YVYRA ÁRA – DÍA DEL ÁRBOL: 19 DE JUNIO
Ohai: David Galeano Olivera
Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/yvyra-ara-dia-del-arbol/
Yvyrakuéra niko opaite ka’avóicha oipytyvô mayma tekovépe oikóva ko yvy ape ári. Los árboles como toda vegetación cooperan con los seres vivos que que existen sobre la faz de la tierra.
Ha’ekuéra omomorâ ñande rekoha; ha upéicha avei, omo’â mymbakuérape; omombyta ha omombarete yvy; ha pe mba’e tuichavéva: omoheñói ha omohesâi pe yvytupytû potî mayma tekove ñaikotevêva jaikove haĝua. Yvyra, oñekytî rire, ojepuru ojejapo haĝua kuatia térâ, jepe’a; ha upéicha avei, ojejapo ichugui opaichagua yvyrape, apyka, mesa, karameĝua ha aorenda, okê, ovetâ ha óga. Ellos, además de embellecer con sus hermosos colores nuestro habitat; sirven de albergue a los animales; fijan y conservan los suelos; y esencialmente, generan el aire puro que los seres vivos necesitamos para vivir. El árbol, luego de ser cortado, se utiliza en la fabricación de papel o leña; como asimismo, se convierte en tablas, sillas, mesas, baúles y roperos, puerta, ventanas e inclusive viviendas.
Jahayhúrô ñande rekoha ha upekuévo ani haĝua japyta yvyra’ỹre, tekotevê -jaitývo peteî- hendaguépe ñañotỹ mbohapy. Si amamos nuestro medio ambiente y; a la vez, para demostrar nuestro respeto a los árboles, es necesario -al echar uno- plantar tres en su lugar.
Yvyra ñeñotỹ oî mokôichagua: 1)Yvyra ñotỹ ñemo’ârâ. Kóva ojejapo oñemo’âvo opavave mymbamimíme anítei omyangekôi chupekuéra yvytu térâ ama; avei, oñemo’âvo yvytúgui kógaty ha yvyra hi’áva; upéicha avei, oñeñangarekóvo yvy ha ýre; anítei yvy ikangy ha osyryry oky guasu jave; ha ipahápe, oñeñangarekóvo opaichagua ysyry rapére. 2)Yvyra ñotỹ ñemurâ. Kóva katu ojejapo yvyra ojehepyme’ê haĝua. Koichagua yvyra ñotỹ oikomeme ko’áĝa rupi ha upevarâ ojepuruve yvyra okakuaa guasu ha pya’éva. Ko’âvavagui ojejapo kuatia ha ambue ava rembipururâ. Existen dos tipos de reforestación: 1) Reforestación de protección; que se efectúa para brindar sombra a los animales y protegerlos del viento y la lluvia; también, para proteger del viento dañino los cultivos hortícolas y frutícolas; asimismo, para cuidar el suelo y el agua, a fin de evitar la erosión causada por las fuertes lluvias; y finalmente, para conservar el cauce de ríos y arroyos. 2) Reforestación comercial; que consiste en la plantación de árboles con fines comerciales. Esta modalidad se ha intensificado en la actualidad y a ese efecto, se plantan árboles de gran envergadura y de crecimiento rápido; que son utilizados para la fabricación de papel y otros enseres útiles al ser humano.
¡ÑAÑANGAREKÓKE ÑANDE KA’AGUY HA YVYRAKUÉRARE - VY’APAVÊ YVYRA ÁRARE! – ¡CUIDEMOS DE NUESTROS MONTES Y ÁRBOLES - FELIZ DÍA DEL ÁRBOL!
ooo000ooo
ÑANDE YVAKUÉRA
Ohai: Deidamio González
I
Yvakuéra he’êtéva ñane retâme hetáva
Aratiku hykupáva, guavirami, arasape
Rehetûseve seve pe yvytu ogueroguatáva
Ñane apynguáre oinupâva merô ryakuâ porâite
II
Takuare’ê, andai, narâha, pakuri ha tanchirína
Ijasukapáva líma hykue he’êterei
Hesa’yjupa aguai hi’ajujavérô hína
Pakova, níspero, piña ha sandia apyte tiri
III
Mángo, guavira, mamóne, arasa hái ha he’êva
hi’a apu’a pytâitéva okukúi ñangapiry
yvapovô, guapo’y, ñuatîngy hakâjyetéva
ha yvapurû ave oiméva hi’aju vera asy.
