RE: [fujara-fujarka-fujarocka] Zamyslenie výrobcu.

[Rychlik, Bob]

Neda mi to, abych se nepripojil k diskuzi.

    K definici fujary z muzikologickeho hlediska: Fujara nema temer nic spolecneho ani s basovou zobcovou fletnou, ani s moxenem a dalsimi fipple (zobcovymi) fletnami , jen to ze se jedna o drevene dechove nastroje. Fujara je alikvotni nastroj a zpusobem tvoreni tonu se nejvice blizi vsem dalsi nastrojum z teto skupiny, nariklad koncovka, seljefloyte, tilinka, kalyuka, a samozrejme take prababicka fujary - stredoveka 3 dirkova "pipe" (na kterou se diky alikvotni polize mohlo hrat jednou rukou a druha ruka hrala bubinek "tabor"). Pribuzna fujare je take slovenska pistalka, ktera je polozena castecne do alikvotni polohy (vice nez napriklad zobcova fletna), a je na ni mozno zahrat rozfuk. Z jinych nastroju je fujare blizko take napriklad trubka kridlovka, a vojenska signalni trubka buggle, tim, ze take hraje v alikvotni poloze a stupnici,.

    Je dulezite si uvedomit, hlasnice fujary nedodava alikvotni tony pouze pri rozfuku, ale v celem rozsahu fujary, kazdy ton, ktery fujara hraje je alikvota, s vyjimkou nejhlubsiho zakladniho tonu, ktery casto neni ani slyset (4 hratelne tony zakladni oktavy).

    Aby to bylo jeste komplikovanejsi, alikvoty se vyskytuji v kazdem tonu i u nastroju, ktere hraji jen v zakladni stupnici a jejich podil v tonu urcuje charakter, nebo barvu zvuku. Rozhodujici rozdil je v pomeru delky pistaly k prumeru vnitrniho vrtani, pokud tyto cisla podelime vyjde nam vysledek (aspect ratio AR), ktery urcuje kategorii nastroje. Zminene fletny americkych indianu maji AR (tento pomer) kolem 10, maji rozsah jen 1 1/2 oktavy a krasny kulaty ton, ve kterych je velmi maly podil vyssich alikvot. Cetl jsem, ze zobcove a pricne flauty maji AR kolem 25 - 30, maji vyssi obsah alikvot a take jsou schopny hrat ve vetsim rozsahu (2 1/2 oktavy?). Kdyz pri stejne delce trubice zmensime vnitrni vrtani jeste vic, jsme v oblasti slovenskych 3 a 6 dirkovych pistalek, ktere maji pomer AR kolem 40, pokud se dobre pamatuji, maji pomerne vysoky obsah alikvot a zahraji i rozfuk. Dalsi stupen jsou slovenske koncovky a fujara, ktere maji nejvyssi pouzivany AR, koncovky priblizne 45 a vyse, a fujary 54 a vyse, jejich zakladni oktava prakticky neexistuje, nebo je velmi slaba, zato jejich 1.,2. a 3 oktava maji nejvyssi podil alikvotnich tonu.

    100% souhlasim s Dusanem, ze tam, kde je vyrobce nastroje i dobry muzikant - narocny interpret, ktery sam kriticky hodnoti svuj nastroj, je napul vyhrano. A jednu Dusanovu vetu bych rad vytesal do skaly:

Je velmi dulezita "Snaha o rozsirovani vedomosti pri hre a vyrobe", protoze tomu, kdo nema zajem se zlepsit, nic nepomuze.

    Fletna a pistalka patri k nejstarsim nastrojum a alikvotni pistala byla pravdepodobne vubec nejstarsi dechovy nastroj, stacilo sikovne fouknout z jednoho konce do dute kosti a zakryvat opacny otvor. Proto existuji tuny informaci o vyrobe a ladeni vsech moznych druhu fleten a pistalek, a protoze vsechny pouzivaji stejne fyzikalni zakony, vetsina poznatku o jejich vyrobe a ladeni je aplikovatelna i pro fujaru, a dnes je dostupna nejen v tistene forme, ale uz i v teple vaseho pocitacoveho koutku, na internetu.

    Alikvotni stupnice ani v jeji teoreticke, tedy idealni podobe, ladi priblizne spravne jen v nekolika oktavach a pak se nektere tone stale casteji vyrazne odklaneji od nasi hudebni stupnice. V praxi jsou tyto tony jeste vice odkloneny od naseho zvukoveho idealu, zvysujicim se trenim vzduchoveho sloupce pri vyssich tonech a tim i vyssich kmitoctech. Napriklad u G fujary je stredni H slysitelne niz u kazdeho nastroje. Pokud zkusite hrat jednotlive tony nad nejvyssim G, tak A je jeste O.K., ale dalsi tony se stale vice odchyluji a samy o sobe jsou nelibozvucne, zni dobre jen v rozfuku, kde se nakonec s postupne snizujicimi se tony dostane do libozvucne polohy na konci rozfuku.

