YVYRA ÁRA - DÍA DEL ÁRBOL

584 views
Skip to first unread message

David Galeano Olivera

unread,
Jun 20, 2011, 8:29:37 AM6/20/11
to GRUPO GOOGLE GUARANI ÑE'Ê I, GRUPO GOOGLE GUARANI ÑE'Ê II, B- Radio Guarani - Buenos Aires, B- Lizza Bogado

YVYRA ÁRA – DÍA DEL ÁRBOL: 19 DE JUNIO

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/yvyra-ara-dia-del-arbol/

 

Yvyrakuéra niko opaite ka’avóicha oipytyvô mayma tekovépe oikóva ko yvy ape ári. Los árboles como toda vegetación cooperan con los seres vivos que que existen sobre la faz de la tierra.

Ha’ekuéra omomorâ ñande rekoha; ha upéicha avei, omo’â mymbakuérape; omombyta ha omombarete yvy; ha pe mba’e tuichavéva: omoheñói ha omohesâi pe yvytupytû potî mayma tekove ñaikotevêva jaikove haĝua. Yvyra, oñekytî rire, ojepuru ojejapo haĝua kuatia térâ, jepe’a; ha upéicha avei, ojejapo ichugui opaichagua yvyrape, apyka, mesa, karameĝua ha aorenda, okê, ovetâ ha óga. Ellos, además de embellecer con sus hermosos colores nuestro habitat; sirven de albergue a los animales; fijan y conservan los suelos; y esencialmente, generan el aire puro que los seres vivos necesitamos para vivir. El árbol, luego de ser cortado, se utiliza en la fabricación de papel o leña; como asimismo, se convierte en tablas, sillas, mesas, baúles y roperos, puerta, ventanas e inclusive viviendas.

Jahayhúrô ñande rekoha ha upekuévo ani haĝua japyta yvyra’ỹre, tekotevê -jaitývo peteî- hendaguépe ñañotỹ mbohapy. Si amamos nuestro medio ambiente y; a la vez, para demostrar nuestro respeto a los árboles, es necesario -al echar uno- plantar tres en su lugar.

Yvyra ñeñotỹ oî mokôichagua: 1)Yvyra ñotỹ ñemo’ârâ. Kóva ojejapo oñemo’âvo opavave mymbamimíme anítei omyangekôi chupekuéra yvytu térâ ama; avei, oñemo’âvo yvytúgui kógaty ha yvyra hi’áva; upéicha avei, oñeñangarekóvo yvy ha ýre; anítei yvy ikangy ha osyryry oky guasu jave; ha ipahápe, oñeñangarekóvo opaichagua ysyry rapére. 2)Yvyra ñotỹ ñemurâ. Kóva katu ojejapo yvyra ojehepyme’ê haĝua. Koichagua yvyra ñotỹ oikomeme ko’áĝa rupi ha upevarâ ojepuruve yvyra okakuaa guasu ha pya’éva. Ko’âvavagui ojejapo kuatia ha ambue ava rembipururâ. Existen dos tipos de reforestación: 1) Reforestación de protección; que se efectúa para brindar sombra a los animales y protegerlos del viento y la lluvia; también, para proteger del viento dañino los cultivos hortícolas y frutícolas; asimismo, para cuidar el suelo y el agua, a fin de evitar la erosión causada por las fuertes lluvias; y finalmente, para conservar el cauce de ríos y arroyos. 2) Reforestación comercial; que consiste en la plantación de árboles con fines comerciales. Esta modalidad se ha intensificado en la actualidad y a ese efecto, se plantan árboles de gran envergadura y de crecimiento rápido; que son utilizados para la fabricación de papel y otros enseres útiles al ser humano.

 

¡ÑAÑANGAREKÓKE ÑANDE KA’AGUY HA YVYRAKUÉRARE - VY’APAVÊ YVYRA ÁRARE! – ¡CUIDEMOS DE NUESTROS MONTES Y ÁRBOLES - FELIZ DÍA DEL ÁRBOL!