IV
Taruma, mbokaja, ovenia, apepu, garepuru, aguakáte
Ha’usémi ahechahápe amba’y ha’e inga, granada, mburukuja ha urumbe yvy pytâháre
Pindo, jakarati’áre iñakâhatâ guyra.
V
Ñandypa ha guaviju, kuruguái ha’e yvahái
ja’érô ndaja’epái he’êha yvapurûity
jatai ha juasy’ýpema péina ambohuguái
ha ku namombe’upái heta yva réra hemby.
VI
Imoingoveharakuéra ko yvy omoro’ysâva
opárupi jahecháva y sakâ porâetaite
hyakuâvu niñoasote ñahetû yvoty okára
arohorýva opa ára â Tupâ remimoîngue
ooo000ooo
MI ÁRBOL Y YO – CHE YVYRA HA CHE
Por: Alberto Cortez – Ombohasa Guaraníme: David Galeano Olivera
Mi madre y yo lo plantamos en el límite del patio
donde termina la casa, fue mi padre quien lo trajo
yo tenia cinco años y él apenas una rama,
al llegar la primavera abonamos bien la tierra y
lo cubrimos de agua, con trocitos de madera
hicimos una barrera para que no se dañara.
Mi árbol brotó, mi infancia pasó, hoy bajo su
sombra que tanto creció, tenemos recuerdos mi árbol y yo.
Che sy ha che roñotŷ korapy opahápe
Che róga korapy opahápe, che ru ningo oguerúkuri
Che areko po ary ha ha’ékatu peteî yvyra rakâmi,
Oĝuahêvo arapoty rombosako’i pe yvy ha
Romohe’ô porâ, yvyra rakâmimíme
Romongorâ chupe ani haĝua ipiru.
Che yvyra okakuaa, chemitâreko ohasa,
Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che.
Con el correr de los años con los
pantalones largos me llegó la adolescencia, fue a la
sombra de mi árbol una siesta de verano cuando perdí
la inocencia, luego fue tiempo de estudio con
regresos a menudo pero con plena conciencia, que
iniciaba un largo viaje solo de ida el pasaje y así me
ganó la ausencia. Mi árbol quedo y el tiempo pasó,
hoy bajo su sombra que tanto creció tenemos
recuerdos mi árbol y yo.
Ohasávo umi ára ha che kasô mbukúvo
Oiko chehegui mitârusu, ha upe
che yvyra kuarahy’âme peteî asaje, oĝuahêvo arahaku,
Oiko chehegui kuimba’e, upéi ahávo añemoarandu
Aju sapy’apy’a ha añeñanduporâjepi
Añepyrûtaha peteî jeho are ha upeichahápe
Chepyhy tesarái. Che yvyra opyta ha ára ohasa,
Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che.
Muchos años han pasado y por fin he
regresado a mi terruño querido y en el límite del
patio allí me estaba esperando como se espera un
amigo, parecía sonreírme como queriendo decirme
mira estoy lleno de nidos, ese árbol que plantamos
hace veinti tantos años siendo yo
apenas un niño, aquel que brotó y el tiempo
pasó mitad de mi vida con él se quedó.
Hoy bajo su sombra que tanto creció tenemos
recuerdos mi árbol y yo.
Heta ára ohasa ha péina hasypeve
Ajevy che táva ahayhuetévape ha che korapy
Pahápe upépe akóinte chera’ârô oñeha’arôramoguáicha
Peteî angirû, vaicháku opukavýva he’ívo chéve
Emañami cherenyhê guyramimi raitýgui, upe yvyra roñotŷva’ekue
Haimetéma mokôipa ary che
Chemitâ’írôguare, upe okakuaava’ekue ha ára
Ohasávo heta che rembiasakue opyta hendive.
Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che.
Rehendusérô Alberto Cortez-pe opurahéi jave “Mi árbol y yo”, ehesakutu ko’ápe: http://www.youtube.com/watch?v=aaJQh548lGI
ooo000ooo
1.- Remoñe’êsérô “Jata’y: la leyenda”, ohaiva’ekue David Galeano Olivera, ehesakutu ko’ápe: http://dgaleanolivera.wordpress.com/jatay-la-leyenda/
2.- Remoñe’êsérô “La leyenda de Urunde, Urunde’y”, ohaiva’ekue David Galeano Olivera, ehesakutu ko’ápe: http://dgaleanolivera.wordpress.com/la-leyenda-de-urunde-urundey/
YVYRA ᅵRA - DᅵA DEL ᅵRBOL: 19 DE JUNIO
Ohai: David Galeano Olivera
Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/yvyra-ara-dia-del-arbol/
Yvyrakuᅵra niko opaite ka'avᅵicha oipytyvᅵ mayma tekovᅵpe oikᅵva ko yvy ape ᅵri. Los ᅵrboles como toda vegetaciᅵn cooperan con los seres vivos que que existen sobre la faz de la tierra.
Ha'ekuᅵra omomorᅵ ᅵande rekoha; ha upᅵicha avei, omo'ᅵ mymbakuᅵrape; omombyta ha omombarete yvy; ha pe mba'e tuichavᅵva: omoheᅵᅵi ha omohesᅵi pe yvytupytᅵ potᅵ mayma tekove ᅵaikotevᅵva jaikove hagua. Yvyra, oᅵekytᅵ rire, ojepuru ojejapo hagua kuatia tᅵrᅵ, jepe'a; ha upᅵicha avei, ojejapo ichugui opaichagua yvyrape, apyka, mesa, karamegua ha aorenda, okᅵ, ovetᅵ ha ᅵga. Ellos, ademᅵs de embellecer con sus hermosos colores nuestro habitat; sirven de albergue a los animales; fijan y conservan los suelos; y esencialmente, generan el aire puro que los seres vivos necesitamos para vivir. El ᅵrbol, luego de ser cortado, se utiliza en la fabricaciᅵn de papel o leᅵa; como asimismo, se convierte en tablas, sillas, mesas, baᅵles y roperos, puerta, ventanas e inclusive viviendas.
Jahayhᅵrᅵ ᅵande rekoha ha upekuᅵvo ani hagua japyta yvyra'?re, tekotevᅵ -jaitᅵvo peteᅵ- hendaguᅵpe ᅵaᅵot? mbohapy. Si amamos nuestro medio ambiente y; a la vez, para demostrar nuestro respeto a los ᅵrboles, es necesario -al echar uno- plantar tres en su lugar.
Yvyra ᅵeᅵot? oᅵ mokᅵichagua: 1)Yvyra ᅵot? ᅵemo'ᅵrᅵ. Kᅵva ojejapo oᅵemo'ᅵvo opavave mymbamimᅵme anᅵtei omyangekᅵi chupekuᅵra yvytu tᅵrᅵ ama; avei, oᅵemo'ᅵvo yvytᅵgui kᅵgaty ha yvyra hi'ᅵva; upᅵicha avei, oᅵeᅵangarekᅵvo yvy ha ᅵre; anᅵtei yvy ikangy ha osyryry oky guasu jave; ha ipahᅵpe, oᅵeᅵangarekᅵvo opaichagua ysyry rapᅵre. 2)Yvyra ᅵot? ᅵemurᅵ. Kᅵva katu ojejapo yvyra ojehepyme'ᅵ hagua. Koichagua yvyra ᅵot? oikomeme ko'ᅵga rupi ha upevarᅵ ojepuruve yvyra okakuaa guasu ha pya'ᅵva. Ko'ᅵvavagui ojejapo kuatia ha ambue ava rembipururᅵ. Existen dos tipos de reforestaciᅵn: 1) Reforestaciᅵn de protecciᅵn; que se efectᅵa para brindar sombra a los animales y protegerlos del viento y la lluvia; tambiᅵn, para proteger del viento daᅵino los cultivos hortᅵcolas y frutᅵcolas; asimismo, para cuidar el suelo y el agua, a fin de evitar la erosiᅵn causada por las fuertes lluvias; y finalmente, para conservar el cauce de rᅵos y arroyos. 2) Reforestaciᅵn comercial; que consiste en la plantaciᅵn de ᅵrboles con fines comerciales. Esta modalidad se ha intensificado en la actualidad y a ese efecto, se plantan ᅵrboles de gran envergadura y de crecimiento rᅵpido; que son utilizados para la fabricaciᅵn de papel y otros enseres ᅵtiles al ser humano.
