किं बिभ्यतार्या रुधिरस्य सिन्धौ निमज्जतास्मिन् भवतार्यसत्त्वाः। त्रिशूलि भोः पश्यत तत्र पारे ज्योतिर्ह्युदेतीदमभिन्नतेजः॥
[भोः] आर्याः ! किं बिभ्यत ? अस्मिन् रुधिरस्य सिन्धौ निमज्जत, आर्यसत्त्वाः भवत। भोः ! तत्र पारे हि इदम् अभिन्नतेजः, त्रिशूलि ज्योतिः उदेति। पश्यत।
आर्याः! - āryāḥ - Aryans!; किं? - kiṁ - what; बिभ्यत - bibhyata - do you fear; अस्मिन् - asmin - into this; रुधिरस्य - rudhirasya - of blood; सिन्धौ - sindhau - sea; निमज्जत - nimajjata - plunge; आर्यसत्त्वाः - āryasattvāḥ - true Aryans; भवत - bhavata - become; भोः! - bhoḥ - Oh!; तत्र - tatra - there; पारे - pāre - on the opposite shore; हि - hi - (for emphasis); इदम् - idam - a/this; अभिन्नतेजः - abhinnatejaḥ - perfect brilliance; त्रिशूलि - triśūli - trident; ज्योतिः - jyotiḥ - shining; उदेति - udeti - rises; पश्यत - paśyata - see;
भो आर्याः ! कस्मात् बिभीथ ? अस्मिन् रक्तसिन्धौ निमज्जनं कुरुत, आर्यसत्त्वाः भवत। भोः ! तत्र सागरस्य पारे त्रिशूलधारि, दुर्धर्षं ज्योतिः उदेति। तत् पश्यत।
Whom do you fear, O Aryans? Plunge into this sea of blood; show that you are made of Aryan stuff indeed! Lo, there on the further shore see a light arise, inviolable in brilliance and armed with the trident.
आर्य! कहो, डरते हो क्यों?
इस रक्तसिन्धु में अवगाहन कर
आर्यसत्व बनकर दिखलाओ,
देखो,देखो उस पार
दुर्धर्ष ज्योति का उदय हो रहा है त्रिशूल सा॥
मुक्तसंग्ङोऽनहंवादी धृत्युत्साहसमन्वित:।
सिद्धयसिद्धयोर्निर्विकार: कर्ता सात्त्विक उच्यते ॥१८.२६॥
Freed from attachment, non-egoistic, endowed with courage and enthusiasm and unperturbed by success or failure, the worker is known as a pure (Sattvika) one. Four outstanding and essential qualities of a worker. - Bhagwad Gita : XVIII-26