 

ooo000ooo

 

ÑANDE YVAKUÉRA

Ohai: Deidamio González

I

Yvakuéra he’êtéva ñane retâme hetáva

Aratiku hykupáva, guavirami, arasape

Rehetûseve seve pe yvytu ogueroguatáva

Ñane apynguáre oinupâva merô ryakuâ porâite

II

Takuare’ê, andai, narâha, pakuri ha tanchirína

Ijasukapáva líma hykue he’êterei

Hesa’yjupa aguai hi’ajujavérô hína

Pakova, níspero, piña ha sandia apyte tiri

III

Mángo, guavira, mamóne, arasa hái ha he’êva

hi’a apu’a pytâitéva okukúi ñangapiry

yvapovô, guapo’y, ñuatîngy hakâjyetéva

ha yvapurû ave oiméva hi’aju vera asy.

IV

Taruma, mbokaja, ovenia, apepu, garepuru, aguakáte

Ha’usémi ahechahápe amba’y ha’e inga, granada, mburukuja ha urumbe yvy pytâháre

Pindo, jakarati’áre iñakâhatâ guyra.

V

Ñandypa ha guaviju, kuruguái ha’e yvahái

ja’érô ndaja’epái he’êha yvapurûity

jatai ha juasy’ýpema péina ambohuguái

ha ku namombe’upái heta yva réra hemby.

VI

Imoingoveharakuéra ko yvy omoro’ysâva

opárupi jahecháva y sakâ porâetaite

hyakuâvu niñoasote ñahetû yvoty okára

arohorýva opa ára â Tupâ remimoîngue

 

ooo000ooo

 

MI ÁRBOL Y YO – CHE YVYRA HA CHE

Por: Alberto Cortez – Ombohasa Guaraníme: David Galeano Olivera

 

Mi madre y yo lo plantamos en el límite del patio

donde termina la casa, fue mi padre quien lo trajo

yo tenia cinco años y él apenas una rama, 

al llegar la primavera abonamos bien la tierra y

lo cubrimos de agua, con trocitos de madera

hicimos una barrera para que no se dañara. 

Mi árbol brotó, mi infancia pasó, hoy bajo su

sombra que tanto creció, tenemos recuerdos mi árbol y yo. 

Che sy ha che roñotŷ korapy opahápe

Che róga korapy opahápe, che ru ningo oguerúkuri

Che areko po ary ha ha’ékatu peteî yvyra rakâmi,

Oĝuahêvo arapoty rombosako’i pe yvy ha

Romohe’ô porâ, yvyra rakâmimíme

Romongorâ chupe ani haĝua ipiru.

Che yvyra okakuaa, chemitâreko ohasa,

Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che. 

 

Con el correr de los años con los

pantalones largos me llegó la adolescencia, fue a la

sombra de mi árbol una siesta de verano cuando perdí

la inocencia, luego fue tiempo de estudio con

regresos a menudo pero con plena conciencia, que

iniciaba un largo viaje solo de ida el pasaje y así me

ganó la ausencia. Mi árbol quedo y el tiempo pasó,

hoy bajo su sombra que tanto creció tenemos

recuerdos mi árbol y yo.

Ohasávo umi ára ha che kasô mbukúvo

Oiko chehegui mitârusu, ha upe

che yvyra kuarahy’âme peteî asaje, oĝuahêvo arahaku,

Oiko chehegui kuimba’e, upéi ahávo añemoarandu

Aju  sapy’apy’a ha añeñanduporâjepi

Añepyrûtaha peteî jeho are ha upeichahápe

Chepyhy tesarái. Che yvyra opyta ha ára ohasa,

Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che. 

 

Muchos años han pasado y por fin he

regresado a mi terruño querido y en el límite del

patio allí me estaba esperando como se espera un

amigo, parecía sonreírme como queriendo decirme

mira estoy lleno de nidos, ese árbol que plantamos

hace veinti tantos años siendo yo

apenas un niño, aquel que brotó y el tiempo

pasó mitad de mi vida con él se quedó.

Hoy bajo su sombra que tanto creció tenemos

recuerdos mi árbol y yo.