ᅵᅵAᅵANGAREKᅵKE ᅵANDE KA'AGUY HA YVYRAKUᅵRARE - VY'APAVᅵ YVYRA ᅵRARE! - ᅵCUIDEMOS DE NUESTROS MONTES Y ᅵRBOLES - FELIZ DᅵA DEL ᅵRBOL!
ooo000ooo
ᅵANDE YVAKUᅵRA
Ohai: Deidamio Gonzᅵlez
I
Yvakuᅵra he'ᅵtᅵva ᅵane retᅵme hetᅵva
Aratiku hykupᅵva, guavirami, arasape
Rehetᅵseve seve pe yvytu ogueroguatᅵva
ᅵane apynguᅵre oinupᅵva merᅵ ryakuᅵ porᅵite
II
Takuare'ᅵ, andai, narᅵha, pakuri ha tanchirᅵna
Ijasukapᅵva lᅵma hykue he'ᅵterei
Hesa'yjupa aguai hi'ajujavᅵrᅵ hᅵna
Pakova, nᅵspero, piᅵa ha sandia apyte tiri
III
Mᅵngo, guavira, mamᅵne, arasa hᅵi ha he'ᅵva
hi'a apu'a pytᅵitᅵva okukᅵi ᅵangapiry
yvapovᅵ, guapo'y, ᅵuatᅵngy hakᅵjyetᅵva
ha yvapurᅵ ave oimᅵva hi'aju vera asy.
IV
Taruma, mbokaja, ovenia, apepu, garepuru, aguakᅵte
Ha'usᅵmi ahechahᅵpe amba'y ha'e inga, granada, mburukuja ha urumbe yvy pytᅵhᅵre
Pindo, jakarati'ᅵre iᅵakᅵhatᅵ guyra.
V
ᅵandypa ha guaviju, kuruguᅵi ha'e yvahᅵi
ja'ᅵrᅵ ndaja'epᅵi he'ᅵha yvapurᅵity
jatai ha juasy'ᅵpema pᅵina ambohuguᅵi
ha ku namombe'upᅵi heta yva rᅵra hemby.
VI
Imoingoveharakuᅵra ko yvy omoro'ysᅵva
opᅵrupi jahechᅵva y sakᅵ porᅵetaite
hyakuᅵvu niᅵoasote ᅵahetᅵ yvoty okᅵra
arohorᅵva opa ᅵra ᅵ Tupᅵ remimoᅵngue
ooo000ooo
MI ᅵRBOL Y YO - CHE YVYRA HA CHE
Por: Alberto Cortez - Ombohasa Guaranᅵme: David Galeano Olivera
Mi madre y yo lo plantamos en el lᅵmite del patio
donde termina la casa, fue mi padre quien lo trajo
yo tenia cinco aᅵos y ᅵl apenas una rama,
al llegar la primavera abonamos bien la tierra y
lo cubrimos de agua, con trocitos de madera
hicimos una barrera para que no se daᅵara.
Mi ᅵrbol brotᅵ, mi infancia pasᅵ, hoy bajo su
sombra que tanto creciᅵ, tenemos recuerdos mi ᅵrbol y yo.
