Ojokuaa Eladio Martínez ndive kuartélpe ha upete guive omoheñói oñondive atyguasu hérava “Martínez Cardozo”, aremi opurahéi hikuái mamo oimehápe. Ku Paraguái ha Volívia oñoräiröramo katu opurahéi hikuái ápe ha pépe ombyaty haguä virumi Cruz Roja Paraguaya-pe guärä. Heta atyguasu omoheñói ha ombojopyru hekove pukukue javeve. Ijatyguasu ipahaiteguáva héra “Conjunto Folklórico Peru Rima”;
EMILIANO R. FERNÁNDEZ REKOVEKUE
maurolugo rembimbohasakue guaraníme
1894: Heñói peteï 8 jasypoapy javeYvysunu, Guarambarépe. Itúva héra Silvestre Fernández ha isy katu Bernarda Rivarola.
1902: Oikeñepyrü mbo’ehao “María Felicidad González”-pe, Ysaty tava’ípe, upérö imbo’ehára akue Wenceslao Pavón, Juan Ángel Ovando, Nicanor Franco, Manuel Bustaller y Federico Sandoval.
1913: 18 ary ogueroguatáramo ojegueraha chupe kuartélpe. Ombokalavóso chupe karai komi Basilio Acosta, Emiliano opurahéi haguére guaraníme. Oïma katu avei he’íva upérupi, ndaje aipo kuñanguére hague oñemoka’iräi chupe.
1914: 17 jasyköi jave okañy kuartélgui, noaguantái rehe ojehugaháicha hese upépe.
25 jasyköi jave oçuahë Concepción-pe ha upépe oike milíko sóna peteïhápe, Kompañia Moköiha, omandapahápe upérö Teniente Primero José Félix Estigarribia. Oñe’ëpoty apo ñepyrü upéramo, “Trigueñita” ha “Primavera”.
1920: Omba’apo ovrahéroramo itúva ndive Puerto Pinasco-pe, Compañía Internacional de Productos frigorífikope.
1922: Oho Sáko Puku ha Sáko Mbyky ñoräiröhápe, opávo kóva ohai “Trayecto de la campaña”.
1924: Puerto Pinasco-pe heñói ita’ýra ypykue Laureano Gaspar, María Bárbara Ayala memby. Leonora rehe katu ogueromandu’a hembiapokue “Che pochýma nendive”.
1925: Omoheñói “Concepción jerere”, purahéi nda’ipijoháiva.
1926: Ohokuetévo Puerto Pinasco-gui, ohai “Adiós che parahekue”.
1927: Heñói “Rojas Silva rekávo”. Ñe’ëporavopyre overa hendýva, kóva rupive omokyre’ÿ hetäyguakuérape oho haçua oñoräirö chákope.
1928: Iñe’ëpoty “Aháma che chína” térä “Che la reina” rupive omomaitei paha hembiayhu Catalina Gadea-pe, ko ipurahéi opupuhápe mborayhu ha ñoräirö niko ko’ára peve paraguaikuéra oguerohory, ojehecha rehe ipype tetä rayhu.
1929: Ojupi Sargento 2do-pe.
1930: Ojokuaa María Belén Lugo, “Belencita” ndive, nipo ra’e omendavaerä hese. Hese ogueromandu’a: “Mi asuncena”. Omoheñói avei “Ahatáre pendehegui, “Poha ñanandy”, “Hermenegildo Rodas”, “Bajo la sombra”, “Heriberto Cuenca Riveros”, “Año pyahu oçuahëvo”, “Cielito”, “Ipotýne ndéve tape”, “Nde yvotykuemi”, “La canción del bohemio”, “Ka’aguy ryakuä”, “Guyra ñemimby”, “Yvytu mombyry”,“Tembijokuái”, “En tu día”, “Imombe’upyrä”, “Jajuayhuete rire”, “Rohejáta”(che esperanza poräite), “Paraguay memby”.
1931: Ohopa hagayguakuéra ndive oikóvo Concepción-pe. Ohai“ Marzo ko’ëme”, ñe’ëpoty Emiliano-itevoi orresitavaekue márso ko’ëme Sérro Korápe, upéramo 2000 tapicha rupi oho Emiliano-hápe ohechaségui mba’eichaitépa hetärayhu ha oguerohory Mariscal Francisco Solano López-pe.
1932: Pedro Juan Caballero oïröguare ohai “Sérro Kora”, “Mariscal kurusúpe”, ha “ Mariscal López-pe”. Upeive osë avei “Salud che parahekue”.
1933: Oñoräirö Nanawa vatállape, Volívia kóntrape.