Heta ára ohasa ha péina hasypeve

Ajevy che táva ahayhuetévape ha che korapy

Pahápe upépe akóinte chera’ârô oñeha’arôramoguáicha

Peteî angirû, vaicháku opukavýva he’ívo chéve

Emañami cherenyhê guyramimi raitýgui, upe yvyra roñotŷva’ekue

Haimetéma mokôipa ary che

Chemitâ’írôguare, upe okakuaava’ekue ha ára

Ohasávo heta che rembiasakue opyta hendive.

Ko’áĝa ikuarahy’âme tuicha okakuaáva, roguereko mandu’a che yvyra ha che.

 

Rehendusérô Alberto Cortez-pe opurahéi jave “Mi árbol y yo”, ehesakutu ko’ápe: http://www.youtube.com/watch?v=aaJQh548lGI

 

ooo000ooo

 

1.- Remoñe’êsérô “Jata’y: la leyenda”, ohaiva’ekue David Galeano Olivera, ehesakutu ko’ápe: http://dgaleanolivera.wordpress.com/jatay-la-leyenda/

 

2.- Remoñe’êsérô “La leyenda de Urunde, Urunde’y”, ohaiva’ekue David Galeano Olivera, ehesakutu ko’ápe: http://dgaleanolivera.wordpress.com/la-leyenda-de-urunde-urundey/

 

A- Día del Arbol -- Tajy Sa'yju.jpg
A- Día del Arbol - Jata'y.JPG
A- Día del Arbol - Che yvyra ha che - Mi árbol y yo.gif

Juana Ramona Ayala Colman

unread,
Jun 20, 2011, 9:00:14 AM6/20/11
to guara...@googlegroups.com

maitei MBO EHARA... CHE AGUYJE HETAITE NDEVE, ara ha ara nerembiapo poraite remoguahere oreve. MBA EGUASUETE CHEVE A MBA E. 

Date: Mon, 20 Jun 2011 08:29:37 -0400
Subject: YVYRA ÁRA - DÍA DEL ÁRBOL
From: davidgale...@gmail.com
To: guara...@googlegroups.com; guarani...@googlegroups.com; in...@radio-guarani.com.ar; lizza....@gmail.com
--
Oĝuahê ndéve ko marandu reimégui Google "Guarani Ñe'ẽ" Atýpe
Remyasâiséramo ne remiandu ko Atýpe, embou ne marandu ko ñe'êvevépe: guara...@googlegroups.com
Nereimesevéirô ko atýpe, embou peteî marandu ko ñe'êvevépe:
guarani-nee...@googlegroups.com
Reikuaasevérô ambue mba'e ko Aty rehegua, eike ha ehecha ko'ápe:
http://groups.google.com.py/group/guarani-nee?hl=es?hl=gn.

Compañeros Convergencia

unread,
Jun 26, 2011, 1:31:56 PM6/26/11
to guara...@googlegroups.com, jrr...@hotmail.es
Avyje

----------
Enviado vía Nokia Email


-----Original Message-----
From: Juana Ramona Ayala Colman
Sent: 6/20/2011 1:00:14 PM
To: guara...@googlegroups.com
Subject: RE: YVYRA ᅵRA - DᅵA DEL ᅵRBOL

maitei MBO EHARA... CHE AGUYJE HETAITE NDEVE, ara ha ara nerembiapo poraite remoguahere oreve. MBA EGUASUETE CHEVE A MBA E. 

Date: Mon, 20 Jun 2011 08:29:37 -0400
Subject: YVYRA ᅵRA - DᅵA DEL ᅵRBOL

YVYRA ᅵRA - DᅵA DEL ᅵRBOL: 19 DE JUNIO

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/yvyra-ara-dia-del-arbol/

 

Yvyrakuᅵra niko opaite ka'avᅵicha oipytyvᅵ mayma tekovᅵpe oikᅵva ko yvy ape ᅵri. Los ᅵrboles como toda vegetaciᅵn cooperan con los seres vivos que que existen sobre la faz de la tierra.

