Prva Svetova Vojna Poznamky

[Athina Dollison]

Druhsvetov vojna je dodnes najvčš a najrozsiahlejš ozbrojen konflikt v dejinch ľudstva, ktor stl život asi 45 až 60 milinov ľud. Boje prebiehali v Eurpe, zii, Afrike a Tichomor a zčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalšch obvanch kontinentov: Ameriky a Austrlie. Počas šiestich rokov trvania zahynuli alebo zomreli v dsledku vojnovch trap desiatky milinov civilistov, miliny prslušnkov ozbrojench sl, boli zničen cel mest a spsoben nevyčsliteľn škody na majetku a kultrnom dedičstve ľudstva. Prčiny vojny v Eurpe možno hľadať v napt vyvolanom chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, negatvnych dopadoch Veľkej hospodrskej krzy na prelome 20. a 30. rokov, ktor kriticky oslabila všetky štty a ich vldy ako aj slabosť Spoločnosti nrodov a mocnost, ktor mali udržovať svetov mier a dohliadať na dodržovanie versaillskho systmu, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistickho režimu pod vedenm Adolfa Hitlera a jeho stpencov.

Na zijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonsk invzia do Čny (7. jl 1937), ale niektor zdroje uvdzaj oveľa skorš dtum: rok 1931, keď Japonsko vtrhlo do Mandžuska. V Eurpe sa boje druhej svetovej vojny začali 1. septembra 1939, keď nemeck Wehrmacht vpadol do Poľska[2], krtko na to 17. septembra 1939 napadol Poľsko aj Sovietsky zvz. Zpadn demokracie Spojen krľovstvo a Franczsko vyhlsili Nemecku vojnu, ale obmedzili sa na menšie akcie, ktor Nemecko nezastavili (tzv. čudn vojna). 9. aprla 1940 Nemecko napadlo Dnsko a Nrsko a postupne ich obsadilo. 10. mja 1940 Nemecko napadlo cez krajiny Beneluxu aj Franczsko, ktorho obrana sa zakrtko zrtila. 22. jna 1940 Franczsko kapitulovalo. 22. jna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zvz (opercia Barbarossa), ktor sa pridal na stranu Spojencov. Spojen štty, ktor už predtm pomhali Spojeneckm krajinm, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po japonskom toku na nmorn zkladňu USA v Pearl Harbor. Po ťažkch bitkch pri Stalingrade a Kursku na vchodnom fronte boli nemeck vojsk printen ustupovať. Zpadn spojenci znovu otvorili tzv. druh front 6. jna 1944. Po poržkach Nemecka vo Franczsku, Bielorusku a Poľsku Spojenci vstpili na zemie Nemecka. Koniec vojny v Eurpe nastal 8. mja 1945 kapitulciou Nemecka.[3] V zii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istho roku po americkom zhoden dvoch atmovch bmb (Little Boy a Fat Man) na mest Hirošima a Nagasaki.[3]

Medzi dsledky druhej svetovej vojny patr vytvorenie dvoch blokov: zpadnho bloku, ktor sa sformoval do organizcie NATO, a vchodnho bloku, ktor na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najm vchodoeurpskymi socialistickmi krajinami pod vedenm Sovietskeho zvzu. Vzťahy medzi tmito dvoma blokmi boli značne napt a čoskoro prerstli do tzv. Studenej vojny, ktor sa okrem politickch bojov prejavila aj v niektorch vojenskch konfliktoch (Krejsk vojna, Vietnamsk vojna, Arabsko-izraelsk vojny atď.)

Nemecko, ako hlavn agresor prvej svetovej vojny, bolo printen podpsať Versaillsk mierov zmluvu a platiť vysok reparcie krajinm, ktorm spsobilo v prvej svetovej vojne najvčšie straty. Versaillsk zmluva však neuspokojovala nikoho. Japonsko sa ctilo odstrčen i keď vzhľadom na podiel vo vojne malo z nej najvčšie zisky. Taliani mali prehnan požiadavky, za ktormi sa skrvali neuspokojen imperilne ambcie a tak aj oni odchdzali nespokojn. Spojenm šttom sa nepodarilo presadiť humanistick predstavy prezidenta Woodrowa Wilsona a jeho pln na vytvorenie Spoločnosti nrodov. Tto inštitcia sce vznikla, no veľmi sa lšila od pvodnho plnu a Spojen štty do nej preto ani nevstpili. Bez podpory tejto vznamnej svetovej veľmoci sa stala ešte bezvznamnejšou a neakcieschopnejšou. USA sa z medzinrodnho poľa stiahli do dobrovoľnej izolcie. Britnia bola vojnou citeľne oslaben, stratila aj tradičn postavenie najvčšej nmornej mocnosti na svete. Z prvho svetovho veriteľa sa stala obrovskm dlžnkom (dlhy voči USA z prvej svetovej vojny nikdy nesplatila[4]). Oporou Versaillskho systmu malo byť Franczsko. No vo Franczsku sa počas medzivojnovho obdobia nenašiel ani jeden politik, ktor by mal dosť odvahy na to, aby predstpil s koncepciou modernej mohutnej armdy ofenzvneho charakteru. Namiesto toho Franczsko začalo budovať Maginotovu lniu (za prostriedky, ktor si stavba vyžiadala, by bolo možn vybudovať armdu s desiatkami tankovch divzi a tisckami lietadiel), a tm vlastne pochovala nielen svojich vchodnch spojencov, ale aj vlastn ndeje na spech v prpadnej vojne proti Nemecku. Maginotova lnia mala totiž veľa slabost a navyše ju bolo možn ľahko obsť cez Belgicko.

