Gta Sa Zmenu

[Sherley]

Doyou want to help improving EUR-Lex ? This is a list of experimental features that you can enable. These features are still under development; they are not fully tested, and might reduce EUR-Lex stability. Don't forget to give your feedback!

V Eurpe a na celom svete s čorazviac citeľn dsledky zmeny klmy. Priemern globlna teplota, ktor jev sčasnosti približne o 0,8 % vyššia než hodnotyz predindustrilneho obdobia, sa aj naďalej zvyšuje[1]. Menia sa niektor prrodnprocesy aj zržkov modely, topia sa ľadovce a hladiny mor stpaj.

Ak chceme zabrniť najzvažnejšm rizikmsvisiacim so zmenou klmy, a najm rozsiahlym nezvratnm dsledkom,musme obmedziť globlne otepľovanie tak, aby sa dostalo podroveň zodpovedajcu 2 C nad hodnotami z predindustrilnehoobdobia. Zmierňovanie zmeny klmy mus byť preto aj naďalejprioritou pre medzinrodn spoločenstvo.

Bez ohľadu na scenre otepľovaniaa na to, nakoľko spešn sa ukže byť silie o jehozmiernenie, vplyv zmeny klmy sa v nadchdzajcich desaťročiachzvši, a to z dvodu oneskorench činkov emisi sklenkovchplynov v minulosti i sčasnosti. Nemme preto in možnosť,než prijať opatrenia na adaptciu na zmenu klmy s cieľomriešiť neodvratn vplyvy na klmu a ich ekonomick, environmentlnea socilne nklady. Ak uprednostnme koherentn, pružna participatvny prstup, bude včasn prijatie plnovanch opatrenzameranch na adaptciu menej nkladn než cena za neprispsobenie sa.

Vzhľadom na špecifick a veľmirznorod charakter vplyvov zmeny klmy na zemie E je potrebn prijaťopatrenia na adaptciu na zmenu klmy na všetkch rovniach od miestnej cezregionlnu až po celošttnu roveň. Eurpska nia tu mže zohraťsvoju lohu preklenutm medzier v znalostiach a v prijmanopatren a prispieť k tmto snahm prostrednctvom predkladanejstratgie E.

Vplyvy v rmci E sa lšia v zvislostiod podnebia a geografickch a socioekonomickch podmienok. Zmeneklmy čelia všetky krajiny v E (pozri obrzok 1). Niektorreginy s však ohrozen viac než in. Obzvlšť ohrozen je oblasťStredozemnho mora, horsk oblasti, husto osdlen zplavov oblasti, pobrežnoblasti, najvzdialenejšie reginy a Arktda. Okrem toho tri štvrtinyobyvateľov Eurpy žije v mestskch oblastiach, ktor s častozle vybaven, pokiaľ ide o adaptciu, a s vystaven obdobiamhorčav, zplavm alebo stpajcej hladiny mor.

Mnoh hospodrske odvetvia s priamo zvislod klimatickch podmienok a už dnes ich ovplyvňuje zmena klmyv oblastiach, ako s poľnohospodrstvo, lesnctvo, cestovn ruchv prmorskch oblastiach a v lyžiarskych strediskch, zdravotnctvoa rybolov. Rovnako s ovplyvnen hlavn verejn služby napr.poskytovatelia energie a vody. Ekosystmy a služby, ktor poskytuj, trpianepriaznivmi činkami zmeny klmy, ktor urchľuj poklesbiologickej rozmanitosti a znižuj ich schopnosť odolvaťprrodnm extrmom. Klimatick zmeny ovplyvnia dostupnosť prrodnchzdrojov (vody a pdy), čo v niektorch oblastiach povediek vraznm zmenm podmienok pre poľnohospodrsku a priemyselnvrobu.

Konkrtne odvetvia v určitchoblastiach mžu z globlneho otepľovania vyťažiťprležitosti, ako s zvšen vnosy plodn a rast lesov, viac energiez vodnch zdrojov, alebo menej energie potrebnej na vykurovanie v severnejEurpe.[3]Potencilne čist regionlne prnosy s však veľmi neist.

Nečinnosť alebo odkladaniečinnosti mže mať nepriazniv vplyv na sdržnosť E.Očakva sa tiež, že vplyvy zmeny klmy prehĺbia socilne rozdielyv celej E. Musme venovať osobitn pozornosť socilnym skupinma reginom, ktor s najviac ohrozen a už teraz znevhodnen (napr. zdvodu zlho zdravotnho stavu, nzkeho prjmu, nevyhovujceho bvania,nedostatočnej mobilite).