1934: Ñoräiröhápema ohai “R I 13 Tuyuti” ha “Retémpe pyhare”.
5 jasypo jave ojegueraha chupe Paraguaýpe hasýmaramo. Omenda Belén Lugo ndive Ka’akupépe ha 8 jasyrundýramo ojevyjey oñoräirövo.
1935: Ohai “Pionera”, ko hembiapokue rupive omokyre’ÿ ha ijerure hetäyguakuérape tove maymavete tojepytaso ha tomba’apo jahechápa oñakärapu’äjey Paraguái retä.
1936: Odedika ñe’ëyvotyjára uruguái Zulma León-pe iñe’ëpoty “Siete notas musicales”.
1939: Ogueromandu’a iñe’ëpoty “Nderehe rojepoka” Paraguái Mburuvicha, Gral. José Félix Estigarribia-pe, kóva oñepyrüvo oisämbyhy ñane retä. Iñe’ëpoty ojerresita peteï 14 jasypoapy ka’arúpe, omandataha ára mboyvemi ha upéramo ombopipujoaite chupe maymave ohenduvaekue.
1941: Pedro Juan Caballero távape, tava’i hérava Horizonte-pe, Estancia Karambólape, ohai Isailda Márques reraitépe iñe’ëpoty “Oda pasional”, Emiliano ohai ojerure rupi chupe iñangirü ha hetäygua, karai Carlos Rojas, omandapáva upe estavlesimiéntope.
1942: Ojopoi hembireko Belén ndive ha odedika chupe iñe’ëpoty “Para siempre”.
Ojerure oñemoambue haçua kuartel réra ñepyrürä ojekuaavaekue “Invalidokuéra kuartel”-ramo, upépepy opytu’u umi leö guarani chakore. Emiliano he’i oñembohéra haçua “Cuartel de la Victoria”, ha upéicha oiko, umi mburuvicha omoneï ha ohechauka omomba’eguasuha ñane ñe’ëpapárape.
1943: Ohai “Ipyahúre che retä”, kóva ogueromandu’a Paraguái Mburuvicha, Higinio Morínigo rehe, ha’etevoi orresita ako 15 jasypoapy pyharépe, Tetä puhoe Z.P.A.L.-pe.
1947: Okapúvo rrevolu, oñoräirö Gral. Francisco Caballero Álvarez ykére.
1948: 3 jasypateï jave, Loma Clavel-pe, ojejapi ijatukupépe peteï guyryryhápe. Are opyta Hospital Militar-pe upevakuére.
1949: Tupápema oï rire mba’asy poguýpe, Tasyópe ipahaite umi iñe’ëpoty: “Rohayhuguirei” ha “Mi pluma: frente al odio, el dolor y la muerte”.
Omano peteï 15 jasypápe, 1600 aravo jave, Milikokuéra Tasyópe.
1950: Haiharakuéra Guarani Ñe’ëmegua Atyguasu (A.D.E.G.) ha Goviérno oñombyaty ha ohero hikuái Emiliano-pe “Gloria Nacional”.
1986: Peteï ñane retä araitépe ojegueraha Rrekoléta Tyvytýgui mitä Emiliano plakéta, Eroekuéra Ñane Retäygua Panteómpe.
Juan Nepomuceno Carlos Rulfo Vizcaíno, ojekuaavéva hína Juan Rulfo-pe, kuehe 16 demájo ojapo 87 áño heñoihague Jalisco, México-pe. Ha’ehína haihára, gion apoha ha ta’anga guenohëha, ha’e oï upe xenerasiö 52 ryepýpe. Juan Rulfo-pe niko omoherakuä guasu ka’a poräicha umi moköi hembiapokue hérava “Pedro Páramo”, novéla, 1955-peguare ha “El llano en llamas”, mombe’uräno’ö, kóvape oï 17 rreláto ha oñemoherakuä ako 1953-pe. Juan Rulfo ha’ehína peteïva umi haihára su’ary XX-pegua ojehecharamo ha ojeguerohoryvéva ha ndaha’éi ñane Amérikape añónte, ÿramo avei ko arapy tuichakue jave.
Juan Rulfo oïhína upe ñe’ëporä moviénto hérava "realismo mágico" ryepýpe, hembiapokuépe ombojeroky typycha ývaicha umi mba’e añeteguáva ha añetegua’ÿva, opaite mba’e omombe’úva hembiapópe niko oiko ko ñane Amérika yvýpe ha ojevale umi personáxe ha tenda ohechaukávare mba’éichapa ñande rekotee.