Ha'ekuᅵra omomorᅵ ᅵande rekoha; ha upᅵicha avei, omo'ᅵ mymbakuᅵrape; omombyta ha omombarete yvy; ha pe mba'e tuichavᅵva: omoheᅵᅵi ha omohesᅵi pe yvytupytᅵ potᅵ mayma tekove ᅵaikotevᅵva jaikove hagua. Yvyra, oᅵekytᅵ rire, ojepuru ojejapo hagua kuatia tᅵrᅵ, jepe'a; ha upᅵicha avei, ojejapo ichugui opaichagua yvyrape, apyka, mesa, karamegua ha aorenda, okᅵ, ovetᅵ ha ᅵga. Ellos, ademᅵs de embellecer con sus hermosos colores nuestro habitat; sirven de albergue a los animales; fijan y conservan los suelos; y esencialmente, generan el aire puro que los seres vivos necesitamos para vivir. El ᅵrbol, luego de ser cortado, se utiliza en la fabricaciᅵn de papel o leᅵa; como asimismo, se convierte en tablas, sillas, mesas, baᅵles y roperos, puerta, ventanas e inclusive viviendas.

Jahayhᅵrᅵ ᅵande rekoha ha upekuᅵvo ani hagua japyta yvyra'?re, tekotevᅵ -jaitᅵvo peteᅵ- hendaguᅵpe ᅵaᅵot? mbohapy. Si amamos nuestro medio ambiente y; a la vez, para demostrar nuestro respeto a los ᅵrboles, es necesario -al echar uno- plantar tres en su lugar.

Yvyra ᅵeᅵot? oᅵ mokᅵichagua: 1)Yvyra ᅵot? ᅵemo'ᅵrᅵ. Kᅵva ojejapo oᅵemo'ᅵvo opavave mymbamimᅵme anᅵtei omyangekᅵi chupekuᅵra yvytu tᅵrᅵ ama; avei, oᅵemo'ᅵvo yvytᅵgui kᅵgaty ha yvyra hi'ᅵva; upᅵicha avei, oᅵeᅵangarekᅵvo yvy ha ᅵre; anᅵtei yvy ikangy ha osyryry oky guasu jave; ha ipahᅵpe, oᅵeᅵangarekᅵvo opaichagua ysyry rapᅵre. 2)Yvyra ᅵot? ᅵemurᅵ. Kᅵva katu ojejapo yvyra ojehepyme'ᅵ hagua. Koichagua yvyra ᅵot? oikomeme ko'ᅵga rupi ha upevarᅵ ojepuruve yvyra okakuaa guasu ha pya'ᅵva. Ko'ᅵvavagui ojejapo kuatia ha ambue ava rembipururᅵ. Existen dos tipos de reforestaciᅵn: 1) Reforestaciᅵn de protecciᅵn; que se efectᅵa para brindar sombra a los animales y protegerlos del viento y la lluvia; tambiᅵn, para proteger del viento daᅵino los cultivos hortᅵcolas y frutᅵcolas; asimismo, para cuidar el suelo y el agua, a fin de evitar la erosiᅵn causada por las fuertes lluvias; y finalmente, para conservar el cauce de rᅵos y arroyos. 2) Reforestaciᅵn comercial; que consiste en la plantaciᅵn de ᅵrboles con fines comerciales. Esta modalidad se ha intensificado en la actualidad y a ese efecto, se plantan ᅵrboles de gran envergadura y de crecimiento rᅵpido; que son utilizados para la fabricaciᅵn de papel y otros enseres ᅵtiles al ser humano.

 

ᅵᅵAᅵANGAREKᅵKE ᅵANDE KA'AGUY HA YVYRAKUᅵRARE - VY'APAVᅵ YVYRA ᅵRARE! - ᅵCUIDEMOS DE NUESTROS MONTES Y ᅵRBOLES - FELIZ DᅵA DEL ᅵRBOL!