Che sy ha che roᅵoty korapy opahᅵpe
Che rᅵga korapy opahᅵpe, che ru ningo oguerᅵkuri
Che areko po ary ha ha'ᅵkatu peteᅵ yvyra rakᅵmi,
Oguahᅵvo arapoty rombosako'i pe yvy ha
Romohe'ᅵ porᅵ, yvyra rakᅵmimᅵme
Romongorᅵ chupe ani hagua ipiru.
Che yvyra okakuaa, chemitᅵreko ohasa,
Ko'ᅵga ikuarahy'ᅵme tuicha okakuaᅵva, roguereko mandu'a che yvyra ha che.
Con el correr de los aᅵos con los
pantalones largos me llegᅵ la adolescencia, fue a la
sombra de mi ᅵrbol una siesta de verano cuando perdᅵ
la inocencia, luego fue tiempo de estudio con
regresos a menudo pero con plena conciencia, que
iniciaba un largo viaje solo de ida el pasaje y asᅵ me
ganᅵ la ausencia. Mi ᅵrbol quedo y el tiempo pasᅵ,
hoy bajo su sombra que tanto creciᅵ tenemos
recuerdos mi ᅵrbol y yo.
Ohasᅵvo umi ᅵra ha che kasᅵ mbukᅵvo
Oiko chehegui mitᅵrusu, ha upe
che yvyra kuarahy'ᅵme peteᅵ asaje, oguahᅵvo arahaku,
Oiko chehegui kuimba'e, upᅵi ahᅵvo aᅵemoarandu
Aju sapy'apy'a ha aᅵeᅵanduporᅵjepi
Aᅵepyrᅵtaha peteᅵ jeho are ha upeichahᅵpe
Chepyhy tesarᅵi. Che yvyra opyta ha ᅵra ohasa,
Ko'ᅵga ikuarahy'ᅵme tuicha okakuaᅵva, roguereko mandu'a che yvyra ha che.
Muchos aᅵos han pasado y por fin he
regresado a mi terruᅵo querido y en el lᅵmite del
patio allᅵ me estaba esperando como se espera un
amigo, parecᅵa sonreᅵrme como queriendo decirme
mira estoy lleno de nidos, ese ᅵrbol que plantamos
hace veinti tantos aᅵos siendo yo
apenas un niᅵo, aquel que brotᅵ y el tiempo
pasᅵ mitad de mi vida con ᅵl se quedᅵ.
Hoy bajo su sombra que tanto creciᅵ tenemos
recuerdos mi ᅵrbol y yo.
Heta ᅵra ohasa ha pᅵina hasypeve
Ajevy che tᅵva ahayhuetᅵvape ha che korapy
Pahᅵpe upᅵpe akᅵinte chera'ᅵrᅵ oᅵeha'arᅵramoguᅵicha
Peteᅵ angirᅵ, vaichᅵku opukavᅵva he'ᅵvo chᅵve
Emaᅵami cherenyhᅵ guyramimi raitᅵgui, upe yvyra roᅵotyva'ekue
Haimetᅵma mokᅵipa ary che
Chemitᅵ'ᅵrᅵguare, upe okakuaava'ekue ha ᅵra
Ohasᅵvo heta che rembiasakue opyta hendive.
Ko'ᅵga ikuarahy'ᅵme tuicha okakuaᅵva, roguereko mandu'a che yvyra ha che.
Rehendusᅵrᅵ Alberto Cortez-pe opurahᅵi jave "Mi ᅵrbol y yo", ehesakutu ko'ᅵpe: http://www.youtube.com/watch?v=aaJQh548lGI
ooo000ooo
1.- Remoᅵe'ᅵsᅵrᅵ "Jata'y: la leyenda", ohaiva'ekue David Galeano Olivera, ehesakutu ko'ᅵpe: http://dgaleanolivera.wordpress.com/jatay-la-leyenda/
2.- Remoᅵe'ᅵsᅵrᅵ "La leyenda de Urunde, Urunde'y", ohaiva'ekue David Galeano Olivera, ehesakutu ko'ᅵpe: http://dgaleanolivera.wordpress.com/la-leyenda-de-urunde-urundey/