Ešte na začiatku roka 1939 existovali v Eurpe (aj vo svete) tri bloky, ktor už pomaly išli do vojny, a ktor boli navzjom znepriatelen: Os Berln-Rm-Tokio a ich satelity; krajiny bvalej Dohody: Franczsko a Spojen krľovstvo plus štty pod ich ochranou (napr. Poľsko); a ZSSR, ktor na prv pohľad stl bokom. Ak sa vbec očakvalo nejak prekvapenie a zmena rovnovhy sl, tak sa hľadalo vo vzťahu medzi Franczskom a ZSSR, pretože vzťahy medzi tmito šttmi sa zlepšovali a v občianskej vojne v Španielsku bojovali na rovnakej strane. Rokovania Britnie aj Franczska však napokon spojenectvo so Stalinom nepriniesli najm kvli vzjomnej nedvere[8]. V tej dobe sa totiž dalo očakvať, že sa budce vojnov ťaženie nacistickho Nemecka bude uberať smerom na vchod. Stalin v obavch z nadchdzajcej nepriaznivej situcie menoval novm ľudovm komisrom zahraničnch vec Viačeslava Molotova, ktorm nahradil Maxima Litvinova, sovietskeho diplomata židovskho pvodu, s ktorm nacisti neboli ochotn rokovať. Molotov nevhal verejne vyhlsiť, že najradšej rokuje s dikttormi, pretože je to vždy jednoduchšie. Jednania sa začali čoskoro. 23. augusta 1939 uzavrela Hitlerova Tretia rša prostrednctvom svojho ministra zahraničnch veci Joachima von Ribbentropa so Sovietskym zvzom, za ktor sa podpsal Molotov, pakt o netočen, znmy pod nzvom Pakt Ribbentrop-Molotov[9]. Dohoda bola vhodn pre obe strany. Uvoľnila Hitlerovi aj Stalinovi ruky. A hoci už samotn pakt vydesil Britniu, Franczsko aj ich spojencov, nebol ničm proti jeho tajnmu dodatku, ktor obsahoval presne vymedzen rozdelenie sfry vplyvu medzi ZSSR a Nemeckom, a ktor vslovne pripšťal likvidciu a rozdelenie Poľska. Hitler si mohol byť ist, že pri bojoch proti Franczsku a Britnii ho sovieti nenapadn. Stalinovi umožnila dohoda konsolidciu vlastnch sl po krvavch čistkch v armde, a tiež zskať zvyšok bvalch ruskch zem, o ktor prišiel Sovietsky zvz počas ruskej občianskej vojny a poľsko-sovietskej vojny. Cesta k vojne tm bola voľn.

Ako zmienku použili Nemci prepad retranslačnej stanice v Gliwiciach. 31. augusta o smej hodine večer podnikli nacisti v prestrojen za poľskch vojakov tok na nemeck rdiostanicu v Gliwiciach. Cel akcia mala vyvolať dojem, že nasledujci tok na Poľsko je odvetou za tento svojvoľn akt, a že Nemecko nie je agresorom (tzv. opercia pod falošnou vlajkou). Nasledujci deň 1. septembra 1939 Nemecko spustilo operciu Fall Weiss, čm iniciovalo vypuknutie druhej svetovej vojny v Eurpe. Vojna sa začala 1. septembra 1939 o 4:45 rno, keď nemeck školn kržnik Schleswig-Holstein[10] začal z Baltskho mora paľbu na muničn sklad na polostrove pri Gdansku (pozri bitka pri Westerplatte) a bombardovať mestečko Wieluń. [11]

Po skončen prvej svetovej vojny zostalo Japonsk cisrstvo v priestore vchodnej zie najmocnejšou krajinou. Mnoho japonskch politickch a vojenskch vodcov, ako Fumimaro Konoe a Sadao Araki, tvrdili, že Japonsko m prvo podmaniť si ziu a zjednotiť ju pod vldou cisra Hirohita.