 

ooo000ooo

 

ᅵANDE YVAKUᅵRA

Ohai: Deidamio Gonzᅵlez

I

Yvakuᅵra he'ᅵtᅵva ᅵane retᅵme hetᅵva

Aratiku hykupᅵva, guavirami, arasape

Rehetᅵseve seve pe yvytu ogueroguatᅵva

ᅵane apynguᅵre oinupᅵva merᅵ ryakuᅵ porᅵite

II

Takuare'ᅵ, andai, narᅵha, pakuri ha tanchirᅵna

Ijasukapᅵva lᅵma hykue he'ᅵterei

Hesa'yjupa aguai hi'ajujavᅵrᅵ hᅵna

Pakova, nᅵspero, piᅵa ha sandia apyte tiri

III

Mᅵngo, guavira, mamᅵne, arasa hᅵi ha he'ᅵva

hi'a apu'a pytᅵitᅵva okukᅵi ᅵangapiry

yvapovᅵ, guapo'y, ᅵuatᅵngy hakᅵjyetᅵva

ha yvapurᅵ ave oimᅵva hi'aju vera asy.

IV

Taruma, mbokaja, ovenia, apepu, garepuru, aguakᅵte

Ha'usᅵmi ahechahᅵpe amba'y ha'e inga, granada, mburukuja ha urumbe yvy pytᅵhᅵre

Pindo, jakarati'ᅵre iᅵakᅵhatᅵ guyra.

V

ᅵandypa ha guaviju, kuruguᅵi ha'e yvahᅵi

ja'ᅵrᅵ ndaja'epᅵi he'ᅵha yvapurᅵity

jatai ha juasy'ᅵpema pᅵina ambohuguᅵi

ha ku namombe'upᅵi heta yva rᅵra hemby.

VI

Imoingoveharakuᅵra ko yvy omoro'ysᅵva

opᅵrupi jahechᅵva y sakᅵ porᅵetaite

hyakuᅵvu niᅵoasote ᅵahetᅵ yvoty okᅵra

arohorᅵva opa ᅵra ᅵ Tupᅵ remimoᅵngue

 

ooo000ooo

 

MI ᅵRBOL Y YO - CHE YVYRA HA CHE

Por: Alberto Cortez - Ombohasa Guaranᅵme: David Galeano Olivera

 

Mi madre y yo lo plantamos en el lᅵmite del patio

donde termina la casa, fue mi padre quien lo trajo

yo tenia cinco aᅵos y ᅵl apenas una rama, 

al llegar la primavera abonamos bien la tierra y

lo cubrimos de agua, con trocitos de madera

hicimos una barrera para que no se daᅵara. 

Mi ᅵrbol brotᅵ, mi infancia pasᅵ, hoy bajo su

sombra que tanto creciᅵ, tenemos recuerdos mi ᅵrbol y yo. 

Che sy ha che roᅵoty korapy opahᅵpe

Che rᅵga korapy opahᅵpe, che ru ningo oguerᅵkuri

Che areko po ary ha ha'ᅵkatu peteᅵ yvyra rakᅵmi,

Oguahᅵvo arapoty rombosako'i pe yvy ha

Romohe'ᅵ porᅵ, yvyra rakᅵmimᅵme

Romongorᅵ chupe ani hagua ipiru.

Che yvyra okakuaa, chemitᅵreko ohasa,

Ko'ᅵga ikuarahy'ᅵme tuicha okakuaᅵva, roguereko mandu'a che yvyra ha che. 

 

Con el correr de los aᅵos con los

pantalones largos me llegᅵ la adolescencia, fue a la

sombra de mi ᅵrbol una siesta de verano cuando perdᅵ

la inocencia, luego fue tiempo de estudio con

regresos a menudo pero con plena conciencia, que

iniciaba un largo viaje solo de ida el pasaje y asᅵ me

ganᅵ la ausencia. Mi ᅵrbol quedo y el tiempo pasᅵ,

hoy bajo su sombra que tanto creciᅵ tenemos

recuerdos mi ᅵrbol y yo.

