Predchudce fujary?

[Rychlik, Bob]

Charles Wells vyrabi historicke dechove nastroje (renesance, baroko, ...) a mezi nimi je i nastroj, ktery mohl byt predchudce fujary  -  (na teto strance dole): 

http://www.kawells.fsnet.co.uk/tabor%20pipes.htm

3 dirkova pistala v A-dur  (basova, asi 30 palcu dlouha), s pridavnou vzduchovou trubici, ma 2 dirky vpredu, horni dirka je vzadu, rozsah 1 1/2 oktavy v diatonicke stupnici (druha oktava  a pul treti oktavy, nepocitam 4 zakladni tony prvni oktavy, ktera se nepouziva).  

Pistala se drzi mezi prstenikem a malickem, aby mohly byt i vsechny 3 dirky otevrene, stupnice je jinak stejna jako pri trojceni na 6 dirkove slovenske pistale.

Predtim jsem videl kresby tohoto nastroje pretistene ze starych knih, toto je prvni fotka, ktera se mi dostala do rukou,  pistala byla vyrobena podle starych rytin Michaela Praetoria z pocatku 17 stoleti, nakresy a popis nalezeny v knize Syntagma Musicum II.

Kratsi pistaly (pipe) s bubinkem (tabor) jsou pomerne popularni, vyrabi je nekolik svetovych vyrobcu, napriklad: sus...@susato.com

(klikni "pipe & tabor') .

existuje i pomerne rozsahly repertoir, hlavne anglicky, "pipe and tabor" byl velmi popularni, hlavne k tanci.

Konstrukce umoznovala hrat melodie levou rukou a doprovazet se na bubinek, nebo tamburinu pravou rukou. 

 

Bob

[Rychlik, Bob]

Karol Kocik mi soukromne odepsal na tema "Predchudce fujary" a s jeho dovolenim vam pretiskuji toto:

Bob

 