Japonsko zatočilo na Mandžusko po takzvanom Mandžuskom incidente v roku 1931 a po roku pretvorilo Mandžusko na bbkov štt Mandžukuo. V roku 1937 japonsk sily vtrhli aj do samotnej Čny, kde hľadali nov pracovn silu a suroviny. Japonci spočiatku postupovali rchlo, no postupne sa zakolsali a ich postup sa po bitke o Šanghaj spomalil. Mesto sa dostalo do japonskch rk v decembri roku 1937, spolu s hlavnm mestom Nanking. V dsledku tchto poržok čnski nacionalisti, ktor okrem Japoncov bojovali aj proti komunistickm jednotkm, boli nten presunť svoje sdlo najprv do Wu-chanu a neskr Čunkingu. Japoncami okupovan oblasti boli vystaven teroru a vyčňaniu japonskch vojsk.

Vzrastajca japonsk vojensk prtomnosť na Ďalekom vchode bola považovan za veľk strategick hrozbu pre ZSSR. Na prelome jla a augusta 1938 prebehli krtke boje pri jazere Chasan. Na jar 1939 vyvolali japonsk vojsk pohraničn zržky s Mongolskom, ktormu však pomohol Sovietsky zvz a v bitke o Chalchin Gol odrazil japonsk tok. Nebezpečenstvo ďalšch japonskch tokov však spsobilo, že Sovieti naďalej držali v oblasti pomerne veľk sily. Až v roku 1941 podpsali obe krajiny pakt o netočen. V oblasti tak zotrval pokoj do roku 1945. Po tchto poržkach sa Japonci rozhodli presmerovať svoju expanziu viac na juh, to však nutne muselo viesť k stretu s USA kvli kontrole nad Filipnami a nmornmi obchodnmi cestami do Holandskej Vchodnej Indie.

Nedostatočne zmobilizovan poľsk vojsko nedokzalo vzdorovať vyše 50 nemeckm divzim (vrtane smich motorizovanch a šiestich tankovch), ktor vtrhli do Poľska z Pomoranska, Vchodnho Pruska a Sliezska. Vo vzduchu mali početn i technick prevahy Luftwaffe disponujce cca 2000 lietadlami,[16] hoci poľsk letectvo bojovalo s obrovskou hževnatosťou a nemeckmu spsobilo všeobecne včšie straty než bolo možn očakvať. Avšak nepočetn tankov sily organizovan zastaranm spsobom nemohli čeliť nemeckm tankovm klinom postupujcim vpred podľa inovačnch schm bleskovej vojny. Mlo pohybliv pechota bez motorizovanch dopravnch prostriedkov a zastaran jazdectvo opakovane utrpeli veľk straty pri presunoch cez otvoren tern, ktor nedokzali prekonvať dosť rchlo, alebo boli ničen po menšch skupinch, skr než sa stihli zoskupiť. Nemeck jednotky prenikali zo severu a juhozpadu k Varšave.

9. septembra sa poľsk armda vzchopila k poslednmu pokusu aspoň oddialiť nevyhnutn koniec. Zfal tok trosiek armd Poznaň a Pomorie proti ľavmu krdlu a tylu Skupiny armd Juh bol veden s myslom zastaviť jej postup a prebiť sa k hlavnmu mestu a podporiť jeho obranu (bitka na Bzure). Spočiatku dokzal prudkm derom zastaviť nemeck 8. armdu, ale nepriateľ proti nemu čoskoro nasmeroval drviv včšinu kapact Luftwaffe a takmer tretinu Skupiny armd Juh. Keď potom vzpt na Kutrzebove sily zatočila aj skupina armd Sever, bolo rozhodnut. K Varšave sa podarilo dostať len malej časti jednotiek, ktor mali posilniť jej obranu. V tej dobe sa zvyšky všetkch zpadnch armd v slade s rozkazmi Edwarda Rydz-Śmigłyho pokšali prebiť na vchod a posilniť tak obranu Varšavy tm, že by vytvorili obrann lniu na riekach Visla a San. Ich šance boli minimlne, ale definitvne zhasli až 17. septembra, keď sa Sovietsky zvz v slade s tajnmi dohodami pridal k toku a napadol Poľsko z vchodu. Sovietske vojsko obsadilo poľsk zemie po lniu na riekach Narew-Visla-San.

3a8082e126