Ohasᅵvo umi ᅵra ha che kasᅵ mbukᅵvo

Oiko chehegui mitᅵrusu, ha upe

che yvyra kuarahy'ᅵme peteᅵ asaje, oguahᅵvo arahaku,

Oiko chehegui kuimba'e, upᅵi ahᅵvo aᅵemoarandu

Aju  sapy'apy'a ha aᅵeᅵanduporᅵjepi

Aᅵepyrᅵtaha peteᅵ jeho are ha upeichahᅵpe

Chepyhy tesarᅵi. Che yvyra opyta ha ᅵra ohasa,

Ko'ᅵga ikuarahy'ᅵme tuicha okakuaᅵva, roguereko mandu'a che yvyra ha che. 

 

Muchos aᅵos han pasado y por fin he

regresado a mi terruᅵo querido y en el lᅵmite del

patio allᅵ me estaba esperando como se espera un

amigo, parecᅵa sonreᅵrme como queriendo decirme

mira estoy lleno de nidos, ese ᅵrbol que plantamos

hace veinti tantos aᅵos siendo yo

apenas un niᅵo, aquel que brotᅵ y el tiempo

pasᅵ mitad de mi vida con ᅵl se quedᅵ.

Hoy bajo su sombra que tanto creciᅵ tenemos

recuerdos mi ᅵrbol y yo.

Heta ᅵra ohasa ha pᅵina hasypeve

Ajevy che tᅵva ahayhuetᅵvape ha che korapy

Pahᅵpe upᅵpe akᅵinte chera'ᅵrᅵ oᅵeha'arᅵramoguᅵicha

Peteᅵ angirᅵ, vaichᅵku opukavᅵva he'ᅵvo chᅵve

Emaᅵami cherenyhᅵ guyramimi raitᅵgui, upe yvyra roᅵotyva'ekue

Haimetᅵma mokᅵipa ary che

Chemitᅵ'ᅵrᅵguare, upe okakuaava'ekue ha ᅵra

Ohasᅵvo heta che rembiasakue opyta hendive.

Ko'ᅵga ikuarahy'ᅵme tuicha okakuaᅵva, roguereko mandu'a che yvyra ha che.

 

Rehendusᅵrᅵ Alberto Cortez-pe opurahᅵi jave "Mi ᅵrbol y yo", ehesakutu ko'ᅵpe: http://www.youtube.com/watch?v=aaJQh548lGI

 

ooo000ooo

 

1.- Remoᅵe'ᅵsᅵrᅵ "Jata'y: la leyenda", ohaiva'ekue David Galeano Olivera, ehesakutu ko'ᅵpe: http://dgaleanolivera.wordpress.com/jatay-la-leyenda/

 

2.- Remoᅵe'ᅵsᅵrᅵ "La leyenda de Urunde, Urunde'y", ohaiva'ekue David Galeano Olivera, ehesakutu ko'ᅵpe: http://dgaleanolivera.wordpress.com/la-leyenda-de-urunde-urundey/

 


--
Oguahᅵ ndᅵve ko marandu reimᅵgui Google "Guarani ᅵe'?" Atᅵpe
Remyasᅵisᅵramo ne remiandu ko Atᅵpe, embou ne marandu ko ᅵe'ᅵvevᅵpe: guara...@googlegroups.com
Nereimesevᅵirᅵ ko atᅵpe, embou peteᅵ marandu ko ᅵe'ᅵvevᅵpe:
guarani-nee...@googlegroups.com
Reikuaasevᅵrᅵ ambue mba'e ko Aty rehegua, eike ha ehecha ko'ᅵpe:
http://groups.google.com.py/group/guarani-nee?hl=es?hl=gn.

--
Oguahᅵ ndᅵve ko marandu reimᅵgui Google "Guarani ᅵe'?" Atᅵpe
Remyasᅵisᅵramo ne remiandu ko Atᅵpe, embou ne marandu ko ᅵe'ᅵvevᅵpe: guara...@googlegroups.com
Nereimesevᅵirᅵ ko atᅵpe, embou peteᅵ marandu ko ᅵe'ᅵvevᅵpe:
guarani-nee...@googlegroups.com
Reikuaasevᅵrᅵ ambue mba'e ko Aty rehegua, eike ha ehecha ko'ᅵpe:
http://groups.google.com.py/group/guarani-nee?hl=es?hl=gn.
Reply all
Reply to author
Forward
0 new messages