Ak sa neprijm opatrenia na adaptciu na zmenuklmy, bud sa minimlne nklady s tm spojen pre E ako celok podľaodhadov pohybovať v rozsahu od 100 milird EUR ročnev roku 2020 do 250 milird EUR v roku 2050[6]. V rokoch 1980 až 2011 dosiahlipriame hospodrske straty spsoben povodňami v E viac než 90 milirdEUR[7]. Očakva sa, že tto sumavzrastie, keďže ročn nklady na škody z riečnych povodn saodhaduj na 20 milird EUR do dvadsiatych rokov a na 46 milirdEUR do pťdesiatych rokov tohto storočia[8].

Socilne nklady na zmenu klmy mžu byťtiež vznamn. Pri zplavch v E v obdob od 1980 do 2011 prišloo život viac než 2 500 osb a 5,5 milinov osb utrpeloškody. Ak by sme neprijali žiadne ďalšie opatrenia na adaptciu, mohli byhorčavy do dvadsiatych rokov tohto storočia zaprčiniťďalšch 26 000 mrt a do pťdesiatych rokov by sa tentopočet mohol zvšiť na 89 000 mrt za rok[9].

Napriek tomu, že v E nie je k dispozciižiadny skutočn komplexn prehľad nkladov na adaptciu, odhaduje sa,že ďalšie opatrenia na ochranu pred zplavami by predstavovali 1,7miliardy EUR ročne do dvadsiatych rokov tohto storočia a 3,4 miliardyEUR ročne do pťdesiatich rokov[10].Takto opatrenia mžu byť veľmi činn, pretože každ jedno eurovynaložen na ochranu pred zplavami by nm mohlo ušetriť šesť eurz nkladov na likvidciu škd[11].

Stratgiu pre adaptciu doposiaľ prijalo 15členskch šttov E[14].Ďalšie sa na to pripravuj. Niektor z prijatch stratgi bolidoplnen akčnmi plnmi a zaznamenal sa pokrok prizačleňovan opatren na adaptciu do odvetvovch politk. Adaptciaje však vo včšine prpadov stle v začiatočnej fzea bolo zavedench len pomerne mlo konkrtnych opatren. Niektorčlensk štty vypracovali plny pre konkrtne odvetvia, ako napr. plnypre zvldanie horčav a obdob sucha, ale len tretina z nich vykonalakomplexn posdenie zraniteľnosti, ktormi by podložila politickopatrenia. Monitorovanie a hodnotenie sa ukazuj byť obzvlšťnročn, pretože neboli vypracovan takmer žiadne ukazovatelea monitorovacie metodiky.

Existuje niekoľko prkladovspoločnch projektov medzi eurpskymi krajinami alebo mestami, ktor szameran na adaptciu, a niektor z nich (napr. LIFE) spolufinancujeE. Najm v rmci politiky sdržnosti sa spolufinancuje mnohocezhraničnch, nadnrodnch a medziregionlnych programov a projektovv oblasti adaptcie, najm v svislosti s makroregionlnoustratgiou E v Podunajsku a v Baltskom mori. Niektor mest prijalikomplexn stratgie pre adaptciu alebo konkrtne akčn plny(napr. tkajce sa prevencie rizk, zplav alebo vodnho hospodrstva)alebo sa tak chystaj urobiť[15].

V nadvznosti na tieto iniciatvy by bolovhodn posilniť naše sksenosti a systematicky si vymieňaťosvedčen postupy svisiace s adaptciou na zmenu klmy. Je pretovhodn vypracovať stratgiu pre adaptciu, ktor sa budevzťahovať na cel E a bude rešpektovať zsady subsidiaritya proporcionality i prva zakotven v Charte zkladnch prvEurpskej nie.

Stratgia zohľadňuje globlne vplyvyzmeny klmy, ako je narušenie dodvateľskch reťazcov alebo obmedzenprstup k surovinm, dodvkam energie a potravn, a ich dsledky preE. Dialg a spoluprca E so susednmi a rozvojovmi krajinamiv otzkach adaptcie sa uskutočňuj prostrednctvom politikyrozšrenia a eurpskej susedskej politiky a politiky rozvojovejspoluprce E.

