1.>Using a pavitra for nityakarmas is given in Brahmakarma Samucchaya. So it is well supported by both scripture and tradition <
---- Vidvan Venkat Veeraraghavan
Yes , it is there in practice --
Haradattamisra in his commentary on काशिका called पदमञ्जरी (पुवः संज्ञायाम् , पा 3-2-185) says ---
येनाज्यम् उत्पूयते तत् पवित्रम् , अनामिकायाश्चाङ्गुलेः वेष्टनम् जपादिषु ।
But in this part of the country , i e Andhra / Telangana , as far as I know , people do not follow this custom . If it is there
in शिष्टाचार one can follow beyond the shadow of doubt .
This is what I said -- महाजनो येन गतः स पन्थाः ।
In नैमित्तिककर्मs , especially आब्दिकम् , पवित्रम् is a must .
2.< I think the Kurchena in the above refers to darbhasanas too. How is the principle of discarding a darbhasana to be followed in this case ?
>
कूर्चेन does not refer to दर्भासनम्।
No procedure is prescribed for discarding a दर्भासनम् -- then what to do ? In all such cases --
अविहिते कामचारः -- when nothing is prescribed one can do as he likes .
3.My final question is about devapavitra---Is this an equal replacement for a darbha pavitra?
पवित्रम् means the one which purifies --
त्रीणि श्राद्धे पवित्राणि दौहित्रः कुतपस्तिलाः (मनुस्मृतिः, 3-235)
पवित्रम् means दर्भः --
अस्त्री कुशं कुथो दर्भः पवित्रम् ( अमरकोशः , 2-4-166)
पूयते अनेन -- ’ पुवः संज्ञायाम् ’ पा 3-2-185 - करणे इत्रप्रत्ययः - पूयते अनेन आज्यम् - पूयते आचमनोदकम् (अनामिकावेष्टनम्) अनेन - संज्ञा ।
पवित्रः means पूतः - the one who is purified --
पवित्रः प्रयतः पूतः ( अमरः , 2-7-45)
पवते (पूङ् पवने , भ्वादिः) / पुनाति ( पूञ् पवने , क्र्यादिः ) - अशित्रादिभ्य इत्रोत्रौ (उणादिः , 4-173 ) - इत्रः -- अयं प्राणिविषयः ।
पवित्रम् is the one which purifies --
पूतं पवित्रं मेध्यं च ( अमरः , 3-1-55 ) -- पुनाति इति - ’ कर्तरि चर्षिदेवतयोः ’ , 3-2-186 , कर्तरि इत्रः - अप्राणिविषयः ।
पुवः संज्ञायाम् -- काशिका --
दर्भः पवित्रम् । बर्हिष्पवित्रम् ।
’ बर्हिषा कृतं पवित्रं भवति , तत्र षष्ठीसमासः , ’ नित्यं समासे’नुत्तरपदस्थस्य ’ 8-3-45 , इति षत्वम् (पदमञ्जरी)
So दर्भपवित्रम् is the one that is made of दर्भs .
कर्तरि चर्षिदेवतयोः --
पूयते अनेन इति पवित्रः अयमृषिः -- ऋषिः वेदमन्त्रः - तदुक्तम् ऋषिणा इति दर्शनात् - पावमान्यसूक्तादिकम् ( पावमान्यः पुनन्तु मा ...)
देवतायाम् -- अग्निः पवित्रम् स मा पुनातु । वायुः सोमः सूर्यः इन्द्रः पवित्रं ते मे पुनन्तु ( निरुक्तम् , 5-5 )
So देवपवित्रम् means देवः पवित्रम् ।
देवपवित्रम् is used in कृष्णयजुर्वेद ।
Both are different .
धन्यो’स्मि