Jozef Paluch: Samostatne Kosovo-zaciatok rozpadu
SOWA
http://www.szcpv.org/07/kosovo.html
Samostatné Kosovo -začiatok rozpadu „starej Európy?“
EÚ a najmä USA v súčasnosti presadzujú postupné kroky k osamostatneniu Kosova. Z krátkodobého hľadiska sa to javí ako upokojenie situácie, vynútenej vojnou, ktorú začal Slobodan Miloševič a ktorá skončila rozpadom bývalej Juhoslávie. Krajiny, ktorá podporovaná USA a spojencami dokázala viesť úspešnú partizánsku vojnu proti nemeckej okupačnej armáde v II. Sv. vojne so 6 miliónmi obetí národov bývalej Juhoslávie. Josip Broz Tito dokázal vzdorovať aj Stalinovi a udržať až do svojej smrti nezávislosť a suverenitu svojej krajiny, ktorá bola odstrašujúcim príkladom pre ZSSR a jeho socialistické satelity. Mnoho emigrantov, utekalo z československého komunistického raja na západ práve cez bývalú Juhosláviu. Po okupácii Československa v auguste 1968 sa takmer milión juhoslovanských dobrovoľníkov hlásilo na pomoc Čechom a Slovákom. Nesporne Slovákov viaže k Srbsku nielen slovanská spolupatričnosť ale aj tieto historické reminiscencie a preto otázku vzniku nového moslimského štátu v Európe na území býv. Juhoslávie vnímajú obzvlášť citlivo.
Situácia býv. Juhoslávie sa však po smrti J. B. Tita diametrálne zmenila. Z bývalého spojenca Západu a slobodnej bašty z čias „studenej vojny“ sa stal pre Západ problémový štát v ktorom NATO uskutočnilo najväčšiu vojenskú operáciu v Európe od konca II. Sv. vojny, ktorú ospravedlnilo „genocídou“ moslimov srbskou armádou.
Menej ako o vojnových zločincoch súdených Medzinárodným tribunálom sa však hovorí o príčinách tejto vojny a de facto aj prvotných príčinách súčasného Západom presadzovaného postupného osamostatnenia Kosova.
Samostatnosť Kosova z dlhodobého hľadiska znamená koniec Status quo „starej Európy“. V danom prípade sa ignoruje skutočnosť, že sa jedná o porušenie hraníc suverénneho štátu na základe demografického vývoja a v rozpore s medzinárodnými dohodami.
Demografický vývoj nepriaznivý pre Srbov, v priebehu rokov 1920–2000 zmenil majoritu národnosti na danom území v neprospech Srbov, ktorí nemohli konkurovať vysokej pôrodnosti Albáncov. Ako povedal Churchil, dobrým politikom je ten kto dokáže vyžívať chyby protivníka vo svoj prospech a robiť politiku 50 rokov dopredu. Táto politika neveští pre „starú Európu“ nič dobré. Demografický vývoj ju totiž odsudzuje k postupnému zániku. Budúcnosť bude patriť moslimským národom so silnými náboženskými tradíciami a vysokou pôrodnosťou. Zloženie obyvateľstva sa postupne zmení v neprospech „starej Európy“ tak ako sa zmenilo v neprospech Srbov v Kosove. „Smrteľné pilulky západu“ ako interupcie, rozpad tradičných kresťanských a rodinných hodnôt, eutanázia, liberalizmus, či registrované partnerstvá tento proces značne urýchlia. Nemecko už dnes reaguje na nepriaznivý demografický vývoj prijatím zákona odchodu do dôchodku v 67 rokoch. Ako uvádza bývalý poradca troch amerických prezidentov P. Buchannan, v roku 2050 bude tretine Európanov nad 60 rokov. Vo Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku bude každému desiatemu cez 80 rokov! Stredný vek Európana bude 50 rokov. V knihe In Gray Dawn: How the Coming Age Wave Will Transform America and the World (Šedivý úsvit : Ako nastavajúca vlna starnutia premení Ameriku a svet) bývalý minister obchodu Pete Peterson píše: „ Oficiálne projekty naznačujú, že v priebehu nadchádzajúcich tridsiatich rokov budú musieť vlády väčšiny vyspelých krajín vydávať navyše prinajmenšom 9% až 16% HDP ročne, aby splnili sľuby dané ľuďom staršieho veku. Na zaplatenie týchto výdavkov vzrastajúcim zdanením by bolo potrebné zvýšiť celkové daňové zaťaženie výplat každého pracujúceho o ďalších nemysliteľných 25% až 40%- v krajinách, v ktorých celková daň zo mzdy už presiahla 40%. Alebo, ak sa uchýlime k výdavkom na základe deficitného rozpočtu, museli by sme spotrebovať všetky úspory a viac než celý rozvojový svet.“