Neistota vzhľadom na vvoj emisisklenkovch plynov, budcich vplyvov zmeny klmy a svisiacich potrieb voblasti adaptcie aj naďalej sťažuje tvorbu politiky v tejtooblasti. Neistotu však nemožno vnmať ako dvod pre nečinnosť.Prve naopak, je vzvou silnejšie sa zamerať sa na integrciuadaptačnch riešen, ktor s vhodn pre všetkch, finančnenenkladn a bez negatvnych dsledkov. Medzi tak riešenia patrudržateľn hospodrenie s vodou a systmy včasnhovarovania. V rmci rznych scenrov s obvykle nkladovo efektvne prstupyzaložen na ekosystmoch. S ľahko dostupn a poskytuj viacervhody, ako s napr. znženie rizika zplav, nižšia erzia pdy, lepšia kvalityvody a ovzdušia a znžen efekt mestskch tepelnch ostrovov.

Opatrenia na adaptciu prines nov trhovprležitosti a pracovn miesta, a to v takch odvetviach, ako spoľnohospodrske technolgie, riadenie ekosystmov, stavebnctvo,vodohospodrstvo a poistenie. Eurpske spoločnosti vrtane malcha strednch podnikov mžu ako prv prsť s produktmia službami odolnmi voči zmene klmy a chopiť sa obchodnchprležitost na celom svete. V slade so stratgiou Eurpa 2020 pomžestratgia pre adaptciu E prejsť na nzkouhlkov hospodrstvo, ktor jeodoln voči zmene klmy, a podpor udržateľn rast, budestimulovať investcie odoln voči zmene klmy a vytvor nov pracovnmiesta.

Celkovm cieľom stratgie E pre adaptciu je prispieťk lepšej odolnosti Eurpy voči zmene klmy.To znamen lepšiu pripravenosť a schopnosť reagovať navplyvy zmeny klmy na miestnej, regionlnej a nrodnej rovni, ako aj narovni E, pripraviť jednotn prstup a zlepšiť koordinciu.

Jednou z najvčšch vziev spojenchs nkladovo efektvnymi opatreniami na adaptciu je dosiahnuťkoordinciu a sdržnosť na rznych rovniach plnovaniaa riadenia. Odporčanm nstrojom na celosvetovej rovni spodľa Rmcovho dohovoru OSN o zmene klmy s vntrošttne stratgiepre adaptciu. Ide o kľčov analytick nstroje, ktorchcieľom je informovať a stanoviť priority, pokiaľ ide o činnostia investcie.

Obzvlšť dležit je zabezpečeniespoločnho prstupu a plnho sladu medzi vntrošttnymi stratgiamipre adaptciu a vntrošttnymi plnmi riadenia rizk. Mnoho členskchšttov na zklade komplexnho vntrošttneho posdenia rizk vyvja tak plnyako medziodvetvov plnovacie nstroje, aby dosiahli lepšiu prevenciua pripravili sa na katastrofy.

E poskytne finančn podporu na adaptciuprostrednctvom navrhovanho nstroja LIFE, ktor zahŕňa ajpodprogram pre oblasť klmy. Na vymedzenie strategickch cieľova tematickch priort Komisia využije viacročn pracovn programy.Prioritu bud mať hlavn projekty orientovan na adaptciu, ktor sazameraj na kľčov medziodvetvov, nadnrodn a/alebocezhraničn otzky. Podporia sa projekty, ktor maj potencil byťprkladom pre ďalšie projekty a potencil prenositeľnosti, akoaj prstupy k adaptcii založen na ekologickej infraštruktrea ekosystmoch a projekty, ktorch cieľom je podpora inovačnchtechnolgi adaptcie. Tieto technolgie sa tkaj tak materilnych oblast,ako aj intelektulnych oblast, ako s napr. odolnejšie konštrukčnmaterily alebo systmy včasnho varovania.

Komisia sa bude v rmci celej E snažiťo spoluprcu a sdržnosť a medzi členskmi šttmi, reginmi,mestami a inmi zčastnenmi stranami bude podporovať vmenuosvedčench postupov. V spoluprci s členskmi šttmi naprkladpripravuje pokyny založen na osvedčench postupoch v oblastipredchdzania katastrofm. Zsadn vznam bude mať aktvne zapojeniemiestnych a regionlnych orgnov.

3a8082e126