Ñane Retäygua Panteómpe.




Explore the seven wonders of the world Learn more!

mauro javier lugo verón

unread,
May 17, 2010, 9:48:59 AM5/17/10
to ciro radio nacional, yudith vera radio nacional, radio nacional, guara...@googlegroups.com, paraguainee51, Paraguái ñe'ê - Mailman, Roberto Paciello, Luis Vera, temimbo'e ISL, paola fretes, cristaldo, anibal...@gmail.com, antonia ateneo, elvira campos


Juan Rulfo: “Pedro Páramo”, “El Llano en llamas”ha “El gallo de oro” remimoheñoihare 87 añoha heñoihague

maurolugo ohaipyre



Juan Nepomuceno Carlos Rulfo Vizcaíno, ojekuaavéva hína Juan Rulfo-pe, kuehe 16 demájo ojapo 87 áño heñoihague Jalisco, México-pe. Ha’ehína haihára, gion apoha ha ta’anga guenohëha, ha’e oï upe xenerasiö 52 ryepýpe. Juan Rulfo-pe niko omoherakuä guasu ka’a poräicha umi moköi hembiapokue hérava “Pedro Páramo”, novéla, 1955-peguare ha “El llano en llamas”, mombe’uräno’ö, kóvape oï 17 rreláto ha oñemoherakuä ako 1953-pe. Juan Rulfo ha’ehína peteïva umi haihára su’ary XX-pegua ojehecharamo ha ojeguerohoryvéva ha ndaha’éi ñane Amérikape añónte, ÿramo avei ko arapy tuichakue jave.


Juan Rulfo oïhína upe ñe’ëporä moviénto hérava "realismo mágico" ryepýpe, hembiapokuépe ombojeroky typycha ývaicha umi mba’e añeteguáva ha añetegua’ÿva, opaite mba’e omombe’úva hembiapópe niko oiko ko ñane Amérika yvýpe ha ojevale umi personáxe ha tenda ohechaukávare mba’éichapa ñande rekotee.

Hembiapokue oñembojopói heta, umíva apytépe oï Premio Nacional de Literatura, mexikogua, Premio Príncipe de Asturias ha ambueve. Hembiapokue “El gallo de oro” oñemosíne, kóva akue oisämbyhy Roberto Gavaldón, gion apo rehe katu oñakarama Carlos Fuentes ha Gabriel García Márquez. Omano 7 de’enéro 1986-pe.



Explore the seven wonders of the world Learn more!
Reply all
Reply to author
Forward
0 new messages