    I jine pistaly hraji na stejnych dirkach ruzne tony v jinych oktavach, ale pokud to je mezi zakladni a prvni vyssi oktavou, jako treba u zobcove fletny, je rozdil velmi maly a da se doladit podseknutim problematickych direk na vnitrni strane, cimz se otvor zvetsi jen zevnitr, zvenku zustane stejny a tato uprava se vyrazneji projevi v e vyssi oktave. Fujara ale hraje hlavne ve druhe a treti oktave a tam je tato metoda uz mene ucinna. U fujary se navic vyrazne projevuje vliv vetsi tloustky steny - cim vetsi tloustka, tim "temnejsi" ton, ale take tim vetsi rozdil mezi ladenim tonu v ruznych oktavach. Resenim je pomerne tenka stena na strane direk a podseknuti problematickych direk, ale i pri nejlepsi snaze zustane maly rozdil na nejnizsi dirce, kterou se hraji u G fujary tony ve 3 oktavach: A, E a A. Tady uz zalezi na vyrobci - a soucasne interpretovi, cemu dava prednost: rozdelit tento maly rozdil kompromisem mezi E a A, nebo presne naladit jeden ton a hrou na pul dirky doladovat pri hra ten druny ton.

    Existuje dalsi moznost doladovani, spolehnout se na svuj sluch a doladovat tony dechem, pokud jsou rozdily male, je mozne jen dechem, nebo v kombinaci s hmaty na pul, nebo ctvrt dirky, hrat libozvucne, tedy krasne. To ovsem vyzaduje nastroj s malymi odchylkami, velke rozdily neni mozno takto doladit.

    Bohuzel silou dechu se nejlepe daji doladit nizsi tony, cim vyse stoupame v tonovem rozsahu, tim je  rozsah tonu mensi, nez preskoci do vyssi, nebo nizsi polohy. Z tohoto pohledu je dulezite naladit co nejpresneji tony ve vyssim rozsahu fujary (horni oktavu), protoze v nizsi oktave muzeme pomoci dechu dosahnout lepsi doladeni.

    Bob.

 

 -----Original Message-----
From: fujara-fujar...@yahoogroups.com [mailto:fujara-fujar...@yahoogroups.com]On Behalf Of Ben Sorensen
Sent: Wednesday, February 13, 2008 9:12 AM
To: fujara-fujar...@yahoogroups.com
Subject: Re: [fujara-fujarka-fujarocka] Zamyslenie výrobcu.

Ahojte znovu-

Pokym som myslel o to, co nastroj musi plnit a stale ostat fujara, a kedy to uz NIE JE fujara, som si spominal na nastroje, co som len raz vidiel. Ako sa povie ten polsky nastroj co sa podoba na fujare, ale nema dierky a hrava systemom prefuku ako koncovka? 

A, ked rozmyslam o to, preco moxeno nie je druh fujary- najviac mozem urcit, ze moxeno ma uplne iny ciel, a hrava v horizontalom polohe, a nie je slovensky.

Nie som ethnograf, tak sa priznam ze fakt neviem ako mozeme hodnotit vedecke co je fujara a co nie je. Musia byt pravidla. Je tu nejaky ethnograf?

Stale som zvedavy o Dusanovi vyskume. Co si nasiel????????

Ben

Holik Dusan <holik...@stonline.sk> wrote:

Ahoj Tomá¹, priznám sa, ¾e na chvílu som zva¾oval aj klapkový mechanizmus,
ale len v súvislosti s chromatickou fujarou. Rýchlo som to v¹ak vzdal pre
dva záva¾né nedostatky. 1. Velmi zlo¾itý a èasovo a teda aj finanène nároèný
projekt
2. U¾ by to nebola fujara vzhµadom, ani zvukom.
Skúste si napr. predstavit tento chromatický instrument, ktorý je ladený od
tonu G. A zahrajte piesen aj rozfuk vo Fis dure...Je to samozrejme blbost,
potrebovali by sme nástroj ladený vo Fis. A predstavte si toho geniálneho "
fujaristu" ako láme prsty na tých klapkách, ktoré aj pri fagote klepocú a
kazia zá¾itok...Preto ¾iadne klapky,ani doladovacie otvory, rie¹enie je
jednoduché, ale zaènem z opaèného konca. Preèo najlep¹í fujaristi v minulom
storoèí tak pekne hrali?®eby vtedy poslucháèi nemali také citlivé u¹i? Ale
tie staré nahrávky sa dajú poèúvat aj dnes. Ako je to mo¾né? Mám na to len
jedno vysvetlenie, hrajú pekne, príjemne a teda LADIA! Priznávam, nájde sa
nejaký falo¹ný ton, no nie je to hrozné, aj hor¹ie veci neraz poèujem z
rádia od profíkov.
A je to, teraz u¾ len treba vysvetlit, preèo ladia. Nie, nerobím si z Vás
srandu, uvidíte, ¾e aj na to nájdem vysvetlenie.
Dobrú noc! Du¹an
----- Original Message -----
From: "fujara.sk - Tomas Kovac"
To:
Sent: Tuesday, February 12, 2008 7:18 PM
Subject: Re: [fujara-fujarka-fujarocka] Zamyslenie výrobcu.


> Ahoj Dusan,
> Jedine riesenie co ma na toto napadlo, je vyrobit fujaru s klapkami =
> viacero hmatovych otvorov.
> No to nie je riesenie s rodiska, ale zo zapadu... a podla mna je to
> jedine naozajstne riesenie tohoto problemu. fujara s "normalnymi" 3-ma
> hmatovymi nastrojmi nikdy nebude saxofonom, ktory hra tiez v alikvotach,
> ale pomocou klapiek a vela hmatovych otvorov.
> Teda az vtedy, ked bude fujara vypadat ako klarinet... podla mna :)
>
> Tomas
>
> Holik Dusan wrote / napísal(a):
>> Skôr, ako napí¹em moje poznatky, musím objasnit, ako som sa k nim
>> dopracoval. Je toho dost vela, tak budem písat postupne a zároven mô¾em
>> reagovat na prípadné otázky. Ale podme k veci.
>> Po mnohých rokoch usilovnej práce som si uvedomil, ¾e jednoducho
>> nie
>> je mo¾né vyrobit fujaru, ktorá by presne ladila v celom tonovom rozsahu.
>> Naopak, je to mo¾né u indiánskej flauty Severnej Ameriky, ktorá má v¹ak
>> tonový rozsah len jednu oktávu a k tomu tú najspodnej¹iu. Tomu zodpovedá
>> aj
>> velký vnútorný priemer a pri hre sa vyu¾íva minimálny tok vzduchového
>> stlpca
>> a v¹etky tony ladia fakt èisto.Fujara, ale aj dal¹ie hranové pí¹taly
>> vyu¾ívajú viac hornú oktávu a s rozfukom úplne najvy¹¹ie mo¾né tony, kde
>> je
>> naopak, velmi silný tok vzduchového stlpca.A to je podla mna jeden z
>> hlavných faktorov, ktorý spôsobuje intonaèné rozdiely medzi tonmi prvej a
>> druhej oktávy. Dokonca aj alikvotne tony sú èasto falo¹né a spomínal mi
>> to
>> aj Bob a Ben.Pýtal som sa sám seba a pýtam sa aj Vás: Dá sa tento problém
>> nejako rie¹it ? Mô¾e hrat fujara skladbu s velkým orchestrom, a vyu¾it
>> pri
>> tom celý, tonový rozsah? Samozrejme, ¾e by musela mat mikrofon, ale ide
>> mi o
>> súhru a ladenie. Som zvedavý na Va¹u odpoved, ja hovorím, ¾e ANO. A
>> rie¹enie
>> treba hladat v jej rodisku...
>> Pekný veèer. Du¹an
>> ----- Original Message -----
>> From: "fujara.sk - Tomas Kovac"
>> To:
>> Sent: Monday, February 11, 2008 10:19 PM
>> Subject: Re: [fujara-fujarka-fujarocka] Zamyslenie výrobcu.
>>
>>
>>
>>> Ahoj Dusan,
>>> Ja zaujem o kazdu informaciu ktora by mohla pomoct k vyrobe lepsich
>>> nastrojov mam vzdy.
>>> Len je otazne, ci samotni vyrobci dokazu prekonat vrodenu sutazivost, a
>>> podelit sa so svojimi objavmi s dalsimi... pred takymi klobuk dole.
>>> Doteraz sa take nieco vo fujarovom svete stava iba malokedy...
>>>
>>> Prajem vela zdaru pri akychkolvek experimentoch...
>>> S pozdravom,
>>> Tomas
>>>
>>> Holik Dusan wrote / napísal(a):
>>>
>>>> Vrátim sa znovu k téme ladenia, ktorá bude v¾dy aktuálna a pre
>>>> hudbu prvoradá. Viacerí fujaristi sa sna¾ia vyrobit fujaru, ktorá sa
>>>> vyrovná profesionálnym hudobným nástrojom. Ak sa o to budeme sna¾it
>>>> sami, mo¾no tomu obetujeme celý ¾ivot a aj tak sa to nemusí podarit.
>>>> Ako to teda dosiahnut? Na to nestaèí len kúpenie ladièky, èi
>>>> absolvovat hudobnú ¹kolu. Chce to obrovskú zanietenost, talent,
>>>> dobrých priatelov a snahu o neustále roz¹irovanie vedomostí pri hre a
>>>> výrobe. Je teda pravdepodobné, ¾e perfektný výrobca bude ten, ktorý
>>>> vie aj dobre hrat.Alebo, velmi talentovaný výrobca bude ka¾dý hudobný
>>>> problém preberat s priatelom - hudobníkom. Samozrejme aj bez týchto
>>>> vedomostí sa podarí vyrobit orchestrálny nástroj, ale je to skôr
>>>> otázka náhody a aj výroba hudobných nástrojov je ©kola, najskôr
>>>> základná, potom stredná a nakoniec Vysoká. Kto neukonèí prvé dve,
>>>> nemô¾e zvládnut tretiu a tak nám neostáva niè iné, len ¹tudovat...
>>>> Pravda, musíme si najskôr priznat, ¾e to potrebujeme a ¾e nie sme
>>>> najlep¹í, èo je èasto problém. Je tu ale spôsob, ako by sa táto cesta
>>>> dala podstatne skrátit a zaèat robit orchestrálne hudobné nástroje.
>>>> Myslím, ¾e som na nieèo pri¹iel, ale má o to niekto záujem?
>>>> Pekný veèer ¾elá Du¹an
>>>>
>>>>
>>>
>>> Yahoo! Groups Links
>>>
>>>
>>>
>>>
>>> __________ Informacia od NOD32 2861 (20080209) __________
>>>
>>> Tato sprava bola preverena antivirusovym systemom NOD32.
>>> http://www.eset.sk
>>>
>>>
>>>
>>
>>
>>
>>
>> Yahoo! Groups Links
>>
>>
>>
>>
>>
>
>
>
> Yahoo! Groups Links
>
>
>
>
> __________ Informacia od NOD32 2865 (20080211) __________
>
> Tato sprava bola preverena antivirusovym systemom NOD32.
> http://www.eset.sk
>
>




