म्लेच्छस्य
पूतश्चरणामृतेन गर्वं
द्विजोऽस्मीति करोति
कोऽयम्।
शूद्रादथानार्यतरोऽसि
शूद्रो व्रतैः किमेतैर्नरकस्य
पान्थे॥१७॥
म्लेच्छस्य चरणामृतेन पूतः कः अयं द्विजः अस्मि इति गर्व करोति ? अथ [त्वं] शूद्रात् [अपि] अनार्यतरः शूद्रः असि। नरकस्य पान्थे [त्वयि] एतैः व्रतैः किम् ?
म्लेच्छस्य - mlecchasya - of a foreigner/non-aryan; चरणामृतेन - caraṇāmṛtena - by the nectarous touch of the feet; पूतः - pūtaḥ - sanctified; कः अयं - kaḥ ayaṁ - who is this?; द्विजः - dvijaḥ - Brahmin; अस्मि - asmi - I am; इति - iti - (indicating speech); गर्वं करोति - garvaṁ karoti - proudly (literally, does pride); अथ - atha - yet; शूद्रात् - śūdrāt - than sudras; अनार्यतरः - anāryataraḥ - less aryan; शूद्रः - śūdraḥ - sudra; असि - asi - you are; नरकस्य - narakasya - to/of hell; पान्थे - pānthe - on the path; एतैः व्रतैः - etaiḥ vrataiḥ - (with) these vows; किम् - kim ? - what?;
रे ब्राह्मण ! म्लेच्छ-विदेशीयानां चरणामृतेन त्वम् आत्मानं पवित्रं मन्यसे ? तेन च द्विजत्वस्य गर्वं करोषि ? त्वं शूद्रादपि हीनतरः शूद्रः असि। नरकगामिनः तव व्रतोपासनाः निरर्थिकाः एव।
Who is this, sanctified by the nectarous touch of the feet of foreign barbarians, who prides himself on being a Brahmin? You are a Shudra less Aryan than the Shudras! Of what use are these vows for the traveller on the path to Hell?
म्लेच्छजनों
का चरणामृत पी-पी
कर
यह
कौन गर्व कर रहा विप्र होने
का,
तुम
तो हो शूद्रों से आगे के अधम
शूद्र,
अब
नरक मार्ग पर व्रत-उपासना
क्या करते हो ?॥
मुक्तसंग्ङोऽनहंवादी धृत्युत्साहसमन्वित:।
सिद्धयसिद्धयोर्निर्विकार: कर्ता सात्त्विक उच्यते ॥१८.२६॥
Freed from attachment, non-egoistic, endowed with courage and enthusiasm and unperturbed by success or failure, the worker is known as a pure (Sattvika) one. Four outstanding and essential qualities of a worker. - Bhagwad Gita : XVIII-26