Bez ohľadu na to či si sú súčasní politici v Európe a USA ochotní tento stav pripustiť je tento proces nezvratný. Žiadna vláda totiž pri súčasnom konzumnom životnom štýle nemôže prinútiť súčasné mladé ženy aby rodili a každý národ bez detí je národ bez budúcnosti. V horizonte najbližších desaťročí možno očakávať stratu imunity proti hrozbe dezintegrácie a separatizmu v samotných USA z dôvodu demografického vývoja v štátoch s hispánskym či iným obyvateľstvo, rovnako v Európe v dôsledku vzniku moslimskej väčšiny a prisťahovalcov z krajín III. sveta. Hovoriť o týchto faktoch nie je ani rasizmom ani nacionalizmom, je len konštatovaním daných demografických a geopolitických faktov, bez ohľadu na to či sa to niekomu páči alebo nie. USA na jednej strane vyhlásili vojnu moslimskému fundamentalizmu ako zdroju svetového terorizmu a na druhej strane vojensky podporili UČK s väzbami na arabské radikálne skupiny, pričom samotnú Európu vystavujú hrozbe vzniku nového moslimského štátu a podporujú vstup Turecka do EÚ.
Moslimovia nepohŕdajú Západom preto, že je kresťanský, ale preto, že podľa nich zradil svoje vlastné náboženstvo a jeho morálku. Náboženstvom súčasnej Európy nie je kresťanstvo, a súčasne európske kresťanstvo nie je náboženstvom.
USA prestávajú rozumieť Európe a Európa prestáva rozumieť politike USA.
Ak si to dnes Spojené štáty, ktoré už prestali byť tými Spojenými štátmi z čias studenej vojny, nechcú uvedomiť som presvedčený, že sa dopúšťajú ďalšej historickej chyby, akých sa Západ ľahkomyseľné dopustil v minulosti viackrát.
Prvou bola zrada Československa v Mníchove v roku 1938, ktoré jeho spojenci obetovali Hitlerovi v naivnej ilúzii udržania mieru a odstránenia príčiny vojnového konfliktu.
O niekoľko rokov po skončení II. Sv. vojny, Západ v eufórii víťazov, uzavrel diabolský pakt so Stalinom, ktorým dobrovoľne odstúpil celú Východnú a časť Strednej Európu ako vojnovú korisť ZSSR. Pričom to bol práve Stalin, ktorý zákerne prepadol Fínsko ešte pred tým ako Nemecko začalo vojnu, a neskôr po dohode paktu s Hitlerom si s ním rozdelil Poľsko. Táto fatálna chyba Západu priniesla samotným USA tisíce obetí vo vojne v Kórei a neskôr vo Vietname v snahe zabrániť celosvetovej expanzii komunizmu.
Zmysel politiky Ronalda Reagana, ktorá bola bezprostrednou príčinou rozkladu komunizmu sa stratil ako už mnohokrát pred tým, v osídlach zlatého teľaťa a moci peňazí.
Za zlyhanie a polovičaté riešenie, rovnaké ako vyrovnanie sa s komunizmom, možno označiť operáciu NATO „Púštna búrka“. Západ s jednoznačnou podporou mal režim Sadama Husaina, ktorý prepadol Kuvajtu na lopate. Napriek tomu operácia skončila pred bránami Bagdadu. Politika trvalého udržiavania patového stavu, vyhovovala obchodníkom so zbraňami ako na Západe tak aj na východe. V konečnom dôsledku však vždy bola zaplatená životmi nevinných obetí. Brutálny teroristický akt 11.septembra roku 2001 v USA, to potvrdil v tej najotrasnejšej forme a nekompromisne nastavil zrkadlo doterajšej politike demokratického sveta na čele so Spojenými štátmi.
Táto chyba sa vrátila o desať rokov ako bumerang 11.09.2001 a vyústila do ďalšej chyby.