Yahoo! Groups Links

<*> To visit your group on the web, go to:
http://groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/

<*> Your email settings:
Individual Email | Traditional

<*> To change settings online go to:
http://groups.yahoo.com/group/fujara-fujarka-fujarocka/join
(Yahoo! ID required)

<*> To change settings via email:
mailto:fujara-fujarka-...@yahoogroups.com
mailto:fujara-fujarka-fuj...@yahoogroups.com

<*> To unsubscribe from this group, send an email to:
fujara-fujarka-fuj...@yahoogroups.com

<*> Your use of Yahoo! Groups is subject to:
http://docs.yahoo.com/info/terms/

---

Never miss a thing. Make Yahoo your homepage. __._,_.___

Your email settings: Individual Email|Traditional
Change settings via the Web (Yahoo! ID required)
Change settings via email: Switch delivery to Daily Digest | Switch to Fully Featured
Visit Your Group | Yahoo! Groups Terms of Use | Unsubscribe

__,_._,___

[Rychlik, Bob]

Chtel bych jeste dodat neco k otazce: "Preco stari fujarasi ladia dobre?"

 

Je to hlavne proto, ze typicke tradicni fujarove melodie jsou postaveny na tonech ktere jsou nejvice libozvucne, a tzv, problematicke tony budto vubec nepouzivaji, nebo je zahraji jen velmi kratce, nebo tak, ze nejsou v melodii podstatne.

V typickych tradicnich melodiich se jen velmi zridka vyskytuje horni E, vubec se nepouziva horni Fis, jen obcas se hraje stredni A, a nejdelsi tony v melodii byvaji casto tony D, G, H, D a horni F.

Navic pri hre se hodne pouziva vibrace tonu, ktera stejne jako napriklad u havajske kytary vibraci zelizka (nebo slide guitar)zakryva nepresnost vysky tonu, a pokud pri rychlych zmenach ucho neslysi ton presne, mozek si ton doplni tam, kde by mel byt a vysledek je, ze slysime ton spravne zahrany!

Bob