Ano, potvrdzujem teoriu, podla ktorej sa udajne fujara nevyvijala autochtonne, ale je ludovym variantom stredovekych gotickych trojdierkovych pistal, tzv. jednoruciek. Existuje (ako aj sam uvadzas) mnoho doborych rytin ci inych vyobrazeni tohto nastroja. Tieto nastroje boli zvacsa drevene ( nasli sa vsak aj kostene) a drzali sa presne tak, ako uvadzas. Palec pravej alebo lavej ruky zakryval zadny hmatovy otvor ukazovak a prostrednicek dva vrchne hmatove otvory. Az koncom 15 storocia sa popri sopranovych pistalkach objavovali altove a basove pistaly. Najma basove pistaly sa vyznacovali bocnou privodnou trubicou. Dodnes je to typicke u basovych nemeckych flaut. Jedna z takychto pistal (osobne som ju nevidel, len o nej viem z rozpravania Dr. Macaka) bola umiestnena alebo este je umiestnena v hudibnom muzeu v Brusseli. Pochadza asi z prelomu 15-16 storocia, bola vyrobena v Tirolsku, ma bocnu privodnu trubicu ale z tenkej kovovej trubice, dva hmatove otvory v prednej casti plasta a jeden(vrchny) v zadnej casti plasta. Je pri nej oznacenie Pfeiferpippe (fajkova pistala). Mohli by sme dokonca dedukovat, ze slovo Pfeiferpippe, ci zaklad Pfeifer (cita sa pfajfer, t.j. fajka) teoreticky po transkripcii, ci jazykovej mutacii dalo dokonca zaklad slova fajfer, fajer, fujer- co je blizke slovu fujara. No presne to nevieme, lebo existuje ajm ina teoria a sice ta, ze aj v strednej, resp. v juho zapadnej Europe boli konstrukcne podobne nastroje, pochadzajuce z oblasti Huculska a Valaska (dnesne Rumunsko) s masivnejsim trupom nastroja a bocnou privodnou trubicou, no tieto nastroje nemali bocne hmatove otvory (boli teda koncovky). Nazyvali sa vseobecne "frula". Zrazu tu mame k dispozicii dva historicky dolozene nastroje, ktore mohli byt predchodcami dnesnej fujary a dokonca aj mohli dat etymologicky zaklad jej sucasnemu nazvu. Mimochodom aj ten sa menil, co je zjavne z historickych zapisov a to v poradi frujere, frujara, fujera - fujara. ba v severnejsej casti zvolenskeho regionu (Zvolenska zupa, nespravne oznacovaneho aj Podpolanie) sa nazvy nastrojov davali do mjuzskeho rohu. Hovorilo sa mas pekny pistal, to je moj pistel (namieto mas peknu pistalu, to je moja pistala) a tiez to je dobry fujer, namiestop fujara. Robim si dalsi vyskum, doplnajuc region nie len o obce Detva, Hrinova, Ocova , ale aj Hrochot, Poniky, Ponicka Huta, Priechod, Podkonice, Lucatin, Mostenica, Povraznik, Strelniky (t.j. severne obce historickeho regiónu). Zistujem, ze vsade sa vyskytovala fujara, ci fujer, paradoxne trochu mensich rozmerov (ladenie priblizne C az H-dur) casto s jednym otvorom v zadnej casti plasta, najma u tych starsich). Aj drzanie bolo specificke a ine nez u sucasnych fujar. palcom lavej (mimoriade pravej) ruky zakryvali zadny(vrchny) hmatovy otvor, prostrednikom lavej (resp. pravej ruky) stredny hmatovy otvor v prednej casti plasta a prostrednik druhej ruky (pravej ale niekedy i lavej) spodny otvor v prednej casti plasta. Toto drzanie sa nasledne objavuje u starsich interpretoch, kedy palcom a prostrednikom lavej ruky zakryvali dve horne dierky a ukazovakom, resp. prostrednikom pravej ruky spodny otvor (opacne ako drzime fujaru dnes). Takto fujaru drzali Juraj Kubinec (*1885 v Detvianskej Hute), Ondrej Majer- Matusovie (*1898 v Strelnikoch), Jan Novak (*1894 v Ocovej), Martin Danko (*1900 v Ocovej), Ondrej Gonda (*1903, rodisko nezistene) a tiez znamy fujarista Ondrej Mados z Ponik. Dnes takto drzia fujaru napr. Matrin Kubinec (syn Juraja Kubinca), Igor Danihel, Pavol Smutny.Este sa vratim k obrazku. V historickych malbach a rytinach sa trojdierkove pislalky objavuju casto s bubnienkom, ci bubnom, na ktorom druhou rukou hraval dany interpret. Preto sa vlastne aj oznacuju ako jednorucky, lebo sa na nich hrali iba jednou rukou, v relativne horizontalnej polohe (presne ako na obrazku). Zmena u fujary je v tom, ze:a) nastroj sa drzi vo zvislej poloheb) drzi sa oboma rukami a bez bubienkac) bocka privodna trubica je z drevaTym sa mne osobne javi, ze ide akoby o mutacoi a konvergenciu valaskeho nastroja bez hmatovych otvrov s nastrojom zapadoeuropskym, pravde podobne z oblasti tirolska. Tym mi vznika  tretia teoria, ktora by nasledne podporovala autochnottnu verziu povodu fujary, tedy  ide o naozaj specificky nastroj vychadzajuci zo Slovenska, no nastroj ktory nie je osamoteny v organologickom ponimani a ma svojich pribuznych (trojdierkove handrarske kostene pistaly, tirolske trojdierkove pistaly, valaske trojdierkove pistaly, fajkove pistaly z Tirolska, basove koncovky z Huculska a Valaska, ba k vzdialenym pribuznym patri i Moseno).  Asi takto komplexne sa treba pozerat na fujaru.Predpokladam, ze vyrobcovia trojdierkovych gotickych pistal podla doboveho vyobrazenia zostzrojili i nastroj, ktory je na obrazku. Kto na nom hra, to je potrbne sa opytat nie Slovakov, ale Nemcov, ci Svajciarov, nakolko predpokladam, ze oni sa pokusili o rekonstrukciu nastroja. Aj u ans su tieto tendencie, najma v cechu gajdosskom, tam Juraj Dufek podla dobovch sprav a vyobrazeni uz vyrobil Sliezke gajdy, ci mulitanky, resp. salmajove gajdy. Pozri si jeho web stranku www.gajdy.bagpipes.sk.Odporucam tak Tebe ako aj ostatnym venovat sa nastroju v kontexte s inymi nastrojmi a v spojitosti so sucastnymi tendenciami prebiehajucimi v tejto oblasti tzv, starej hudby v Europe (Cechy, Polsko, Rakusko, Svajciarsko, nemecko, Irsko, Skotsko, Spanielsko).Preco? Preto, lebo zrazu zistite, ze kde a ako sa vyskytovali podobne konstrukcne prvky u starobilych nastrojov, podobne ladenia ( u gajd nieco medzi makkou lydickou a tvrdou ionskou stupnicou, co iste malo vplyv aj na ine nastroje vratane pistal a fujar. A zaroven preto, ze zrazu zistite, kolko ludi sa opatovne venuje starobilym nastrojom a starobilej hudbe. Ide doslovne o renesanciu v tejto oblasti.