USA, bez podpory OSN a celej aliancie sa nechali vtiahnuť do konfliktov v záujme odstránia hrozieb, ktoré boli alebo sú hrozbami viac pre Izrael ako pre ne samotné, či už to bol Irak alebo v budúcnosti bude Irán, pričom úplne strácajú kontrolu nad čoraz „socialistickejšou“ Južnou Amerikou. Navyše im cez hlavu prerastá Čína, ktorá sa na rozdiel od tvrdohlavých sovietskych komunistov dostala k vyspelej technológii západu rafinovane a sofistikovane tým, že z nej USA urobili najväčšiu továreň Západu a navyše to Čína dokázala urobiť bez toho aby si od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky požičala cent.
Na rozdiel od politiky Ronalda Reagana, ktorý použil peniaze daňových poplatníkov na zbavenie hrozby jadrového zastrašovania sovietskeho impéria, posilnil Ameriku a jej menu na nebývalú úroveň, G. Bush peniaze daňových poplatníkov bezhlavo plytvá v čoraz drahšej irackej vojne, ktorá sa zvrhla na krvavé bratovražedné jatky bez hmatateľného výsledku a USA vrátane meny oslabil žiaľ tiež na nebývalú úroveň. V súčasnosti už Čína predstavuje budúcu vojenskú veľmoc z postupne stále vyšším vojenským rozpočtom, schopnú zostreliť satelity vo vesmíre ako demonštrovala v januári 2007. Prebytok kapitálu a biliardy amerických dolárov v rukách čínskej vlády, ktorá ich chce konvertovať kvôli katastrofálnemu prepadu americkej meny ku ktorej došlo počas vlády G. Busha ml. vyvolávajú studený pot na čelách amerického FED-u a finančných expertov. Toto nie je strašenie ani demagógia v duchu povinnej výučby čínštiny ako voľakedy ruštiny ale len holé konštatovanie vzniku novej superveľmoci, ktorá podobne ako USA bude mať logicky svoje ekonomické a strategické záujmy. Ak Západ bohorovne verí, že Čína v budúcnosti nepredstavuje žiadne riziko stačí pripomenúť, že práve Čína vojensky už dvakrát vojensky prepadla svojich vlastných spojencov. V roku 1979 Vietnam, ktorému v rokoch 1946-1954 pomáhala vo vojne s Francúzskom a do roku 1975 s USA, a v roku 1968 pri rieke Usuri aj samotného komunistického spojenca ZSSR. Zdá sa, že USA sa tak zahĺbili do svojho irackého piesočku, že si vôbec nevšimli, že okrem Číny, stále viac závislej na rope, z brlohu vylieza stále silnejší ruský medveď a čo je podstatné, že vojenské veľmoci sa dajú ľahšie ako vojensky poraziť ekonomicky presne tak ako býv. ZSSR.
USA už dvakrát hasili vojnové požiare, ktoré vznikli práve v Európe. Zachránili svet pre fašizmom a expanziou komunizmu. Tieto skutočnosti sa pomaly strácajú v už pomaly tradičnom európskom antiamerikanizme, ku ktorému žiaľ USA často dávajú sami podnet svojimi politickými chybami.
Demografická časovaná bomba už tyká, zatiaľ jej tichý tikot mocní tohto sveta nechcú počuť, rovnako ako nevnímajú a nevidia druhú časovanú bombu v podobe klimatických zmien spôsobených činnosťou človeka. Zaslepenou posadnutosťou hospodárskym rastom za každú cenu, nárastom ziskov nadnárodných spoločností či priemyselnými indexmi, si hrozbu predčasnej smrti veľkej časti obyvateľstva tejto planéty ani neuvedomujú. Zatiaľ sa môže zdať, že toto ešte nie je problém našej generácie. Ak sa však nespamätajú, naši vnuci ich budú preklínať za ich trestuhodnú chamtivosť a ľahkomyseľnosť a nedaj Boh aby niekto z nich nevytiahol zaprášený Main Kampf. My ostatní si môžeme hovoriť ako v jednom vtipe o človeku padajúcom zo stoposchodového mrakodrapu, ktorý si na päťdesiatom poschodí hovorí, „ zatiaľ je to dobré!“
Modlime sa aby sa touto politickou chybou pre budúcu Európu nestalo aj samostatné Kosovo na území bývalej Juhoslávie a v konečnom dôsledku jeho vedľajší efekt v podobe budúcich následkov precedensu zmeny hraníc suverénneho štátu na základe demografického vývoja.
Chicago, Marec 12 .07
Jozef Paluch
http://www.szcpv.org